Konkordát s ríšou
Keď sme, ctihodní bratia, v roku 1933 na podnet ríšskej vlády a nadväzujúc na staršie návrhy začali rokovať o konkordáte a keď sme uzavreli toto rokovanie na spokojnosť vás všetkých slávnostnou dohodou, vtedy nás viedla povinná starostlivosť o slobodu spásnej misie Cirkvi v Nemecku a o spásu jej zverených duší; súčasne však aj úprimné želanie, aby sme poslúžili pokojnému rozvoju a blahobytu nemeckého národa.
Napriek mnohým vážnym námietkam rozhodli sme sa vtedy s ťažkým srdcom neodoprieť svoj súhlas. Chceli sme svojich verných synov a dcéry v Nemecku, pokiaľ je to len ľudsky možné, ochrániť pred napätiami a utrpením, ktoré sme za vtedajších pomerov s istotou mohli očakávať. Chceli sme však dokázať skutkom, že hľadajúc jedine Krista a to, čo je Kristovo, nikomu neodopierame podať mierovú ruku matky Cirkvi, ak ju sám neodstrčí.
A ak strom mieru, ktorý sme s čistým úmyslom zasadili do nemeckej zeme, nepriniesol to ovocie, po ktorom sme v záujme vášho národa túžili, potom nikto na šírom svete, kto má oči na videnie a uši na počúvanie, nebude môcť tvrdiť, že vina je na strane Cirkvi a jej hlavy. Udalosti posledných rokov zreteľne ukazujú, kde je vina. Odhaľujú zádrapky a machinácie, ktoré od počiatku nemali iný cieľ ako zničujúci boj. Do brázd, do ktorých sme sa my snažili zasiať semeno úprimného mieru, zasievali iní - ako inimicus homo zo Svätého písma."³ - kúkoľ: nedôveru, rozvrat, nenávisť, tajné aj otvorené očierňovanie, tisícimi zdrojmi živené a všetky prostriedky používajúce zásadné nepriateľstvo ku Kristovi a jeho Cirkvi. Na nich a len na nich a ich tichých i zjavných ochrancov padá zodpovednosť za to, že miesto ovzdušia mieru na obzore Nemecka badať búrlivé oblaky rozkladných náboženských bojov.
Bez ustania sme upozorňovali, ctihodní bratia, zodpovedných činiteľov vašej krajiny na následky, ktoré sa nevyhnutne museli dostaviť, keď sa trpeli, alebo dokonca podporovali spomenuté prúdy. Urobili sme všetko, aby sme hájili posvätnosť slávnostne daného slova a nezrušiteľnosť dobrovoľne prijatých záväzkov proti teóriám a praktikám, ktoré - ak sú úradne schválené - nevyhnutne dusia všetku dôveru a aj pre budúcnosť znehodnocujú každé dané slovo. Až raz príde čas, aby sme otvorene pred očami sveta dokumentovali svoje úsilia, potom všetci ľudia dobrej vôle spoznajú, kde majú hľadať ochrancu a kde narušiteľa pokoja. Každý, kto si zachoval aspoň tieň citu pre spravodlivosť, musí potom pripustiť, že v týchto ťažkých a na udalosti bohatých rokoch po uzavretí konkordátu každé naše slovo a každý náš čin boli diktované vernosťou k zmluve. Avšak na druhej strane určite s úžasom a hlbokým odporom zistí prekrúcanie významu, obchádzanie a vyprázdňovanie obsahu zmlúv, a napokon musí konštatovať, že viac alebo menej otvorené porušovanie zmlúv sa stalo nepísaným zákonom.
Že sme napriek tomu všetkému prejavovali umiernenosť, to sa nestalo z vypočítavosti a s ohľadom na pozemský úžitok, alebo dokonca z nemiestnej slabosti, ale iba preto, že sme s kúkoľom nechceli vytrhnúť aj vzácne byliny; že sme nechceli súdiť verejne skôr, ako ľudia úplne dozrejú, aby mohli uznať nevyhnutnosť takéhoto súdu; pretože sme sa rozhodli, že nevyslovíme konečné obvinenie z porušenia zmluvy skôr, ako železná reč skutočnosti neroztrhne škrupinu, do ktorej sústavné utajovanie pravých úmyslov vedelo a vie zahaľovať útok proti Cirkvi. Ešte aj dnes, keď nastal taký príznačný boj proti konkordátom zabezpečenému cirkevnému školstvu a keď je znemožnené slobodne prejaviť názor činiteľom, zodpovedným za katolícku výchovu v jednej z najdôležitejších oblastí cirkevného života, čo spôsobuje bezpríkladné útrapy svedomia veriacim kresťanom, aj dnes nám radí otcovská starostlivosť o spásu duší, aby sme predsa len využili aj nepatrné, zvyšné vyhliadky na návrat k zmluvnej vernosti a k dorozumeniu, za ktoré by bolo možné niesť zodpovednosť. Vyhovujúc prosbám najdôstojnejšieho biskupského zboru budeme aj naďalej u vládcov vášho národa neúnavne obhajovať právo, proti ktorému sa hreší, a poslúchajúc iba hlas svojho svedomia a svojho pastierskeho poslania - bez ohľadu na okamžitý úspech, alebo neúspech - budeme sa stavať na odpor zmýšľaniu, ktoré sa snaží hrdúsiť písomne zaručené právo zjavným alebo maskovaným násilím.
Cieľ terajšieho listu je však, ctihodní bratia, iný. Ako ste nás v našej chorobe láskavo navštívili vy, tak sa dnes obraciame my na vás a cez vás na katolíckych veriacich v Nemecku, ku ktorým - ako ku všetkým trpiacim a skľúčeným deťom - spoločný otec pociťuje osobitnú lásku. V tejto hodine, keď sa ich viera v ohni starostí a skrytého i otvoreného prenasledovania podrobuje skúške ako rýdze zlato, keď sú obkľúčení tisícorakými spôsobmi organizovanej náboženskej neslobody, keď ťažko znášajú skutočnosť, že sa im odopierajú pravdivé informácie o udalostiach a možnosť normálnej obrany, majú dvojnásobné právo na slovo pravdy a duševnej posily od toho, ktorého prvému predchodcovi bol adresovaný obsažný Spasiteľov výrok: "Ale ja som prosil za teba, aby neochabla tvoja viera. A ty (...) posilňuj svojich bratov." ."⁴