4. Vo svetle a v kontexte predošlých noriem treba chápať
a správne uplatňovať aj rozhrešenie viacerých kajúcnikov
súčasne, bez predchádzajúceho individuálneho vyznania hriechov, ako ho
upravuje kánon 961 Kódexu kánonického práva (CIC). Toto rozhrešenie má
skutočne „charakter výnimky 18 a „nemôže sa všeobecným spôsobom
udeľovať, môže sa iba vtedy ak: 1. hrozí nebezpečenstvo smrti a
niet dosť času, aby kňaz alebo kňazi vypočuli spovede
jednotlivých kajúcnikov; 18. je vážna potreba, totiž, keď
so zreteľom na počet kajúcnikov nie je k dispozícii dostatok
spovedníkov, aby v primeranom čase riadne vypočuli spoveď
jednotlivcov, takže kajúcnici by boli bez vlastnej viny nútení zostať dlho
bez sviatostnej milosti alebo svätého prijímania; potreba sa však nepovažuje za
dostačujúcu, keď nie je nedostatok spovedníkov len z dôvodu, že sa
zhromaždil veľký počet kajúcnikov, aký sa môže vyskytnúť pri
nejakej veľkej slávnosti alebo na púti . 19
V prípade vážnej potreby platia tieto spresnenia:
a) Ide o objektívne výnimočné situácie, ako napríklad tie, ktoré možno
pozorovať na misijných územiach alebo v izolovaných spoločenstvách
veriacich, kde kňaz môže prísť len raz alebo niekoľkokrát v
roku, alebo len keď mu to vojnové, poveternostné či iné podmienky
dovolia.
b) Pre vážnu potrebu kánon stanovuje dve podmienky, ktoré sú
neoddeliteľné, takže nikdy nestačí len nemožnosť riadne
vyspovedať jednotlivcov v primeranom čase pre nedostatok kňazov;
táto nemožnosť musí byť spojená so skutočnosťou, že inak by
kajúcnici boli nútení bez vlastnej viny dlho zostať bez sviatostnej
milosti. Preto treba mať stále na pamäti celkové podmienky kajúcnikov a
diecézy, čo sa týka organizácie pastorácie a možnosti veriacich
pristúpiť k sviatosti pokánia.
c) Prvá podmienka – nemožnosť riadne a v primeranom čase
vyspovedať jednotlivcov pre nedostatok kňazov – sa vzťahuje len
na rozumný čas potrebný na základné, platné a úctivé vyslúženie sviatosti,
nevzťahuje sa teda dlhší pastoračný rozhovor, ktorý možno
odložiť, na vhodnejšiu situáciu. Tento rozumne primeraný čas, v
ktorom sa vypočujú spovede, závisí od reálnych možností spovedníka či
spovedníkov, ako aj samotných kajúcnikov.
d) Pokiaľ ide o druhú podmienku, žiada si rozumné posúdenie a zhodnotenie,
aký dlhý má byť čas bez sviatostnej milosti, aby to bola v zmysle
kánonu 960 skutočne nemožnosť, ak nehrozí nebezpečenstvo
smrti. Takéto posúdenie nie je rozumné vtedy, keď deformuje zmysel
fyzickej alebo morálnej nemožnosti, čo by sa napríklad stalo, keby sa doba
takéhoto nedostatku v trvaní jedného mesiaca považovala za dlho.
e) Nie je prípustné vytvoriť alebo dovoliť, aby vznikli situácie,
ktoré by sa javili ako vážna potreba, a pritom by vyplývali len z
nedostatočného riadneho vysluhovania tejto sviatosti nedodržiavaním
spomenutých noriem20, a už vôbec nemožno dovoliť
kajúcnikom, aby si slobodne zvolili všeobecné rozhrešenie, akoby išlo o
normálnu možnosť, rovnocennú dvom riadnym formám opísaným v Rímskom
rituáli.
f) Samotný veľký počet kajúcnikov nepredstavuje dostatočnú vážnu
potrebu nielen počas nejakej veľkej slávnosti alebo púte, ale ani
pokiaľ ide o dôvody spojené s turistikou či iné podobné dôvody
vyplývajúce z rastúcej mobility osôb.
|