|
Kňaz je prostredníkom
medzi Bohom a ľuďmi
Kňaz je napokon verejným a úradným orodovníkom
ľudstva u Boha, čím takisto pokračuje v poslaní
Krista, ktorý "strávil celú noc v modlitbe s
Bohom"41 a "žije stále, aby sa za nás
prihováral"42. Preto je jeho povinnosťou v mene Cirkvi
prinášať Bohu nielen obetu vo vlastnom slova zmysle, ale aj
"obetu chvály"43, t.j. spoločné a verejné
modlitby. On totiž denne vzdáva Bohu náležitú
úctu žalmami, prosbami a spevmi, ktoré sú
zväčša vyňaté zo Svätého písma, a
tak plní svoju veľmi potrebnú povinnosť: orodovať
za ľudstvo, ktoré je dnes v úzkostiach a viac ako predtým
potrebuje Božiu pomoc. Kto by vedel povedať, koľko trestov
oddiali od neverného ľudstva modlitba kňazov, a koľko a
aké dobrodenia im vymáha a udeľuje?
Keď už súkromná modlitba sa teší
takým veľkým a vznešeným
prisľúbeniam44, o koľko účinnejšia je
tá, ktorá sa koná úradne v mene Cirkvi, milovanej
nevesty Vykupiteľa! A kresťania, i keď v šťastí
často zabúdajú na Boha, predsa si v hĺbke srdca
zachovávajú dôveru v modlitbu, lebo cítia, že u
Boha všetko vymôže. Preto sa vo všetkých
životných okolnostiach, v osobných alebo
spoločných trápeniach, utiekajú k modlitbe a prosia o
ňu kňazov. Od modliaceho sa kňaza očakávajú
každú útechu a posilu; k nemu prichádzajú ako
pútnici v tomto pozemskom vyhnanstve, prosiac o pomoc nebies. Kňaz
totiž "stojí medzi Bohom a ľudskou prirodzenosťou: z
neba nám prináša Božie dary, do neba odnáša
naše prosby a udobruje nás s rozhnevaným
Pánom"45.
Napokon sami nepriatelia Cirkvi, ako som spomenul, cítia, aká
veľká je dôstojnosť a sila katolíckeho
kňazstva - preto prvé a najsilnejšie útoky
podnikajú vždy proti kňazom; dobre vedia, aké
silné je spojivo medzi Cirkvou a jej kňazmi. Tí, čo
dnes zúrivo napádajú kňazov, sú vlastne
nepriateľmi samého Boha, a táto okolnosť len
stupňuje česť a úctyhodnosť kňazstva.
|