Čistá viera v Krista
Viera v Boha sa trvale nezachová čistá a nefalšovaná, ak sa neopiera o vieru v Krista. "A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť." ."⁹ "A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista." ."¹⁰ Nikto teda nesmie povedať: Ja v Boha verím a to mi z náboženstva stačí. Slovo Pána nemá miesto na také vykrúcačky: "Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca." ."¹¹
V Ježišovi Kristovi, vtelenom Synovi Božom, sa ukázala plnosť Božieho zjavenia. "Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi." ."¹² Starozákonné sväté knihy sú celé Božím slovom, organickou súčasťou jeho zjavenia. Stupňovitému rozvíjaniu zjavenia je primerané, že na nich ešte spočíva súmrak prípravného obdobia na plný slnečný deň vykúpenia. Ako to v historických a zákonných knihách inak ani nie je možné, sú v mnohých jednotlivostiach zrkadlom zobrazujúcim ľudské nedokonalosti, slabosti a hriech. Popri tom, že je v nich nekonečne mnoho vznešeného a ušľachtilého, hovoria aj o povrchnosti a zosvetštení, ktoré sa v starozákonnom národnom zväzku kmeňov, v nositeľovi zjavenia a Božích zasľúbení, vždy znova a znova prejavovali. Avšak pre každé oko nezaslepené predsudkom ani vášňou z ľudských zlyhaní, o ktorých rozprávajú biblické dejiny, preráža tým jasnejšie Božie svetlo spásneho vedenia, ktoré nakoniec triumfuje nad všetkými chybami a nad hriechmi. Práve na takom, často tmavom pozadí, vyrastá pedagogika večnej spásy do perspektív, ktoré zároveň ukazujú cestu, upozorňujú, napĺňajú hrôzou, povznášajú i blažia. Len slepota a pýcha môžu zatvárať oči pred spásonosnými výchovnými pokladmi, ktoré v sebe ukrýva Starý zákon. Kto chce biblické dejiny a poučnú múdrosť Starého zákona vyhnať z kostola a zo školy, ten sa rúha Božiemu slovu, rúha sa vykupiteľskému plánu Všemohúceho, z úzkoprsého a obmedzeného ľudského myslenia robí sudcu nad Božím dejinným plánom. Zapiera vieru v skutočného vteleného Krista, ktorý prijal ľudskú prirodzenosť z národa, ktorý ho mal pribiť na kríž. Nechápe svetovú drámu Božieho Syna, ktorý proti zločinu svojich ukrižovateľov postavil veľkňazský Boží čin vykupiteľskej smrti a tým spôsobil, že Starý zákon našiel v Novom zákone svoje naplnenie, svoje zakončenie i prevýšenie.
Vyvrcholenie zjavenia, ktoré sa dosiahlo v evanjeliu Ježiša Krista, je konečné, je záväzné navždy. Toto zjavenie vylučuje akékoľvek ľudské dodatky; a už vôbec nepripúšťa, aby bolo nahradené alebo vystriedané svojvoľnými "zjaveniami", ktoré niektorí dnešní rečníci chcú vyvodzovať z takzvaného mýtu o krvi a rase. Od tej chvíle, čo Kristus, Pomazaný, dokonal dielo vykúpenia, zlomil vládu hriechu a zaslúžil nám milosť, aby sme sa stali Božími dietkami, od tej chvíle niet pod nebom iného mena daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení, iba meno Ježiš. ."¹³ Nijaký človek, aj keby v ňom bola vtelená všetka múdrosť, všetka schopnosť, všetka vonkajšia moc sveta, nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. ."¹⁴ Kto svätokrádežne, zaznávajúc priepastné rozdiely medzi Bohom a tvorom, medzi Bohočlovekom a ľudskými dietkami opováži sa stavať ktoréhokoľvek smrteľného človeka, aj keby to bol najväčší velikán všetkých čias, vedľa Krista, alebo dokonca nad neho a proti nemu, ten musí uznať, že je blúznivým prorokom, o ktorom platia hrozivé slová Písma: "Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva." ."¹⁵