Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
Kódex kánonického práva IntraText CT - Text |
I. kapitola
TRIBUNÁL PRVEJ INŠTANCIE
Kán. 1419 - § 1. V každej
diecéze a pre všetky kauzy, ktoré právo
výslovne nevyňalo, sudcom prvej inštancie je diecézny
biskup, ktorý súdnu moc môže vykonávať osobne
alebo cez iných podľa nasledujúcich kánonov.
§ 2. Ak však ide o práva alebo časné majetky
právnickej osoby, reprezentovanej biskupom, v prvom stupni súdi
odvolací tribunál.
Kán. 1420 - § 1.
Každý diecézny biskup je povinný ustanoviť
súdneho vikára čiže oficiála s riadnou mocou
súdiť, odlíšeného od generálneho
vikára, ak sa pre neveľkosť diecézy alebo malý
počet káuz neodporúča niečo iné.
§ 2. Súdny vikár tvorí s biskupom jeden tribunál,
ale nemôže súdiť kauzy, ktoré biskup vyhradzuje
pre seba.
§ 3. Súdnemu vikárovi sa môžu prideliť
pomocníci, ktorí sa nazývajú pridelení
súdni vikári alebo viceoficiáli.
§ 4. Tak súdny vikár, ako aj pridelení súdni
vikári musia byť kňazi bezúhonnej povesti, doktori
kánonického práva alebo aspoň licenciáti a
najmenej tridsaťroční.
§ 5. Keď je biskupská stolica vakantná, ich úloha
nezaniká, ani diecézny administrátor ich nemôže
odvolať; keď však príde nový biskup
potrebujú potvrdenie.
Kán. 1421 - § 1. Biskup
má v diecéze ustanoviť diecéznych sudcov,
ktorí majú byť klerici.
§ 2. Konferencia biskupov môže dovoliť, aby sa aj laici
ustanovovali za sudcov, z ktorých jeden, ak je to potrebné,
môže byť vybratý na zostavenie kolégia.
§ 3. Sudcovia majú byť bezúhonnej povesti a doktori alebo
aspoň licenciáti kánonického práva.
Kán. 1422 - Súdny
vikár, pridelení súdni vikári a ostatní
sudcovia sa vymenúvajú na určitý čas pri
zachovaní predpisu kán. 1420, § 5, a môžu byť
odvolaní iba zo zákonného a z vážneho
dôvodu.
Kán. 1423 - § 1.
Viacerí diecézni biskupi môžu so
schválením Apoštolskej stolice namiesto diecéznych
tribunálov, o ktorých sa hovorí v kán. 1419-1421,
pre svoje diecézy po dohode ustanoviť jediný tribunál
prvej inštancie; v tomto prípade skupine týchto biskupov
alebo biskupovi, ktorého oni určia, prislúchajú
všetky moci, ktoré má diecézny biskup vo vzťahu
k svojmu tribunálu.
§ 2. Tribunály, o ktorých sa hovorí v § 1, môžu
byť ustanovené buď pre akékoľvek kauzy, alebo len
pre niektoré druhy káuz.
Kán. 1424 - Samosudca si na
akomkoľvek súdnom konaní môže za poradcov
pribrať dvoch prísediacich, klerikov alebo laikov
bezúhonného života.
Kán. 1425 - § 1.
Kolégiovému tribunálu z troch sudcov sa pri zamietnutí
opačného zvyku vyhradzujú:
1. sporové kauzy, týkajúce sa: a) puta posvätnej
vysviacky; b) manželského zväzku pri zachovaní
predpisov kán. 1686 a 1688;
2. trestné kauzy, týkajúce sa: a) deliktov, ktoré
môžu prinášať so sebou trest prepustenia z
klerického stavu; b) uloženia alebo vyhlásenia
exkomunikácie.
§ 2. Biskup ťažšie alebo závažnejšie kauzy
môže zveriť súdu z troch alebo piatich sudcov.
§ 3. Súdny vikár má na rozsúdenie
jednotlivých káuz povolávať sudcov podľa
poriadku v turnusoch, ak biskup v jednotlivých prípadoch
nestanovil ináč.
§ 4. Na prvom stupni súdu, ak azda nie je možné
zostaviť kolégium, Konferencia biskupov môže
dovoliť, aby biskup, kým táto nemožnosť
trvá, zveril kauzy samosudcovi klerikovi, ktorý tam, kde je to
možné, má si pribrať prísediaceho a
audítora.
§ 5. Sudcov už raz určených súdny vikár
nemá nahrádzať inými, ak nie je na to veľmi
vážny dôvod, ktorý treba v dekréte uviesť.
Kán. 1426 - § 1.
Kolegiálny tribunál má postupovať kolegiálne a
rozsudky vynášať na základe väčšiny
hlasov.
§ 2. Pokiaľ je to možné, predsedať mu musí
súdny vikár alebo pridelený súdny vikár.
Kán. 1427
- § 1. Ak je kontroverzia medzi rehoľníkmi alebo domami
toho istého klerického rehoľného inštitútu
pápežského práva, sudcom prvej inštancie, ak sa
v stanovách neurčuje niečo iné, je provinciálny
predstavený, alebo ak je to svojprávny mníšsky kláštor,
miestny opát.
§ 2. Pri neporušení odlišného predpisu stanov, ak ide o
sporovú vec medzi dvoma provinciami, v prvej inštancii bude
súdiť najvyšší moderátor osobne alebo cez
delegáta; ak medzi dvoma kláštormi, opát,
predstavený mníšskej kongregácie.
§ 3. Ak napokon vznikne kontroverzia medzi fyzickými alebo
právnickými rehoľnými osobami rozličných
rehoľných inštitútov alebo aj toho istého
klerického inštitútu diecézneho práva alebo
laického inštitútu, alebo medzi rehoľnou osobou a
svetským klerikom alebo laikom, alebo nerehoľnou právnickou
osobou, v prvej inštancii súdi diecézny tribunál.
Kán. 1428 - § 1. Sudca alebo
predseda kolegiálneho tribunálu môže na
vyšetrenie kauzy určiť audítora, vyberúc ho alebo
spomedzi sudcov tribunálu alebo spomedzi osôb, ktoré na túto
úlohu schválil biskup.
§ 2. Biskup môže do úlohy audítora
schváliť klerikov alebo laikov, ktorí majú
vynikať dobrými mravmi, rozumnosťou a učenosťou.
§ 3. Úlohou audítora je, aby podľa sudcovho mandátu
iba zhromaždil dôkazy a zhromaždené odovzdal sudcovi;
môže však, ak tomu neprekáža mandát sudcu,
medzitým rozhodnúť, ktoré dôkazy a ako ich
treba zhromaždiť, ak azda vzniká o tom otázka,
kým sám vykonáva svoju úlohu.
Kán. 1429 - Predseda
kolegiálného tribunálu musí spomedzi sudcov
kolégia určiť jedného za ponensa čiže
relátora, ktorý v zhromaždení sudcov má
referovať o kauze a písomne zostavovať rozsudky; ten
istý predseda môže z oprávneného dôvodu
na jeho miesto dosadiť iného.
3. článok
PROMÓTOR SPRAVODLIVOSTI, OBHAJCA ZVÄZKU A NOTÁR
Kán. 1430 - Pre sporové
kauzy, v ktorých môže byť ohrozené verejné
dobro, a pre trestné kauzy sa má v diecéze ustanoviť
promótor spravodlivosti, ktorý má povinnosť
starať sa o verejné dobro.
Kán. 1431 - § 1. V
sporových kauzách úlohou diecézneho biskupa je
posúdiť, či verejné dobro môže byť
ohrozené alebo nie, ak zákrok promótora spravodlivosti nie
je zákonom prikázaný alebo z povahy veci nie je zjavne
potrebný.
§ 2. Ak v predchádzajúcej inštancii zakročil
promótor spravodlivosti, prezumuje sa, že jeho zákrok je v
ďalšom stupni nevyhnutný.
Kán. 1432 - Pre kauzy, v
ktorých ide o nulitu posvätnej vysviacky alebo o nulitu či
rozviazanie manželstva, má byť v diecéze ustanovený
obhajca zväzku, ktorý má povinnosť predkladať a
vykladať všetko, čo sa môže rozumne uviesť proti
nulite alebo rozviazaniu.
Kán. 1433 - V kauzách,
v ktorých sa vyžaduje prítomnosť promótora
spravodlivosti alebo obhajcu zväzku, úkony sú
neplatné, keď neboli predvolaní, ak sami, hoci
nepozvaní, neboli skutočne prítomní alebo aspoň
pred rozsudkom po nazretí do spisov nemohli plniť svoju
úlohu.
Kán. 1434 - Ak sa
výslovne neurčuje niečo iné:
1. kedykoľvek zákon prikazuje, aby sudca vypočul
stránky alebo jednu z nich, treba vypočuť aj promótora
spravodlivosti a obhajcu zväzku, ak sa zúčastňujú
na súdnom konaní;
2. kedykoľvek sa vyžaduje žiadosť stránky na to, aby
sudca mohol niečo rozhodnúť, tú istú
účinnosť má žiadosť promótora
spravodlivosti alebo obhajcu zväzku, ktorí sa
zúčastňujú na súdnom konaní.
Kán. 1435 - Úlohou
biskupa je, aby vymenoval promótora spravodlivosti a obhajcu
zväzku, ktorí majú byť klerici alebo laici
bezúhonnej povesti, doktori alebo licenciáti
kánonického práva, osvedčení v rozumnosti a
horlivosti za spravodlivosť.
Kán. 1436 - § 1. Tá
istá osoba, nie však v tej istej kauze, môže
vykonávať úrad promótora spravodlivosti a obhajcu
zväzku.
§ 2. Promótor a obhajca môžu byť ustanovení tak
pre všetky, ako aj pre jednotlivé kauzy; biskup ich však
môže z oprávneného dôvodu odvolať.
Kán. 1437 - § 1. Na
každom procese sa má zúčastniť notár,
takže spisy, ktoré on nepodpísal, sa majú
pokladať za nulitné.
§ 2. Spisy, ktoré vyhotovujú notári, majú
verejnú hodnovernosť.