Ku kňazom a rehoľníkom
Osobitné slovo uznania, povzbudenia a napomenutia adresujeme kňazom Nemecka, ktorým v poslušnosti k ich biskupom pripadá v ťažkých časoch a v tvrdých pomerov úloha denne sa obetovať svojej úlohe a s apoštolskou trpezlivosťou slovom aj príkladom ukazovať Kristovmu stádu správnu cestu. Buďte neúnavní, milovaní synovia a spoluúčastníci svätých Božích tajomstiev, a nasledujte večného veľkňaza Ježiša Krista v jeho samaritánskej láske a samaritánskej starostlivosti. Deň čo deň žite bezúhonným životom pred Bohom v neprestajnej sebadisciplíne a v sebazdokonaľovaní, v milosrdnej láske a samaritánskej starostlivosti, v nepretržitom úsilí o dokonalosť, v milosrdnej láske ku všetkým vám zvereným, a najmä k ohrozeným, slabým a váhajúcim. Buďte vodcami verných, oporou klesajúcich, učiteľmi pochybujúcich, tešiteľmi zarmútených, nezištnými pomocníkmi a poradcami všetkých. Skúšky a utrpenia, ktoré váš národ zakúsil v povojnovom čase, neprešli vedľa jeho duše bez stopy. Zanechali v ňom rozhorčenie a trpkosť, ktoré sa môžu vyhojiť len pomaly a ktoré naozaj bude možno prekonať len v duchu nezištnej a činnej lásky. Túto lásku, ktorá je nevyhnutnou výzbrojou apoštola, vám vyprosujeme v najhojnejšej miere od Pána, najmä v terajšom rozbúrenom a nenávisťou znetvorenom svete. Pre túto apoštolskú lásku odpusťte, ak už nemôžete zabudnúť, mnohé nezaslúžené trpkosti, ktorých je pri vašej kňazskej a pastoračnej činnosti dnes viac ako kedykoľvek predtým. Táto chápajúca a zľutúvajúca sa láska k blúdiacim, ba aj k tým, čo sa vám posmievajú, pravda, nemôže znamenať, že by ste sa dajako zriekli práva na hlásanie pravdy, na jej uplatňovanie, statočné obhajovanie a jej neohrozené používanie v pomeroch, ktoré sú okolo vás. Prvým a najsamozrejmejším darom, ktorý kňaz môže dať svojmu okoliu, je slúžiť pravde, a to celej pravde, demaskovať blud a vyvracať ho bez ohľadu na to, do akej podoby je oblečený a v akej maske sa zakráda. Zrieknuť sa toho by bolo nielen zradou Boha a vášho svätého povolania; bol by to hriech proti skutočnému dobrobytu vášho národa a vlasti. Všetkým tým, ktorí zostali verní svojim biskupom, ako to sľúbili pri vysviacke, všetkým tým, ktorí za plnenie svojich pastierskych povinností museli a musia znášať utrpenie a prenasledovanie, posiela otec kresťanstva - mnohým až do väzenia a do koncentračných táborov - vďaku a uznanie.
Naša otcovská vďaka patrí rovnako aj rehoľníkom a rehoľníčkam spolu s vrelou účasťou na osude mnohých tých, ktorých opatrenia namierené proti reholiam vytrhli z požehnanej a milovanej práce v povolaní. Ak jednotlivci chybili a ukázali sa nehodní svojho povolania, ich priestupky, aj Cirkvou odsudzované, ešte nezmenšujú zásluhy obrovskej väčšiny, ktorá v nezištnosti a dobrovoľnej chudobe usilovne a oddane slúži svojmu Bohu a svojmu národu. Horlivosť, vernosť, úsilie o cnosti, účinná láska k blížnemu a ochota pomáhať, ako sa ňou vyznačujú tí, ktorí pracujú v duchovnej správe, pri chorých a v škole, zostávajú obdivuhodným príspevkom k súkromnému i verejnému dobrobytu. Neskoršie a pokojnejšie časy budú o nich súdiť iste oveľa spravodlivejšie ako rozbúrená prítomnosť. Máme dôveru k predstaveným rehoľných spoločností a dúfame, že ťažkosti a skúšky využijú na to, aby dvojnásobnou horlivosťou, prehĺbeným životom modlitby, svätou stavovskou dôslednosťou a prísnou kláštornou disciplínou zvolávali od Najvyššieho nové požehnanie a novú úrodnosť na svoju ťažkú prácu.