62. Nezapierame,
že dodnes sa v tejto veci mnoho urobilo, a to predovšetkým po
vydaní encyklík Rerum novarum a Quadragesimo anno; a preto s
otcovskou starostlivosťou pozorujeme horlivé úsilie toľkých
biskupov a kňazov, skúšajúcich, pravda, s potrebnou
rozvahou a obozretnosťou nové spôsoby apoštolátu,
ktoré by najlepšie zodpovedali dnešným potrebám.
Jednako vieme, že pre potreby
dneška nijako nestačí to, čo sa v tejto veci dosiaľ
urobilo. Ako keď sa vlasť ocitne v nebezpečenstve, všetko
ustupuje do pozadia, čo nie je nevyhnutne potrebné pre život a
čo priamo nesmeruje k obrane štátu, podobne aj v našom
prípade každá iná práca, aj krásna a
dobrá, má ustúpiť potrebe zachrániť
základy kresťanskej kultúry a viery. A preto kňazi v
jednotlivých farnostiach, kde pre celkovú duchovnú
správu vychovali toľko veriacich, koľko treba, nech
najväčšiu a najlepšiu časť svojich síl a
svojej činnosti obetujú na to, aby Kristovi a Cirkvi znovu
získali robotnícke masy a aby súčasne
vnášali kresťanského ducha do združení a do
obcí, ktoré sa mu viac odcudzili. Nech kňazi
nepochybujú o tom, že medzi ľudom zozbierajú
hojnosť ovocia svojej námahy, o akom sa im ani nezdalo, čo
bude pre nich náhrada za namáhavú prácu pri obrode
duší.
Tak napríklad sme videli a vidíme v Ríme a v
mnohých iných hlavných mestách, ako pri
budovaní nových kostolov v periférnych štvrtiach
pomaličky vznikajú horlivé farnosti a dochádza ku
skutočným zázrakom prerodu medzi obyvateľstvom,
ktoré dosiaľ nenávidelo náboženstvo len preto,
že ho nepoznalo.
|