Nespravodlivé obvinenie Cirkvi, že nepostupovala
podľa hlásanej náuky
36. Avšak nepriatelia Cirkvi, aj keď sú nútení
uznať múdrosť jej náuky, vytýkajú jej,
že nepostupovala podľa týchto zásad, a tak si museli
hľadať iné cesty. Aké nesprávne a
nespravodlivé je toto obvinenie, to dokazujú celé dejiny
kresťanstva. Naznačili sme len niektoré
príznačné body. Kresťanstvo prvé hlásalo,
a to takým spôsobom a tak presvedčivo, ako to nevedeli
predošlé veky, pravé a všeobecné bratstvo
všetkých ľudí bez rozdielu postavenia a pôvodu.
Vo veľkej miere prispelo k odstráneniu otroctva, a to nie krvavou
revolúciou, ale vnútornou silou svojej náuky, ktorá
pyšnú rímsku patricijku pohla, aby vo svojej otrokyni videla
svoju sestru v Kristovi. Kresťanstvo sa klaňalo Božiemu Synovi,
ktorý z lásky k ľuďom sa stal človekom a
"synom tesára", áno, dokonca
"tesárom".19 Kresťanstvo pozdvihlo prácu
rúk k jej pravej dôstojnosti; tú ručnú
prácu, ktorou sa tak opovrhovalo, že aj rozvážny Marcus
Tullius Cicero, tlmočiac všeobecnú mienku svojej doby,
neváhal napísať slová, za ktoré by sa teraz
hanbil každý sociológ: "Všetci remeselníci
majú zamestnanie hodné opovrhnutia, lebo v dielni
nemôže byť nič čestné." 20
|