IX. titul
ROZSÚDENÁ VEC A NAVRÁTENIE DO PÔVODNÉHO STAVU

I.kapitola
ROZSÚDENÁ VEC

Kán. 1641 - Pri zachovaní predpisu kán. 1643 vec sa má za rozsúdenú:
1. ak medzi tými istými stránkami boli vynesené dva zhodné rozsudky o tej istej žiadosti a z toho istého dôvodu žiadosti;
2. ak odvolanie proti rozsudku nebolo podané v užitočnom čase;
3. ak sa na odvolacom stupni zmarí pojednávanie alebo došlo k jeho zrieknutiu sa;
4. ak bol vynesený konečný rozsudok, proti ktorému niet odvolania podľa normy kán. 1629.
Kán. 1642 - § 1. Rozsúdená vec požíva právnu pevnosť a nemožno ju priamo napadnúť, ak to nie je podľa normy kán. 1645, § 1.
§ 2. Ona utvára medzi stránkami právo a oprávňuje na exekučnú žalobu, aby zamedzila z oboch strán námietku rozsúdenej veci, ktorú môže sudca aj z úradu vyhlásiť, aby prekazil nové uvedenie tej istej kauzy.
Kán. 1643 - Rozsúdenou vecou sa nikdy nestávajú kauzy o stave osôb nevynímajúc ani kauzy o odlúčení manželov.
Kán. 1644 - § 1. Ak boli vynesené dva zhodné rozsudky v kauze o stave osôb, hocikedy sa možno obrátiť na odvolací tribunál, pričom treba predložiť nové a vážne dôkazy alebo argumenty v zánikovej lehote tridsiatich dní od podania napadnutia. Odvolací tribunál však musí do jedného mesiaca od predloženia nových dôkazov a argumentov dekrétom stanoviť, či sa nové predloženie kauzy musí prijať alebo nie.
§ 2. Obrátenie sa na vyšší tribunál, aby sa dosiahlo nové predloženie kauzy, nepozastavuje vykonanie rozsudku, ak buď zákon neurčuje ináč, alebo odvolací tribunál podľa normy kán. 1650,
§ 3, neprikazuje pozastavenie.