Nezištnosť
Okrem lásky k čistote kňazi majú vynikať i v odpútanosti od pozemských vecí. Dnes, keď sa vo svete dá za peniaze všetko predať a všetko kúpiť, musia kráčať slobodní od každého sebectva, musia žiť v svätom opovrhovaní nízkym lakomstvom, nesmú hľadať vlastný zisk, ale dobro duší, nesmú pracovať pre svoju slávu, ale pre slávu Božiu. Nemajú byť nájomníkmi, ktorí pracujú za časnú odmenu, ani úradníkmi, ktorí si síce svedomito plnia svoje povinnosti, ale myslia aj na vlastný zisk a povýšenie. Nech sú dobrými vojakmi Ježiša Krista, ktorí sa nemiešajú do záležitostí všedného života, aby sa páčili tomu, kto ich najal⁸⁸. Nech sú Božími služobníkmi a otcami duší. Nech pamätajú, že ich namáhavé práce a starosti sa nedajú vyvážiť a odmeniť pozemskými pokladmi a ľudskými poctami. Nie je síce zakázané prijímať to, čo potrebujú na primeranú výživu a zaopatrenie, lebo podľa slov Apoštola "tí, čo slúžia oltáru, majú z oltára podiel..." A "tak nariadil aj Pán tým, čo zvestujú evanjelium, aby žili z evanjelia"⁸⁹; avšak tí, čo sú povolaní k Pánovmu podielu, ako to vyjadruje samo slovo "klerici", nech neočakávajú inú odmenu, než tú, ktorú Kristus prisľúbil svojim apoštolom: "Máte hojnú odmenu v nebi"⁹⁰. Beda kňazovi, ak nepamätá na Božie prisľúbenia, ale je "žiadostivý mrzkého zisku"⁹¹ a pridá sa k ľuďom tohto sveta, na ktorých sa Cirkev žaluje slovami Apoštola: "Všetci hľadajú vlastné záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista"⁹². Takto by nielenže nezastával zverený úrad, ale by upadol aj do opovrhnutia u veriacich, ktorí by dozaista zbadali protiklad medzi jeho životom a učením evanjelia, ktoré božský Majster tak jasne predložil, a ktoré má kňaz svojim veriacim hlásať: "Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia, a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady"⁹³. Keď uvážime, že Judáš, jeden z Kristových apoštolov, "jeden z dvanástich", ako smutne poznamenávajú evanjelisti, pre nezriadenú túžbu po svetských veciach upadol do záhuby, ľahko pochopíme, že tá istá ziskuchtivosť priniesla Cirkvi po stáročia toľko zla. Táto lakomosť, ktorú Svätý Duch nazýva "koreňom všetkého zla"⁹⁴, môže človeka zviesť ku každému zločinu; i keby to u kňaza nezašlo tak ďaleko, ak je nakazený touto neresťou, vedome či nevedome sa pridáva k nepriateľom Boha a Cirkvi a spolupracuje na ich zhubných plánoch. Naopak, úprimná a pravá nezištnosť získava kňazovi srdcia všetkých, a to tým väčšmi, že s takýmto nezištným zmýšľaním, vyvierajúcim z viery, býva vždy spojený súcit so všetkými nešťastnými a trpiacimi, ktorý robí kňaza otcom ubiedených. Pamätajúc na slová Ježiša Krista: "Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili"⁹⁵, v ubiedených si ctí a osobitnou láskou miluje samého Spasiteľa.