Záver
Ctihodní bratia! Sme si istí, že slová, ktorými sa obraciame v rozhodujúcej chvíli k vám a prostredníctvom vás ku katolíkom nemeckej ríše, nájdu v srdciach a v skutkoch našich verných detí ozvenu, ktorá je úmerná milujúcej starostlivosti spoločného Otca. Ak prosíme od Pána niečo zvlášť úpenlivo, tak je to toto: aby naše slová prenikli k ušiam a srdciam a priviedli k premýšľaniu aj tých, ktorí už začali váhať pri zvodoch a hrozbách ľudí, čo sú proti Kristovi a jeho svätému evanjeliu.
Každé slovo tohto listu sme odvážili na váhach pravdy aj lásky. Nechceli sme mlčaním, ktoré by bolo teraz veľmi nemiestne, stať sa spoluvinníkmi za neinformovanosť, ani sme nechceli nepotrebnou strohosťou zatvrdiť srdce niekoho z tých, ktorí podliehajú našej pastierskej zodpovednosti a ku ktorým naša pastierska láska nie je menšia len preto, že práve chodia po cestách bludu a odcudzenia. Nech len mnohí z nich, prispôsobujúc sa zvyklostiam svojho nového prostredia, zahŕňajú otcovský dom slovami nevernosti, nevďaku, alebo dokonca krivdy, nech len zabúdajú, čoho sa to zriekli - však príde deň, keď hrôza odlúčenosti od Boha a duchovnej pustoty sa rozprestrie nad nimi, dnes stratenými synmi, a núdza ich poženie naspäť "k Bohu, ktorý obveseľoval ich mladosť", a k Cirkvi, ktorej materinská ruka ich viedla cestou k nebeskému Otcovi. Aby sme urýchlili túto hodinu, to je predmetom našich neustálych modlitieb.
Tak ako iné obdobia v dejinách Cirkvi, bude aj toto obdobie predzvesťou nového vzrastu a vnútornej očisty, ak bude v tých, čo sú verní Kristovi vyznávačská vôľa a ochota trpieť dosť veľká, aby proti fyzickej moci utláčateľov Cirkvi postavila bezpodmienečnú vrúcnu vieru, nezničiteľnú, s večnosťou naisto rátajúcu nádej, víťaznú silu činnej lásky. Sväté pôstne a veľkonočné obdobie, ktoré hlása zvrúcnenie a pokánie a viac ako inokedy pozdvihuje oči kresťana na kríž, ale i na velebnosť zmŕtvychvstania, nech je pre všetkých a pre každého z vás radostne vítaným a hojne využívaným podnetom naplniť si dušu i myseľ duchom Hrdinu, Trpiteľa a Víťaza, ktorý vyžaruje z Kristovho kríža. Potom - v tom sme si istí - nepriatelia Cirkvi, ktorí blúznia, že prišla ich hodina, čoskoro spoznajú, že príliš zavčasu jasali a že príliš napochytre siahli po hrobárskej lopate. Potom príde deň, keď miesto predčasných víťazných piesní z úst Kristových nepriateľov bude môcť zo sŕdc a z úst Kristových verných vystupovať k nebu Te Deum oslobodenia. Te Deum radosti nad tým, že nemecký národ i so svojimi dnes blúdiacimi príslušníkmi sa dal na cestu náboženského návratu, že tento národ bôľom očistenou vierou znovu zohýna kolená pred kráľom času a večnosti Ježišom Kristom a že sa chystá v boji proti popieračom a ničiteľom kresťanského Západu v zhode so všetkými dobre zmýšľajúcimi ľuďmi z iných národov splniť úlohu, ktorú mu prisudzujú plány večného Otca. Ten, ktorý skúma myseľ i srdce,”³⁷ je naším svedkom, že nemáme vrúcnejšie želanie ako obnoviť pravý mier medzi Cirkvou a štátom v Nemecku. Ak však nemá nastať - bez nášho zavinenia - mier, potom si Cirkev Božia bude hájiť svoje práva a slobodu v mene Všemohúceho, ktorého moc ani dnes nie je zmenšená. Dôverujúc jemu "neprestávame sa za vás modliť a prosiť",”³⁸ dietky Cirkvi, aby sa skrátili dni trápenia a aby vás našli verných v čase skúšky; a tiež za vašich prenasledovateľov a utláčateľov; Otec všetkého svetla a všetkého zmilovania nech im daruje okamih poznania ako pri Damasku, im a všetkým tým, čo s nimi zablúdili a blúdia.
S touto vrúcnou modlitbou v srdci a na perách udeľujeme vám ako záruku Božej pomoci, ako oporu vo vašich ťažkých a zodpovedných rozhodnutiach, ako posilu v boji, ako útechu v bôli, biskupským pastierom vášho verného ľudu, kňazom a rehoľníkom, laickým apoštolom Katolíckej akcie a všetkým veriacim vašich diecéz - nie na poslednom mieste chorým a uväzneným - s otcovskou láskou apoštolské požehnanie.
Dané vo Vatikáne na Smrtnú nedeľu 14. dňa marca 1937.
PIUS XI.