Vznešenosť cirkevnej náuky
Ide cestou jedine správnou-preto oblažuje...
34. Cirkev, ktorá tieto jasné zásady učí, nehľadá iný cieľ, ako uskutočniť šťastné posolstvo, ktoré spievali anjeli nad betlehemskou maštaľou pri narodení Spasiteľa. "Sláva... Bohu a ... pokoj ľuďom";¹⁷ pravý pokoj a pravé šťastie, a to už tu na zemi, nakoľko je to len možné so zreteľom na večné šťastie a ako príprava naň; pravdaže, len ľuďom dobrej vôle. Táto náuka nemá nič spoločné s nijakou výstrednosťou bludov ani s prepiatosťou strán a zriadení, ktoré sa k nim hlásia; stále zostáva v rovnováhe pravdy a spravodlivosti; túto rovnováhu hlása v teórii, uskutočňuje ju a podporuje v praxi, uvádzajúc do súladu práva a povinnosti jedných s právami a povinnosťami druhých: autoritu a slobodu, dôstojnosť jednotlivcov a dôstojnosť štátu, ľudskú osobnosť podriadených a Božiu autoritu nadriadených; a tak spája náležitú poddanosť a usporiadanú lásku k sebe, k rodine a k vlasti s láskou k iným rodinám a iným národom na základe lásky k Bohu, ktorý je Otcom všetkých, prvopočiatkom a posledným cieľom. Cirkevná náuka neoddeľuje oprávnenú starostlivosť o pozemské dobrá od starostlivosti o večné dobrá. Podriaďuje síce pozemské hodnoty večným hodnotám podľa slov svojho božského zakladateľa: "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše";¹⁸ ale je ďaleko od toho, aby si nevšímala ľudské veci a aby prekážala kultúrnemu a hospodárskemu pokroku, naopak, podporuje ho a napomáha čo najrozumnejšie a čo najúčinnejšie. Takto aj v hospodársko-sociálnej oblasti Cirkev jasne stanovila - hoci nikdy neprišla s konkrétnym hospodárskym systémom, lebo to nie je jej poslaním - body a smernice, ktoré bezpečne vedú k šťastnému pokroku spoločnosti, aj keď sú to len všeobecné smernice, ktoré vyžadujú konkrétne prispôsobenie podľa rozličných časových a miestnych podmienok rôznych národov.