|
Spoločnosť a
človek
Ich vzájomné práva a povinnosti
29. Boh však človeka súčasne určil aj pre život
spoločenský, čo si vyžaduje už jeho
prirodzenosť. V Stvoriteľovom pláne je spoločnosť
prirodzeným prostriedkom, ktorý človek môže a
má používať na to, aby dosiahol svoj cieľ; lebo
ľudská spoločnosť je pre človeka, a nie opačne.
To sa však nesmie chápať v zmysle individualistického
liberalizmu, ktorý podriaďuje spoločnosť sebeckému
prospechu jednotlivca, ale iba tak, že organickým spojením
spoločnosti a vzájomnou spoluprácou sa všetkým
dáva možnosť, aby dosiahli pravý pozemský blahobyt;
ďalej v tom zmysle, že v spoločnosti sa rozvíjajú
všetky individuálne i sociálne vlohy, ktorými je
obdarená ľudská prirodzenosť a ktoré
presahujú hranice bezprostredného okamžitého
úžitku, sprítomňujúc v spoločnosti
Božiu dokonalosť, čo nemôže uskutočniť
osamotený človek. No aj tento posledný cieľ je koniec
koncov v záujme človeka, aby odblesk Božej dokonalosti poznal
a použil ho na oslavu Stvoriteľa a na klaňanie sa mu. Iba
človek, ľudská osobnosť, a nie spoločnosť, nech
je akákoľvek, je obdarený rozumom a mravne slobodnou
vôľou.
|