K mládeži
Ako zástupca toho, ktorý prehovoril v evanjeliu k mladíkovi slovami: "Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania",”³¹ prihovárame sa zvlášť otcovsky k mládeži.
Tisíce jazykov hlásajú dnes vašim ušiam evanjelium, ktoré nezjavil nebeský Otec. Tisíce pier píše v službách zdanlivého kresťanstva, ktoré nie je Kristovým kresťanstvom. Tlačové stroje a rozhlas vás zahŕňajú každodenne výrobkami obsahu nepriateľského viere a Cirkvi a útočia bezohľadne a bez úcty na to, čo vám musí byť vznešené a sväté.
Vieme, že mnohí z vás za svoju vernosť viere a Cirkvi a za svoju príslušnosť k cirkevným konkordátom chráneným združeniam museli a musia prežívať chvíle zneuznania, podozrievania, potupy a obviňovania z protivlasteneckej činnosti aj trpieť mnohonásobné škody v hospodárskom a spoločenskom živote. Nie je nám neznáme, že medzi vami sa nachádza nejeden nemenovaný Kristov vojak, ktorý so zarmúteným srdcom, ale s povznesenou hlavou nesie svoj osud a jedinú útechu nachádza v myšlienke, že trpí potupu za meno Ježiš.”³²
Dnes, keď hrozia nové nebezpečenstvá a nové napätia, prihovárame sa tejto mládeži: Keby vám niekto chcel hlásať iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali na lone zbožnej matky, z úst veriaceho otca, z vyučovania vychovávateľa verného svojmu Bohu a svojej Cirkvi, "nech je prekliaty".”³³ Keď štát zakladá svoju štátnu organizáciu mládeže, ktorá má byť záväznou pre všetkých, potom je - nehľadiac na práva cirkevných združení - samozrejmým a neodňateľným právom mladíkov a ich pred Bohom zodpovedných rodičov žiadať, aby z týchto povinných organizácií boli vylúčené všetky prejavy ducha nepriateľského kresťanstvu a Cirkvi, ktoré ešte prednedávnom, ba ešte aj teraz nútia rodičov do mučivých konfliktov svedomia, lebo nemôžu dávať štátu to, čo žiada, a súčasne neokrádať Boha o to, čo je Božie.
Nikto nemá v úmysle klásť kamene do cesty, ktorá má viesť nemeckú mládež k uskutočneniu pravej národnej pospolitosti, k pestovaniu ušľachtilej lásky k slobode, k nezlomnej vernosti k vlasti. To, proti čomu sa obraciame a obrátiť musíme, je úmyselný a sústavne rozdúchavaný rozpor medzi týmito cieľmi a cieľmi náboženskými. A preto voláme k tejto mládeži: Spievajte si svoje piesne slobody; ale nezabúdajte pre ne na slobodu Božích dietok! Nedovoľte, aby sa ušľachtilosť tejto nenahraditeľnej slobody strácala v otrockých okovách hriechu a zmyselnej rozkoše! Kto spieva pieseň vernosti pozemskej vlasti, nesmie sa stať neverným prebehlíkom a zradcom svojho Boha, svojej Cirkvi, svojej večnej vlasti. Hovoria vám mnoho o hrdinskej veľkosti - vo vedomom a nepravdivom protiklade k pokore a trpezlivosti evanjelia. Prečo sa vám zatajuje, že hrdinstvo je aj v mravnom boji? Že zachovať si čistotu krstného dňa je hrdinským skutkom, ktorý by iste mal byť zaslúžene zhodnotený tak z hľadiska náboženského, ako aj prirodzeného? Vykladá sa vám veľa o ľudských slabostiach v dejinách Cirkvi. Prečo sa vám nehovorí o veľkých činoch, ktoré sprevádzajú jej cestu stáročiami, o svätcoch a sväticiach, ktoré vychovala, o požehnaní, ktoré vyplynulo pre kultúrny svet Západu zo spojeniami medzi touto Cirkvou a vaším národom? Veľa sa vám hovorí o športových cvičeniach. Usilovať sa o telesnú zdatnosť s mierou a účelne znamená dobrodenie pre mládež. Avšak dnes väčšinou nadobúda taký rozsah, ktorý nie je na prospech ani celkovému harmonickému pestovaniu tela a ducha, ani nevyhnutným potrebám rodinného života, ani prikázaniu o zasvätení nedele. S nevšímavosťou, ktorá hraničí až s ľahostajnosťou, okráda sa takto deň Pána o svoju posvätnosť a sústredenosť, aké sú v zhode s najlepšou nemeckou tradíciou. S dôverou očakávame od veriacej nemeckej mládeže, že v neľahkom prostredí povinných štátnych organizácií dôrazne uplatní svoje právo na svätenie nedele, že pri starostlivosti o zmužilosť tela nezabudne ani na svoju nesmrteľnú dušu, že sa nedá premôcť zlom, ale že sa bude skôr snažiť zlo premáhať dobrom”³⁴ a že jej najvyššou a najsvätejšou ctižiadosťou zostane získať veniec víťazstva na pretekárskej dráhe večného života.”³⁵