Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Kódex kánonického práva IntraText CT - Text |
II. kapitola
ORDINANDI
Kán. 1024 -
Posvätnú vysviacku platne prijíma jedine pokrstený
muž.
Kán. 1025 - § 1. Na
dovolené udelenie posvätného rádu presbyterátu
alebo diakonátu sa vyžaduje, aby kandidát po vykonaní
probácie podľa normy práva mal podľa úsudku
vlastného biskupa alebo kompetentného vyššieho
predstaveného náležité vlastnosti, nebol
hatený nijakou iregularitou a prekážkou a spĺňal
požiadavky podľa normy kánonov 1033-1039; okrem toho
majú sa predložiť doklady, o ktorých sa hovorí v
kán. 1050, a má byť vykonané skrutínium, o
ktorom sa hovorí v kán. 1051.
§ 2. Navyše sa vyžaduje, aby podľa úsudku toho
istého zákonného predstaveného bol
užitočný pre ministérium Cirkvi.
§ 3. Biskup, vysviacajúci vlastného podriadeného,
ktorý má byť určený pre službu v inej
diecéze, musí zistiť, či ordinand bude prijatý
do tejto diecézy.
1. článok
POŽIADAVKY NA ORDINANDOV
Kán. 1026 - Aby bol niekto
vysvätený, je nutné, aby požíval
úplnú slobodu; preto je komukoľvek prísne
zakázané, kohokoľvek akýmkoľvek spôsobom a
z akejkoľvek príčiny nútiť, aby prijal
posvätné rády, ani kánonicky súceho
odrádzať od ich prijatia.
Kán. 1027 -
Uchádzači o diakonát a presbyterát sa majú
dôkladnou prípravou formovať podľa normy práva.
Kán. 1028 - Diecézny
biskup alebo kompetentný predstavený má dbať o to,
aby kandidáti, skôr než budú prijatí do
niektorého posvätného rádu, sa riadne poučili o
veciach, ktoré sa vzťahujú na posvätný
rád a na jeho záväzky.
Kán. 1029 - Do
posvätných rádov majú byť prijatí len
tí, ktorí podľa rozumného úsudku
vlastného biskupa alebo kompetentného vyššieho
predstaveného a po zvážení všetkého
majú neporušenú vieru, vedie ich správny
úmysel, majú potrebnéznalosti, dobrú povesť,
neporušené mravy a vynikajú čnosťami a
inými fyzickými a duševnými vlastnosťami,
primeranými posvätnému rádu, ktorý majú
prijať.
Kán. 1030 - Vlastný
biskup alebo kompetentný vyšší predstavený
môže sebe podriadeným diakonom určeným na
presbyterát zakázať postup na presbyterát iba z kánonického
dôvodu, hoci aj tajného, pri neporušení možnosti
rekurzu podľa normy práva.
Kán. 1031 - § 1.
Presbyterát sa má udeľovať iba tým, ktorí
dovŕšili dvadsiaty piaty rok života a sú dostatočne
zrelí, navyše pri zachovaní časového odstupu
aspoň šiestich mesiacov medzi diakonátom a
presbyterátom; tí, ktorí sú určení na
presbyterát, k posvätnému rádu diakonátu
majú byť pripustení iba po zavŕšení
dvadsiateho tretieho roku života.
§ 2. Neženatý kandidát na trvalý diakonát sa k
diakonátu pripustí až po zavŕšení
aspoň dvadsiateho piateho roku života; ženatý
kandidát aspoň po zavŕšení tridsiateho piateho
roku života a so súhlasom manželky.
§ 3. Konferencie biskupov majú právo stanoviť normu,
podľa ktorej sa vyžaduje vyšší vek na
presbyterát a trvalý diakonát.
§ 4. Dišpenz od veku, ktorý je nižší viac než
rok od požadovaného podľa normy § 1 a 2, je vyhradený
Apoštolskej stolici.
Kán. 1032 - § 1.
Uchádzači o presbyterát môžu byť do
diakonátu povýšení iba po skončení
piateho roku filozoficko-teologických štúdií.
§ 2. Po skončení štúdií sa diakon má
primeraný čas, ktorý má určiť biskup alebo
kompetentný vyšší predstavený, pred
povýšením do presbyterátu
zúčastňovať na pastoračnej starostlivosti
vykonávaním posvätného rádu diakonátu.
§ 3. Uchádzač o trvalý diakonát sa nemá do
tohto posvätného rádu povýšiť, ak
neukončil čas formácie.
2. článok
VECI POŽADOVANÉ NA VYSVIACKU
Kán. 1033 - Do
posvätného rádu môže byť dovolene
pripustený iba ten, kto prijal sviatosť posvätného
birmovania.
Kán. 1034 - § 1.
Kandidát na diakonát alebo presbyterát nemá
byť vysvätený, ak predtým od vrchnosti, o ktorej sa
hovorí v kán. 1016 a 1019, liturgickým obradom prijatia neobdržal
zápis medzi kandidátov po predložení
vlastnoručne napísanej a podpísanej žiadosti, a tou
istou vrchnosťou písomne prijatej.
§ 2. Na obdržanie takéhoto prijatia nie je viazaný ten, kto
bol na základe sľubov začlenený do klerického
inšitútu.
Kán. 1035 - § 1. Prv než
by niekto bol prijatý do trvalého, alebo prechodného
diakonátu, sa vyžaduje, aby prijal služby lektora a akolytu a
primeraný čas ich vykonával.
§ 2. Medzi udelením akolytátu a diakonátu má
uplynúť časový odstup aspoň šesť
mesiacov.
Kán. 1036 - Kandidát,
aby mohol byť prijatý do posvätného rádu
diakonátu alebo presbyterátu, má vlastnému
biskupovi alebo kompetentnému vyššiemu predstavenému
predložiť vlastnoručne napísané a
podpísané vyhlásenie, ktorým dosvedčuje,
že spontánne a z vlastnej slobodnej vôle prijme
posvätný rád a že sa natrvalo oddáva cirkevnej
službe a súčasne žiada, aby bol pripustený na
prijatie posvätného rádu.
Kán. 1037 - Ten, kto má
byť prijatý do trvalého diakonátu a nie je
ženatý, rovnako aj ten, kto má byť
povýšený do presbyterátu, nemajú byť
pripustení k posvätnému rádu diakonátu, ak
podľa predpísaného obradu verejne pred Bohom a Cirkvou
neprevzali záväzok celibátu alebo nezložili
doživotné sľuby v rehoľnom inštitúte.
Kán. 1038 - Diakonovi,
ktorý odmietne prijať presbyterát, nemožno
zakázať vykonávanie prijatého posvätného
rádu, ak ho v tom nezdržiava kánonická
prekážka alebo iná závažná
príčina, ktorú má posúdiť diecézny
biskup alebo kompetentný vyšší predstavený.
Kán. 1039 - Všetci,
ktorí majú byť prijatí do niektorého
posvätného rádu, majú si vykonať aspoň
päťdňové duchovné cvičenia na mieste a
spôsobom, ako určil ordinár; biskup, prv než by
pristúpil k vysviacke, má byť upovedomený o tom,
že kandidáti si tieto cvičenia riadne vykonali.
3. článok
IREGULARITY A INÉ PREKÁŽKY
Kán. 1040 - Prijať
posvätné rády sa zamieta tým, ktorí sú
postihnutí akoukoľvek prekážkou či už
trvalou, ktorá sa nazýva iregularitou, alebo jednoduchou;
nijakú prekážku nezapríčiňuje to, čo
neobsahujú nasledujúce kánony.
Kán. 1041 - Na prijatie
posvätného rádu je iregulárny:
1. kto trpí nejakou formou pomätenosti alebo inou chorobou
psychickej povahy, v dôsledku ktorej po porade so znalcami, sa
usúdi, že je nespôsobilý na riadne vykonávanie
služby;
2. kto sa dopustil deliktu apostázie, herézy alebo schizmy;
3. kto sa pokúsil o čo i len civilné manželstvo,
pričom buď on sám bol v uzavieraní manželstva
hatený manželským zväzkom alebo posvätným
rádom, alebo verejným doživotným sľubom
čistoty, buď žena bola viazaná platným
manželstvom alebo tým istým sľubom čistoty;
4. kto sa dopustil úmyselnej vraždy alebo vykonal potrat s
dosiahnutým účinkom a všetci, ktorí mali na tom
činnú účasť;
5. kto seba samého alebo iného vážne a podvodne
zmrzačil alebo sa pokúsil o samovraždu;
6. kto vykonal úkon posvätného rádu,
rezervovaný tým, ktorí sú ustanovení v
posvätnom ráde episkopátu alebo presbyterátu,
keď tento rád mu alebo chýba, alebo jeho vykonávanie
mu je zakázané nejakým vyhláseným alebo
uloženým kánonickým trestom.
Kán. 1042 - Prijať
posvätné rády je jednoduchou prekážkou
hatený:
1. ženatý muž, ak nie je zákonne určený na
trvalý diakonát;
2. kto vykonáva úrad alebo správu majetku klerikom
zakázanú podľa normy kán. 285 a 286, z ktorej
musí predložiť vyúčtovanie, kým
zrieknutím sa úradu a správy majetku, ako aj
predložením vyúčtovania sa nestane voľným;
3. novokrstenec, iba ak sa podľa úsudku ordinára
dostatočne neosvedčil.
Kán. 1043 - Veriaci sú
povinní pred vysviackou oznámiť ordinárovi alebo
farárovi prekážky prijatia posvätných
rádov, ak sú nejaké známe.
Kán. 1044 - § 1. Na
vykonávanie prijatých posvätných rádov je
iregulárny:
1. kto nezákonne prijal posvätné rády a včase
ich prijatia bol postihnutý iregularitou na prijatie
posvätných rádov;
2. kto spáchal delikt, o ktorom sa hovorí v kán. 1041, bod
2, ak je delikt verejný;
3. kto spáchal delikt, o ktorom sa hovorí v kán. 1041, bod
3, 4, 5, 6.
§ 2. Vykonávať posvätné rády je pre
prekážku hatený:
1. kto hatený prekážkou prijať posvätné
rády, ich nezákonne prijal;
2. kto trpí pomätenosťou alebo inou chorobou psychickej
povahy, o ktorej sa hovorí v kán. 1041, bod 1, kým mu
ordinár po porade so znalcom nepovolí vykonávanie toho
istého posvätného rádu.
Kán. 1045 - Neznalosť
iregularít a prekážok, neoslobodzuje od nich.
Kán. 1046 - Iregularity a
prekážky sa znásobujú z ich rozličných
príčin, nie však opakovaním tej istej
príčiny, ak nejde o iregularitu z úmyselnej vraždy
alebo z vykonaného potratu s dosiahnutým účinkom.
Kán. 1047 - § 1. Iba
Apoštolskej stolici je rezervovaný dišpenz od
všetkých iregularít, ak skutok s dosiahnutím
účinku, bol podaný na súd.
§ 2. Je jej tiež rezervovaný dišpenz, vzhľadom na
prijatie posvätných rádov od nasledujúcich
iregularít a prekážok:
1. od iregularít z verejných deliktov, o ktorých sa
hovorí v kán. 1041, bod 2 a 3;
2. od iregularity z verejného, alebo tajného deliktu, o ktorom sa
hovorí v kán. 1041, bod 4; 3. od prekážky, o ktorej
sa hovorí v kán. 1042, bod 1.
§ 3. Apoštolskej stolici je rezervovaný aj dišpenz od
iregularít vzťahujúcich sa na vykonávanie
prijatého posvätného rádu, o ktorých sa
hovorí v kán. 1041, bod 3, len vo verejných
prípadoch a aj v tajných prípadoch, o ktorých sa
hovorí v bode 4, toho istého kánona.
§ 4. Od iregularít a prekážok, ktoré nie sú
rezervované Svätej stolici, môže dišpenzovať
ordinár.
Kán. 1048 - V
naliehavejších tajných prípadoch, ak sa nemožno
obrátiť na ordinára alebo ak ide o iregularity, o
ktorých sa hovorí v kán. 1041, bod 3 a 4, na
Apoštolskú Penitenciáriu, a ak hrozí
bezprostredné nebezpečenstvo veľkej škody alebo
zhanobenia dobrého mena, ten, komu iregularita zabraňuje vykonávanie
posvätného rádu, môže ho vykonávať,
pričom zostáva ťažko naliehajúca povinnosť
jeho svedomia, čím skôr sa obrátiť na
ordinára alebo na Apoštolskú Penitenciáriu pri
zamlčaní mena a cez spovedníka.
Kán. 1049
- § 1. V žiadosti o získanie dišpenzu od
iregularít a prekážok treba uviesť všetky
iregularity a prekážky; všeobecný dišpenz
však platí aj pre tie, ktoré boli dobromyseľne
zamlčané s výnimkou iregularít, o ktorých sa
hovorí v kán. 1041, bod 4, alebo iných, ktoré boli
podané na súd, nie však pre tie, ktoré boli
zamlčané zlomyseľne.
§ 2. Ak ide o iregularitu z úmyselnej vraždy alebo z
vykonaného potratu, na to, aby bol dišpenz platný, je
potrebné uviesť aj počet deliktov.
§ 3. Všeobecný dišpenz od iregularít a prekážok
na prijatie posvätných rádov platí pre všetky
posvätné rády.
4. článok
VYŽADOVANÉ DOKLADY A SKRUTÍNIUM
Kán. 1050 - Aby mohol byť
niekto prijatý do posvätných rádov,
vyžadujú sa tieto doklady: 1. svedectvo o riadne vykonaných
štúdiách podľa normy kán. 1032;
2. ak ide o ordinandov na presbyterát, svedectvo o prijatí
diakonátu;
3. ak ide o prijatie do diakonátu, svedectvo o prijatí krstu a
birmovania, ako aj o prijatých ministériách, o
ktorých sa hovorí v kán. 1035; takisto svedectvo o
vykonanom vyhlásení, o ktorom sa hovorí v kán.
1036, a ak ordinand má byť prijatý do trvalého
diakonátu a je ženatý, aj svedectvo o uzavretí
manželstva a o súhlase manželky.
Kán. 1051 - Pri
skrutíniu o vlastnostiach vyžadovaných u ordinanda,
majú sa zachovať tieto predpisy:
1. má sa zadovážiť svedectvo rektora seminára
alebo domu formácie o vlastnostiach, ktoré sa
vyžadujú na prijatie posvätného rádu,
čiže o správnej náuke, pravej zbožnosti,
dobrých mravoch kandidáta a o jeho schopnosti
vykonávať ministérium; taktiež po riadne vykonanom
vyšetrení, svedectvo o stave jeho fyzického a
duševného zdravia;
2. aby sa skrutínium zákonne vykonalo, diecézny biskup
alebo vyšší predstavený môže
použiť aj iné prostriedky, ktoré sa mu vzhľadom na
časové a miestne okolností zdajú byť
užitočné, ako sú svedecký list,
ohlášky alebo iné informácie.
Kán. 1052 - § 1. Aby biskup
mohol pristúpiť k vysviacke, ktorú udeľuje mocou svojho
práva, musí si byť istý, že doklady, o
ktorých sa hovorí v kán. 1050, sú k
dispozícii a že po vykonaní skrutínia podľa
normy práva sa pozitívnymi dôkazmi dokázala
súcosť kandidáta.
§ 2. Aby biskup mohol pristúpiť k vysviacke cudzieho
podriadeného, stačí, aby v prepúšťacej
listine bolo uvedené, že tieto doklady sú k
dispozícii, že skrutínium bolo vykonané podľa
normy práva a že súcosť kandidáta bola
zistená; ak ten, kto má byť vysvätený, je
členom rehoľného inštitútu alebo spoločnosti
apoštolského života, tá istá listina musí
okrem toho svedčiť, že bol definitívne prijatý do
inštitútu alebo do spoločnosti a že je podriadeným
predstaveného, ktorý listinu vydáva.
§ 3. Ak biskup popri zvážení všetkých dokladov a
dôkazov z istých dôvodov pochybuje o tom, či
kandidát je súci na prijatie posvätných rádov,
nesmie ho vysvätiť.