II. titul
KAUZY NA VYHLÁSENIE NULITY POSVÄTNEJ VYSVIACKY

Kán. 1708 - Platnosť posvätnej vysviacky majú právo napadnúť buď sám klerik, alebo ordinár, ktorému klerik podlieha alebo v ktorého diecéze bol vysvätený.
Kán. 1709 - § 1. Žalobný spis sa musí zaslať kompetentnej kongregácii, ktorá rozhodne, či o kauze má rokovať sama kongregácia Rímskej kúrie alebo tribunál, ktorý ona určí.
§ 2. Po odoslaní žalobného spisu má klerik na základe samého práva zakázané vykonávať posvätné rády.
Kán. 1710 - Ak kongregácia zverila kauzu tribunálu, majú sa zachovať, keď tomu nebráni povaha veci, kánony o súdnych konaniach vo všeobecnosti a o riadnom sporovom súdnom konaní pri neporušení predpisov tohto titulu.
Kán. 1711 - V týchto kauzách má obhajca zväzku tie isté práva a je viazaný tými istými povinnosťami, aké má obhajca manželského zväzku.
Kán. 1712 - Po druhom rozsudku, ktorý potvrdil nulitu posvätnej vysviacky, klerik stráca všetky práva vlastné klerickému stavu a je oslobodený od všetkých povinností.