Spoločnosť a človek
Ich vzájomné práva a povinnosti
29. Boh však človeka súčasne určil aj pre život spoločenský, čo si vyžaduje už jeho prirodzenosť. V Stvoriteľovom pláne je spoločnosť prirodzeným prostriedkom, ktorý človek môže a má používať na to, aby dosiahol svoj cieľ; lebo ľudská spoločnosť je pre človeka, a nie opačne. To sa však nesmie chápať v zmysle individualistického liberalizmu, ktorý podriaďuje spoločnosť sebeckému prospechu jednotlivca, ale iba tak, že organickým spojením spoločnosti a vzájomnou spoluprácou sa všetkým dáva možnosť, aby dosiahli pravý pozemský blahobyt; ďalej v tom zmysle, že v spoločnosti sa rozvíjajú všetky individuálne i sociálne vlohy, ktorými je obdarená ľudská prirodzenosť a ktoré presahujú hranice bezprostredného okamžitého úžitku, sprítomňujúc v spoločnosti Božiu dokonalosť, čo nemôže uskutočniť osamotený človek. No aj tento posledný cieľ je koniec koncov v záujme človeka, aby odblesk Božej dokonalosti poznal a použil ho na oslavu Stvoriteľa a na klaňanie sa mu. Iba človek, ľudská osobnosť, a nie spoločnosť, nech je akákoľvek, je obdarený rozumom a mravne slobodnou vôľou.