K verným laikom
Pred našimi očami stojí nedohľadný zástup našich verných synov a dcér, ktorým utrpenie Cirkvi v Nemecku a ich vlastný bôľ nijako nezmenšili ich oddanosť k Božej veci ani ich nežnú lásku k otcovi kresťanského ľudu, ani ich poslušnosť k biskupom a kňazom, ani ich radostnú odhodlanosť zostať aj v budúcnosti - nech príde čokoľvek - vernými tomu, v čo verili a čo získali od svojich predkov ako sväté dedičstvo. Všetkým im posielame z pohnutého srdca svoj otcovský pozdrav.
Predovšetkým členom cirkevných zväzov, ktorí statočne a väčšinou za cenu bolestných obetí zachovali vernosť Kristovi a odmietli vzdať sa práv, ktoré Cirkvi aj im samým hodnoverne a spoľahlivo zaručila slávnostná zmluva.
Osobitne srdečný pozdrav posielame katolíckym rodičom. Ich práva na výchovu dané od Boha a ich vychovávateľské povinnosti stoja práve v prítomnej chvíli v strede boja natoľko osudného, že si osudnejší sotva možno predstaviť. Kristova Cirkev nesmie začať smútiť a horekovať až potom, keď sa pustošia oltáre, keď svätokrádežné ruky premieňajú Božie domy na dym a plamene. Keď sa robia pokusy, aby svätostánok detskej duše, posvätenej krstom, bol znesväcovaný výchovou nepriateľskou Kristovi, keď z toho živého Božieho chrámu vytrhávajú večnú lampu viery v Krista a na jej miesto sa má postaviť bludička náhradnej viery, ktorá nemá nijaký vzťah k viere kríža, potom je už len krôčik k duchovnému zneucteniu a každý verný kresťan má povinnosť dištancovať sa jasne od zodpovednosti tých, ktorí sú na druhej strane, aby si nezaťažil svedomie hriešnym spolupôsobením na takej pohrome a skaze. A čím viac sa namáhajú protivníci, aby popreli a okrášlili svoje temné úmysly, tým odôvodnejšia je zdravá nedôvera a nedôverčivou, trpkou skúsenosťou vyburcovaná bedlivosť! Keď sa navonok ponechá vyučovanie náboženstva, a navyše ešte vyučovanie kontrolované a spútavané nepovolanými osobami, v rámci školy, ktorá v iných predmetoch, ovplyvňujúcich zmýšľanie, programovo a nenávistne pracuje proti tomu istému náboženstvu, to nikdy nemôže byť dostatočným dôvodom, aby veriaci kresťan mohol dobrovoľne schvaľovať taký protináboženský druh školstva. Vieme, milovaní katolícki rodičia, že o takej dobrovoľnosti u vás nemôže byť ani reči. Vieme, že slobodné a tajné hlasovanie medzi vami by sa skončilo víťazným plebiscitom za cirkevnú školu. A preto aj v budúcnosti budeme neúnavne a otvorene zodpovedným miestam pripomínať nezákonnosť doterajších donucovacích opatrení a povinnosť pripustiť v tejto veci slobodný prejav vôle. Zatiaľ nezabúdajte: Nijaká pozemská moc vás nemôže oslobodiť od Bohom ustanoveného záväzku zodpovednosti, ktorá vás viaže k vašim deťom. Nikto z tých, ktorí vás dnes ukracujú vo vašich vychovávateľských právach a ktorí sa tvária, akoby preberali od vás vaše vychovávateľské povinnosti, nebude sa môcť namiesto vás zodpovedať večnému Sudcovi, až sa vás opýta: Kde sú tí, ktorých som ti dal? Kiež by každý z vás mohol odpovedať: "Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného."“³⁶