IV.
OTCOVSKÉ POVZBUDENIE KŇAZOM
A SEMINARISTOM CELÉHO KATOLÍCKEHO SVETA

Kňazom
A teraz, vrelo milovaní synovia, obraciam sa svojím otcovským slovom priamo k vám, ku všetkým kňazom Najvyššieho, svetským i rehoľným, ktorí ste roztrúsení po celom katolíckom svete; k vám, ktorí ste "naša sláva i radosť"¹⁴⁸, ktorí tak veľkodušne znášate "bremeno dňa i horúčosť"¹⁴⁹, ktorí nám i našim bratom v biskupskom úrade tak účinne pomáhate pásť Kristovo stádo! Vám patrí moja otcovská vďaka a moje živé povzbudenie, zároveň však, keďže poznám a cením si vašu naozaj chválitebnú horlivosť, obraciam sa na vás i s úpenlivou výzvou o pomoc v núdzi prítomnej doby. Lebo čím sa stáva ťažšia, tým viac je potrebná vaša horlivosť a vaše sily, stále pripravené pomáhať ľuďom k spáse, lebo veď "vy ste soľ zeme... (a) svetlo sveta"¹⁵⁰.
Ale aby na vašej činnosti naozaj bolo Božie požehnanie a aby prinášala bohaté ovocie, musíte vynikať svätosťou života. Táto čnosť je hlavnou ozdobou katolíckeho kňaza; bez nej iné dary takmer nič neznamenajú, ale s ňou i pri slabšom nadaní možno dosiahnuť zázraky, ako to vidno v živote mnohých, spomedzi ktorých spomeniem len dvoch: sv. Jozefa Kupertínskeho a mimoriadne skromného sv. Jána M. Vianneya z neskorších čias, ktorého som postavil za vzor všetkým duchovným pastierom a ustanovil ho za ich nebeského patróna. Preto sa k vám prihováram slovami apoštola národov: "Len sa pozrite na svoje povolanie!"¹⁵¹. Keď budete o ňom v duchu premýšľať, nie je možné, aby ste si zo dňa na deň čoraz väčšmi necenili milosť, ktorej ste sa stali účastnými kňazskou vysviackou, a aby vás to nepovzbudzovalo "dôstojne žiť podľa povolania, ktorého sa vám dostalo"¹⁵².
Duchovné cvičenia
K tomu vám najlepšie poslúži prostriedok, ktorý môj predchodca, blahej pamäti Pius X. vo svojej zbožnej a vrúcnej exhortácii ku katolíckemu kléru¹⁵³ - ktorú i ja vrelo odporúčam - kladie na prvé miesto medzi najúčinnejšie pomoci, ktorými sa udržuje a rozmnožuje milosť, udelená pri vysviacke. Je to prostriedok, ktorý som zakaždým, keď sa naskytla príležitosť, najmä však v encyklike Mens nostra¹⁵⁴ dôrazne odporúčal všetkým svojim synom, najmä však kňazom: t.j. časté duchovné cvičenia. A ako z príležitosti svojho zlatého kňazského jubilea nemohol som dať svojim synom osožnejšiu a spasiteľnejšiu spomienku na túto udalosť, ako keď som ich svojím okružným listom vyzval, aby vodu, prúdiacu do večného života¹⁵⁵, čerpali z tohto stáleho prameňa, ktorý vďaka Božej štedrosti vyviera v Cirkvi, tak aj vás teraz, drahí synovia, mne tým milší, čím v užšom spojení so mnou pracujete na upevnení Božieho kráľovstva na zemi, napomínam, aby ste nezabudli na tento dôležitý prostriedok posväcovania. Riaďte sa preto zásadami, ktoré som spomenul a utiahnite sa do samoty duchovných cvičení nielen vtedy, keď to predpisujú cirkevné zákony, ale podľa možnosti čím častejšie a na dlhší čas. Takisto sa každý mesiac na jeden deň utiahnite od svojich záležitostí do samoty a venujte ho vrúcnejšej modlitbe a väčšej uzobranosti, tak ako to vždy robievali horliví kňazi¹⁵⁶. Takýmto uzobraním môže v sebe "roznietiť Boží dar"¹⁵⁷ i kňaz, ktorý snáď nevstúpil "do Pánovej služby" na základe opravdivého povolania, ale pre svetské ciele. pretože aj on je nerozlučiteľne spojený s Bohom a Cirkvou, zostáva mu iba nasledovať radu svätého Bernarda: "Maj sa k tomu, aby odteraz tvoje cesty a snahy boli dobré a tvoja služba svätá: ak jej svätý život nepredchádzal, nech aspoň nasleduje"¹⁵⁸. Božia milosť, aj tá, čo vyplýva zo sviatosti kňazstva, isto mu pomôže napraviť - keď tak bude úprimne chcieť - osobné nedostatky a v budúcnosti verne plniť všetky povinnosti svojho doterajšieho stavu.
Z duchovných cvičení všetci vyjdite posilnení proti úkladom sveta, oduševnení svätou horlivosťou za spásu duší a s obnovenou láskou k Bohu. Takíto musia totiž byť kňazi, a to dnes viac než inokedy, keď sme svedkami toho, že hoci viera slabne a mravy sa zhoršujú, na celom svete cítiť aj silné náboženské prebudenie, čosi ako vanutie Svätého Ducha, ktorý chce svojou stvoriteľskou silou posvätiť a obnoviť svet¹⁵⁹. Keď budete naplnení týmto Duchom, budete prenášať Božiu lásku ako svätý oheň na všetkých, čo sa k vám priblížia, a naozaj sa stanete nositeľmi Krista uprostred skazeného sveta, pre ktorý je jedinou záchranou - len On je neustále tým ozajstným Spasiteľom sveta¹⁶⁰.
Seminaristom
Prv, než by som skončil svoj okružný list, obraciam pozornosť a myseľ k vám, kandidátom kňazstva, a z hĺbky srdca vám pripomínam, aby ste sa čo najstarostlivejšie pripravovali na veľké poslanie, ku ktorému vás Boh pozýva. Vy ste nádejou Cirkvi i národov, ktoré od vás čakajú veľa, ba všetko, lebo dúfajú, že z toho prameňa získajú praktické a účinné poznanie Boha a Ježiša Krista, v ktorom spočíva večný život¹⁶¹. Usilujte sa teda, aby ste sa zbožnosťou, poslušnosťou, disciplinovanosťou a štúdiom stali kňazmi, po akých Kristus túži. Buďte presvedčení, že ani tá najsvedomitejšia starostlivosť, ktorou sa tak dôkladne pripravujete na svoje poslanie, nie je preháňaním, lebo od dobrej prípravy vo veľkej miere závisí celá vaša budúca apoštolská činnosť. Pričiňte sa teda o to, aby vás Cirkev v deň vašej kňazskej vysviacky našla takých, akých vás chce mať, aby vás totiž "odporúčala nebeská múdrosť, čisté mravy a verné zachovávanie spravodlivosti, aby ľúbezná vôňa vášho života bola potešením pre Kristovu Cirkev a aby ste slovom i príkladom stavali dom, totiž Božiu rodinu"¹⁶².
Len takto budete môcť zachovať slávnu tradíciu katolíckeho kňazstva a urýchliť príchod túžobne očakávaného dňa, v ktorom ľudstvo bude môcť v Kristovom kráľovstve požívať ovocie Jeho pokoja!
Ustanovenie votívnej omše o Kristovom kňazstve
A teraz, keď už končím, s radosťou vám, ctihodní bratia v biskupskom úrade, oznamujem, a po vás všetkým mojim milým synom, svetskému i rehoľnému kléru: Na znak mojej vďačnosti za vašu spoluprácu, ktorou ste tento svätý rok Vykúpenia urobili pre veriacich takým požehnaním, a tiež preto, aby som oslávil a zvečnil pamiatku Kristovej kňazskej moci, na ktorej majú neustále účasť všetci Boží služobníci, pokladal som za vhodné pripraviť - po predchádzajúcej porade s Kongregáciou obradov - votívnu omšu o najvyššom a večnom kňazstve Ježiša Krista, ktorú spolu s touto encyklikou zároveň zverejňujem. Môže sa slúžiť každý štvrtok podľa liturgických predpisov.
Zostáva mi už len dať vám všetkým apoštolské a otcovské požehnanie, na ktoré všetci čakáte od svojho spoločného otca. Vyviera z hlbokej vďačnosti za všetky dobrodenia, ktoré mi Boh uštedril počas jubilejných slávností Vykúpenia a nech prinesie šťastie a radosť v budúcom roku, na prahu ktorého stojíme.
Pius XI.
V Ríme, pri Sv. Petrovi, dňa 20. decembra 1935, v 56. roku našej kňazskej vysviacky a v 14. roku nášho pontifikátu.