Chap., n.
1 Uvod,1 | podobách s radosťou zakúša, ako sa neustále potvrdzuje prísľub: „
2 Uvod,1 | svätej Eucharistii, kde sa chlieb a víno premieňajú
3 Uvod,1 | premieňajú na Pánovo telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto
4 Uvod,1 | dáva ľuďom život". Preto sa pohľad Cirkvi neustále obracia
5 Uvod,1 | objavuje plné prejavenie sa jeho nesmiernej lásky.~
6 Uvod,2 | toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" (porov.
7 Uvod,2 | kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých
8 Uvod,2 | Pravdepodobne nie. Tieto slová sa plne objasnili až na konci
9 Uvod,2 | Posvätného trojdnia, času, ktorý sa začína na Zelený štvrtok
10 Uvod,2 | nedeľného rána. V tých dňoch sa píše mysterium paschale;
11 Uvod,2 | mysterium paschale; v nich sa píše aj mysterium eucharisticum.~
12 Uvod,3 | Z veľkonočného tajomstva sa rodí Cirkev. Práve preto
13 Uvod,3 | rodí Cirkev. Práve preto sa Eucharistia, ktorá je sviatosťou
14 Uvod,3 | Skutky apoštolov: „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov
15 Uvod,3 | 2, 42). „Lámaním chleba“ sa myslí Eucharistia. Po dvetisíc
16 Uvod,3 | eucharistického slávenia, zrak duše sa zameriava na Veľkonočné
17 Uvod,3 | Veľkonočné trojdnie: na to, čo sa udialo na Zelený štvrtok
18 Uvod,3 | anticipovalo udalosti, ktoré sa uskutočnili po Poslednej
19 Uvod,3 | Možno boli svedkami toho, čo sa v ich tieni odohralo v ten
20 Uvod,3 | vo sviatosti Eucharistie, sa začala prelievať. Jej vyliatie
21 Uvod,3 | prelievať. Jej vyliatie sa napokon dovŕšilo na Golgote,
22 Uvod,3 | dovŕšilo na Golgote, kde sa stala nástrojom našej spásy: „
23 Uvod,4 | so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!" (
24 Uvod,4 | hodina spásy sveta. Keď sa slávi Eucharistia v Jeruzaleme
25 Uvod,4 | hrobe, takmer hmatateľne sa vraciame k „jeho hodine“,
26 Uvod,4 | to miesto a do tej hodiny sa duchovne prenáša každý kňaz,
27 Uvod,4 | kresťanským spoločenstvom, ktoré sa na nej zúčastňuje.~„Bol
28 Uvod,4 | mŕtvych." Vo vyznaní viery sa ozývajú slová kontemplácie
29 Uvod,4 | Je to pozvanie, ktorým sa Cirkev obracia na všetkých
30 Uvod,5 | Cirkev na svetlo a vydáva sa na cesty sveta, tak rozhodujúcim
31 Uvod,5 | cez stáročia sprítomňuje, sa nachádza akoby koncentrát,
32 Uvod,5 | Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás… Toto je
33 Uvod,5 | kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás…“ Kňaz vyslovuje
34 Uvod,5 | vo večeradle a chcel, aby sa opakovali z generácie na
35 Uvod,6 | ho spoznať všade tam, kde sa prejavuje, v rozmanitých
36 Uvod,6 | eucharistického Krista, ním sa živí, on ju osvecuje. Eucharistia
37 Uvod,6 | emauzských učeníkov: „otvorili sa im oči a spoznali ho“ (Lk
38 Uvod,7 | Z nej Cirkev žije. Živí sa týmto živým chlebom. Ako
39 Uvod,7 | potrebu vyzvať všetkých, aby sa to pre nich stalo stále
40 Uvod,8 | Pretože Eucharistia, aj keď sa slávi na malom oltári dedinského
41 Uvod,8 | oltári dedinského kostola, sa v istom zmysle vždy slávi
42 Uvod,8 | celé stvorenstvo. Boží Syn sa stal človekom, aby prinavrátil
43 Uvod,8 | naozaj mysterium fidei, ktoré sa uskutočňuje v Eucharistii:
44 Uvod,8 | vyšiel z rúk Stvoriteľa, sa k nemu vracia, vykúpený
45 Uvod,9 | žalmistových slov: „Čím sa odvďačím Pánovi za všetko,
46 Uvod,10 | 10. Zo strany Magistéria sa úloha ohlasovať stretla
47 Uvod,10 | toľkých miestach a stáva sa nevyčerpateľným zdrojom
48 Uvod,10 | napĺňa radosťou tých, čo sa na nich zúčastňujú. A bolo
49 Uvod,10 | úcty a adorácie. K tomu sa v jednom či druhom cirkevnom
50 Uvod,10 | obdivuhodnej sviatosti. Občas sa objavuje značne reduktívne
51 Uvod,10 | svoju obetnú hodnotu, pozerá sa naň ako na niečo, čo nepresahuje
52 Uvod,10 | a stolovania. Okrem toho sa niekedy zastiera nevyhnutnosť
53 Uvod,10 | služobného kňazstva, ktoré sa opiera o apoštolskú postupnosť,
54 Uvod,10 | sviatostnosť Eucharistie sa zužuje na samotnú účinnosť
55 1,11 | dramatických okolností, v ktorých sa zrodila Eucharistia. Tá
56 1,11 | Je to obeta kríža, ktorá sa opakuje po stáročia. Túto
57 1,11 | táto ústredná udalosť spásy sa stáva reálne prítomná a „
58 1,11 | prítomná a „uskutočňuje sa dielo nášho vykúpenia“.
59 1,11 | Kristus uskutočnil a vrátil sa k Otcovi až potom, keď nám
60 1,11 | pripomenúť túto pravdu, skláňajúc sa s vami, moji najmilší bratia
61 1,12 | krv“, ale dodal: „ktoré sa obetuje za vás…, ktorá sa
62 1,12 | sa obetuje za vás…, ktorá sa vylieva za vás“ (porov.
63 1,12 | prítomnú jeho obetu, ktorá sa mala uskutočniť na kríži
64 1,12 | kontaktom, pretože táto obeta sa stáva súčasnou, sviatostne
65 1,12 | stáva súčasnou, sviatostne sa sprítomňuje v každom spoločenstve,
66 1,12 | ktorá bola obetovaná a ktorá sa nikdy nestrávi.“ ~Omša sprítomňuje
67 1,12 | sprítomňuje obetu kríža, nepridáva sa k nej ani ju neznásobuje.
68 1,12 | ani ju neznásobuje. To, čo sa opakuje, je „slávenie spomienky“ (
69 1,12 | demonstratio) tejto obety, čím sa Kristova jediná a úplná
70 1,13 | išlo o jednoduché darovanie sa Krista ako duchovného pokrmu
71 1,13 | toto bezhraničné darovanie sa svojho Syna, ktorý sa stal „
72 1,13 | darovanie sa svojho Syna, ktorý sa stal „poslušným až na smrť” (
73 1,13 | svojím otcovským darovaním sa, t. j. darom nového, nesmrteľného
74 1,13 | obetou aj samu seba. Čo sa týka všetkých veriacich,
75 1,14 | Len ako živý a vzkriesený sa Kristus môže v Eucharistii
76 1,14 | že Ježiš zomrel a vrátil sa do života pre nás a v náš
77 1,15 | použijeme slová Pavla VI. – „sa volá reálnou nie v exkluzívnom
78 1,15 | je podstatná a jej mocou sa Kristus, Bohočlovek, celý
79 1,15 | celý stáva prítomným“. Tak sa nám opäť predkladá vždy
80 1,15 | Premenením chleba a vína sa uskutočňuje zmena celej
81 1,15 | podstatu jeho krvi. Táto zmena sa vo svätej Katolíckej cirkvi
82 1,15 | teologické vysvetlenie, ktoré sa pokúša nejakým spôsobom
83 1,16 | Spásonosná pôsobnosť tejto obety sa v plnosti uskutočňuje, keď
84 1,16 | plnosti uskutočňuje, keď sa prijíma Pánovo telo a krv.
85 1,16 | prijímame jeho samého, ktorý sa obetoval za nás, jeho telo,
86 1,16 | života Najsvätejšej Trojice, sa opravdivo uskutočňuje. Eucharistia
87 1,16 | pravá hostina, na ktorej sa Kristus dáva ako pokrm.
88 1,17 | a všetkých, ktorí sa živíme telom a krvou tvojho
89 1,18 | vyslovuje po premenení, sa právom uzatvára pripomenutím
90 1,18 | Ježiša Krista“. Ten, čo sa v Eucharistii živí Kristom,
91 1,18 | prvotinami budúcej plnosti, ktorá sa bude týkať človeka v jeho
92 1,18 | telo Syna človeka, ktoré sa nám dáva za pokrm, je jeho
93 1,18 | povedať, že Eucharistiou sa pretvára na tajomstvo vzkriesenia.
94 1,19 | oslávenou Cirkvou. Nie náhodou sa vo východných anaforách
95 1,19 | Baránkovu obetu, spájame sa s nebeskou liturgiou a pripájame
96 1,19 | nebeskou liturgiou a pripájame sa k tomu nesmiernemu množstvu,
97 1,19 | je skutočne brána, ktorou sa nad zemou otvára nebo. Je
98 1,20 | každodennom úsilí, ktorým sa veriaci venujú svojim úlohám.
99 1,20 | začiatku nového milénia, aby sa kresťania cítili viac ako
100 1,20 | globalizovaného“ sveta, kde – zdá sa -, slabí, malí a najchudobnejší
101 1,20 | Eucharistie; udalosť, v ktorej sa Ježiš stáva učiteľom spoločenstva
102 1,20 | na Pánovej večeri, ak by sa to dialo v atmosfére rozdelení
103 1,20 | úlohou meniť život, aby sa v istom zmysle stal „eucharistickým“.
104 2,21 | vzrastá, dodáva: „Vždy, keď sa obeta kríža, ktorou ,bol
105 2,21 | slávi na oltári, uskutočňuje sa dielo našej spásy. A spolu
106 2,21 | sviatosťou eucharistického chleba sa tu predstavuje a uskutočňuje
107 2,21 | spresňujú, že s Ježišom sa pri Poslednej večeri spojili
108 2,21 | zapojil do obety, ktorá sa naplnila o niekoľko hodín
109 2,21 | chvíle až do konca vekov sa Cirkev buduje prostredníctvom
110 2,21 | spoločenstva s Božím Synom, ktorý sa za nás obetoval: „Toto robte
111 2,22 | uskutočnené prostredníctvom krstu sa neustále obnovuje a posilňuje
112 2,22 | plnou účasťou na nej, ktorá sa dosahuje pri svätom prijímaní.
113 2,22 | eucharistickom spoločenstve sa vznešeným spôsobom uskutočňuje
114 2,22 | vás“ (Jn 15, 4).~Spájajúc sa s Kristom, ľud Novej zmluvy,
115 2,22 | vzdialený od toho, aby sa uzatváral sám do seba, sa
116 2,22 | sa uzatváral sám do seba, sa stáva akoby sviatosťou pre
117 2,22 | spĺňanie svojho poslania. Tak sa Eucharistia stáva prameňom
118 2,23 | Kristovho tela. Svätý Pavol sa odvoláva na túto jednotiacu
119 2,23 | Je to Kristovo telo. Čím sa stávajú tí, čo ho prijímajú?
120 2,23 | chlieb je len jeden, i keď sa skladá z mnohých zŕn, ktoré
121 2,23 | skladá z mnohých zŕn, ktoré sa v ňom, hoci ich nevidíme,
122 2,23 | dokonalému vzájomnému spojeniu sa ich rozdielnosť stráca;
123 2,23 | privtelenie do Krista, ktoré sa uskutočnilo v krste prostredníctvom
124 2,23 | vedomý: v epikléze anafory sa modlí k Bohu Otcovi, aby
125 2,24 | zakorenené ako následok hriechu, sa stavia sila Kristovho tela
126 2,25 | ktorá pretrváva, pokiaľ sa zachovávajú spôsoby chleba
127 2,25 | porov. Jn 13, 25) a nechať sa preniknúť nekonečnou láskou
128 2,25 | necítiť novú potrebu dlhšie sa utiahnuť v duchovnom rozhovore,
129 2,25 | eucharistickej úcty, v ktorom sa predlžuje a rozmnožuje ovocie
130 3,27 | tomto druhom zmysle, lebo sa slávi v súlade s vierou
131 3,28 | eucharistickej modlitby, kým ľud sa k nemu pripája vo viere
132 3,29 | Spoločenstvo zhromažďujúce sa na slávení Eucharistie absolútne
133 3,29 | ktorý mu predsedá, aby sa mohlo stať skutočne eucharistickým.
134 3,29 | eucharistické tajomstvo sa nesmie sláviť v žiadnom
135 3,30 | Najsvätejšej Trojici, že sa v tomto ohľade dosiahol
136 3,30 | pripomienka koncilu týkajúca sa cirkevných spoločenstiev,
137 3,30 | storočí a po ňom a oddelili sa od Katolíckej cirkvi: „Cirkevné
138 3,30 | slávny príchod.“ ~Preto sa veriaci katolíci, aj keď
139 3,30 | Eucharistie a v dôsledku toho aby sa nezmenšila povinnosť jasne
140 3,30 | samozrejme chvályhodné, ak sa konajú za vhodných okolností,
141 3,31 | sviatosti kňazstva, ktorá sa skutočne zrodila vo chvíli
142 3,31 | vtedy, keď nie je možné, aby sa na nej zúčastnili veriaci“.
143 3,31 | pastoračné úlohy. Jeho dni sa tak stanú skutočne eucharistickými.~
144 3,32 | kresťanskej komunite - hoci sa pre počet a rôznosť veriacich
145 3,32 | komunite chýba kňaz, právom sa hľadá nejaká náhrada, aby
146 3,32 | predovšetkým do toho, aby sa s ešte väčšou horlivosťou
147 3,32 | formačných kvalít, ktoré sa požadujú od kandidátov na
148 3,33 | ktorý vedie k tomu, aby sa usilovali nepremeškať ani
149 4,34 | vyjadruje samu seba. Nie náhodou sa výraz communio stal jedným
150 4,34 | pozn. prekl.)~Eucharistia sa teda javí ako vrchol všetkých
151 4,34 | tu dosahujeme Boha a Boh sa spája s nami v najdokonalejšej
152 4,34 | eucharistickej sviatosti. Tu sa zrodila prax duchovného
153 4,34 | prijímaniu a nezúčastňujete sa na omši, môžete prijímať
154 4,35 | samotnej Eucharistii - aby sa slávila v spoločenstve a
155 4,36 | stáleho rastu -, ktorým sme sa stali „účastnými na Božej
156 4,36 | neviditeľných vnútorných zväzkov sa myslí morálny stav pre kresťanov,
157 4,36 | a zaprisahávam, aby sme sa nepribližovali k tomuto
158 4,36 | prijímanie (communio), aj keď sa tisíckrát dotkneme Kristovho
159 4,37 | odpoveď na výzvu, ktorou sa svätý Pavol obracia na kresťanov
160 4,37 | Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!" (2 Kor 5, 20).
161 4,37 | prostredníctvom sviatosti zmierenia sa stáva záväznou cestou umožňujúcou
162 4,37 | úsudok o stave milosti sa týka, prirodzene, samého
163 4,37 | morálnymi normami, Cirkev sa vo svojej pastoračnej starostlivosti
164 4,37 | morálnej indisponovanosti sa vzťahuje norma Kódexu kánonického
165 4,38 | aj viditeľné a vyjadruje sa vo vzťahoch, ktoré vymenúva
166 4,39 | eucharistická obeta, i keď sa vždy slávi v určitom konkrétnom
167 4,39 | prijíma celý dar spásy a tak sa aj prejavuje, hoci v pretrvávajúcej
168 4,39 | eucharistické spoločenstvo sa nemôže stiahnuť samo do
169 4,39 | veľkým nepochopením, ak by sa sviatosť, ktorá je výsostne
170 4,39 | Antiochijský napísal: „Nech sa považuje za istú len tá
171 4,39 | len tá Eucharistia, ktorá sa koná pod biskupom alebo
172 4,39 | Každé slávenie Eucharistie sa koná nielen v jednote s
173 4,39 | a s celou Cirkvou alebo sa na ňu objektívne odvoláva,
174 4,40 | veľmi sú ich roztržky, ktoré sa objavujú pri eucharistických
175 4,40 | dôsledku toho ich vyzval, aby sa zamysleli nad pravou podstatou
176 4,40 | podstatou Eucharistie a tak sa vrátili k pravému bratskému
177 4,41 | jednotlivých veriacich, som sa zastavil v apoštolskom liste
178 4,41 | vážnej prekážky -, a tak sa na pastierov kladie z toho
179 4,41 | privilegovaným miestom, kde sa spoločenstvo trvale zvestuje
180 4,41 | prostredníctvom účasti na Eucharistii sa Deň Pána stáva aj Dňom Cirkvi,
181 4,42 | s väčšou zodpovednosťou sa táto oblasť týka pastierov
182 4,42 | ich verného zachovávania sa stáva praktickým vyjadrením
183 4,43 | zo všetkých častí sveta sa v posledných desaťročiach
184 4,43 | darov Ducha Svätého, aby sa stali v Kristovi jedno telo
185 4,43 | verí v jej účinnosť, lebo sa modlí v spojení s Kristom,
186 4,44 | eucharistickú liturgiu, kým sa nevytvorí integrita uvedených
187 4,44 | prostriedkom a mohla by sa naopak prejaviť ako prekážka
188 4,44 | ju. Cesta k plnej jednote sa nemôže uskutočňovať inak
189 4,44 | encyklike Ut unum sint, keď som sa vyjadril k nemožnosti mať
190 4,44 | prosebnou modlitbou. Spoločne sa obraciame na Otca, a to
191 4,45 | spoločenstvo, to isté neplatí, čo sa týka rozdávania svätého
192 4,45 | kritériom nutnosť postarať sa o vážnu duchovnú potrebu
193 4,45 | intercommunia, nemožného, kým sa plne nevytvoria viditeľné
194 4,45 | spoločenstva.~Týmto smerom sa pohol Druhý vatikánsky koncil,
195 4,45 | oboma kódexami, v ktorých sa s patričnými prispôsobeniami
196 4,46 | ktoré umožňuje postarať sa o spásu duší s primeraným
197 4,46 | Katolícka cirkev. Opačne zase sa v určitých prípadoch za
198 4,46 | duchovných tých cirkví, kde sa platne vysluhujú.“ ~Je potrebné
199 4,46 | a medzi nimi tej, ktorá sa týka nevyhnutnosti služobného
200 5,47 | lásky voči biednym, ktorým sa učeníci vždy budú musieť
201 5,47 | tradíciou a pripravenej premeniť sa na kresťanské slávenie v
202 5,48 | Ježiša v Betánii, Cirkev sa nebála „rozhadzovať“, investovať
203 5,48 | pripraviť veľkú miestnosť, sa aj Cirkev počas stáročí
204 5,48 | počas stáročí v meniacich sa kultúrach cítila podnecovaná
205 5,48 | rozvíjajúc dedičstvo judaizmu, sa zrodila kresťanská liturgia.
206 5,48 | obetoval na kríži, a stávajúc sa pokrmom všetkých veriacich?
207 5,48 | sumitur!“ Chlieb, ktorý sa láme na našich oltároch,
208 5,49 | tajomstvo možno pochopiť, ako sa viera Cirkvi v eucharistické
209 5,49 | slávenej udalosti. Z tohto sa zrodila cesta, ktorá postupne
210 5,49 | tradície. Na tomto základe sa rozvinulo aj bohaté umelecké
211 5,49 | maliarstvo, hudba, ktoré sa dali viesť kresťanským tajomstvom,
212 5,49 | postupne posiali územia, kam sa rozšírilo kresťanstvo. Formy
213 5,49 | Formy oltárov a svätostánkov sa rozvíjali v liturgických
214 5,49 | často veľkých autorov, ktorí sa zžili s textami svätej omše.
215 5,50 | technické stvárnenie a vedeli sa učenlivo otvoriť vanutiu
216 5,50 | perspektíve umenia, usilujúceho sa všetkými svojimi prvkami
217 5,51 | 51. To, čo sa odohralo v krajinách antickej
218 5,51 | liturgickej disciplíny, sa rozvíja aj na kontinentoch,
219 5,51 | pozorovať, akou vitalitou sa vyznačuje eucharistické
220 5,51 | rozmanitých kultúr. Prispôsobiac sa menlivým podmienkam času
221 5,51 | kultúry.~Je však potrebné, aby sa táto dôležitá činnosť prispôsobovania
222 5,51 | je povolaná konfrontovať sa každá generácia. Poklad
223 5,51 | dôležité, že si vyžaduje, aby sa potrebné overenie konalo
224 5,52 | vysloviť vrúcnu žiadosť, aby sa pri eucharistickom slávení
225 5,52 | ani komunity, v ktorej sa tajomstvá slávia. Apoštol
226 5,52 | Pavol bol nútený obrátiť sa plamennými slovami na komunitu
227 5,52 | všeobecnej Cirkvi, ktorá sa stáva prítomnou pri každom
228 5,52 | predpisov, a komunita, ktorá sa im prispôsobuje, tichým,
229 6,53 | na Zelený štvrtok večer, sa o Márii nehovorí. Vieme
230 6,53 | kresťanskej generácie, ktorí sa vytrvalo zúčastňovali „na
231 6,54 | intelekt, že nás núti plne sa odovzdať Božiemu slovu,
232 6,54 | robte na moju pamiatku!“ sa zároveň stáva prijatím Máriinho
233 6,54 | pamiatku svojej Paschy, aby sa tak pre nich stal chlebom
234 6,55 | anticipujúc v sebe to, čo sa sviatostne uskutočňuje v
235 6,55 | prijíma Pánovo telo. Od Márie sa žiadalo, aby uverila, že
236 6,55 | aby uverila, že ten, ktorý sa v nej počal pôsobením Ducha
237 6,55 | kontinuite s vierou Panny Márie sa od nás v eucharistickom
238 6,55 | Ježiš, Boží Syn a Syn Márie, sa stáva s celým svojím božsko-ľudským
239 6,55 | svojom lone Slovo, ktoré sa stalo telom, istým spôsobom
240 6,55 | stalo telom, istým spôsobom sa stáva svätostánkom - prvým
241 6,55 | nedosiahnuteľným vzorom lásky, ktorým sa musí inšpirovať každé naše
242 6,56 | pod krížom. Pripravujúc sa deň čo deň na Kalváriu,
243 6,56 | Synom v jeho utrpení a ktoré sa potom prejaví – ako pamiatke
244 6,56 | Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás“ (Lk 22, 19)?
245 6,56 | 22, 19)? To telo, ktoré sa obetovalo a teraz je sprítomnené
246 6,56 | bolo to isté telo, ktoré sa počalo v jej lone! Prijať
247 6,57 | prijať úlohu pripodobňovať sa Kristovi, dať sa do Matkinej
248 6,57 | pripodobňovať sa Kristovi, dať sa do Matkinej školy a nechať
249 6,57 | Matkinej školy a nechať sa ňou sprevádzať. Mária je
250 6,58 | 58. V Eucharistii sa Cirkev plne spája s Kristom
251 6,58 | náboj Eucharistie. Vždy, keď sa nám Boží Syn predstavuje
252 6,58 | Eucharistia je nám daná, aby sa náš život, tak ako Máriin,
253 Zaver | krakovskej wawelskej katedrále, sa moje oči sústreďovali na
254 Zaver | hostiu a kalich, v ktorých sa spojili čas a priestor a
255 Zaver | čas a priestor a naživo sa predstavuje dráma Golgoty,
256 Zaver | božského Pocestného, ktorý sa jedného dňa pridal k dvom
257 Zaver | našej mysle ísť ponad to, čo sa javí zmyslom. Tu sa naše
258 Zaver | čo sa javí zmyslom. Tu sa naše zmysly končia – „visus,
259 Zaver | in te fallitur“, hovorí sa v hymne Adoro te devote -
260 Zaver,59| Eucharistiu, ako by sme sa mohli dostať z našej núdze?~
261 Zaver,60| adorácie mimo omše. Vtedy sa pevne buduje Cirkev a vyjadruje
262 Zaver,60| buduje Cirkev a vyjadruje sa to, čím skutočne je: jedna,
263 Zaver,60| si zasluhuje, a pozorne sa snažiac dodržať všetky požiadavky,
264 Zaver,60| Podnecovaná láskou, Cirkev sa usiluje odovzdať nasledujúcim
265 Zaver,61| Najsvätejšiu Pannu, v ktorej sa viac než v komkoľvek inom
266 Zaver,61| nebo“ a „novú zem“, ktoré sa otvoria pred našimi očami
267 Zaver,61| Ducha Svätého tuší, ako sa správať, ponoriac sa v adorácii
268 Zaver,61| ako sa správať, ponoriac sa v adorácii do lásky bez
269 Zaver,61| eucharistického Krista, a dovoľme, aby sa aj naša duša otvorila v
270 Zaver,61| pravý chlieb,~Ježišu, zmiluj sa:~živ nás a ochraňuj,~veď
|