Chap., n.
1 Uvod,1 | že eucharistická obeta je „prameň a vrchol celého
2 Uvod,2 | slávil sám Kristus. Večeradlo je miesto ustanovenia Najsvätejšej
3 Uvod,2 | jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje
4 Uvod,2 | Pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá
5 Uvod,2 | na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy" (
6 Uvod,3 | preto sa Eucharistia, ktorá je sviatosťou veľkonočného
7 Uvod,3 | záhrady. V tejto záhrade je ešte dnes niekoľko veľmi
8 Uvod,4 | pependit. Venite adoremus.“ Je to pozvanie, ktorým sa Cirkev
9 Uvod,5 | momentom jej utvárania istotne je ustanovenie Eucharistie
10 Uvod,5 | základom a jej žriedlom je celé Triduum paschale, ktoré
11 Uvod,5 | Triduum paschale, ktoré je však zhrnuté, už anticipované,
12 Uvod,5 | Eucharistie. Lebo v skutočnosti je to on, kto vďaka moci, ktorá
13 Uvod,5 | uskutočňuje premenenie. Je to on, kto s mocou, ktorá
14 Uvod,5 | večeradle, vyslovuje: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje
15 Uvod,5 | sa obetuje za vás… Toto je kalich mojej krvi, ktorá
16 Uvod,6 | kontemplovať ju s Máriou je program, ktorý som na úsvite
17 Uvod,6 | ju osvecuje. Eucharistia je tajomstvo viery a zároveň „
18 Uvod,8 | Najsvätejšej Trojice. To je naozaj mysterium fidei,
19 Uvod,9 | veriacich a ich duchovný pokrm, je to najcennejšie, čo Cirkev
20 Uvod,9 | jeho vplyve na toho, kto je jeho vysluhovateľom. Dnes
21 Uvod,10 | Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi je Pánovou milosťou, ktorá
22 Uvod,10 | hlbokú bolesť? Eucharistia je priveľký dar, než aby mohla
23 1,11 | Pánovho utrpenia a smrti. Je nielen jeho pripomenutím,
24 1,11 | sviatostným sprítomnením. Je to obeta kríža, ktorá sa
25 1,11 | dar par excellence, lebo je to Kristov dar seba samého,
26 1,11 | jeho diela spásy. Tá nie je ohraničená v minulosti,
27 1,11 | lebo „všetko, čím Kristus je, a všetko, čo urobil a pretrpel
28 1,11 | nášho vykúpenia“. Táto obeta je taká rozhodujúca pre spásu
29 1,11 | nám prejavuje lásku, ktorá je "až do krajnosti" (porov.
30 1,12 | lásky sviatosti Eucharistie je založený na slovách samotného
31 1,12 | ustanovoval, nepovedal len „toto je moje telo“, „toto je moja
32 1,12 | toto je moje telo“, „toto je moja krv“, ale dodal: „ktoré
33 1,12 | čo im dáva jesť a piť, je jeho telo a jeho krv, ale
34 1,12 | na spásu všetkých. „Omša je súčasne a neoddeliteľne
35 1,12 | toho istého. Preto obeta je vždy jediná. (…) Aj my dnes
36 1,12 | neznásobuje. To, čo sa opakuje, je „slávenie spomienky“ (memorialis
37 1,13 | vzťahu s obetou Golgoty je Eucharistia obetou v pravom
38 1,13 | krajnosti (porov. Jn 10, 17-18) je predovšetkým darom jeho
39 1,13 | darom jeho Otcovi. Iste, je to dar v náš prospech, pre
40 1,13 | duchovnú obetu Cirkvi, ktorá je povolaná obetovať s Kristovou
41 1,14 | jeho zmŕtvychvstanie. To je to, čo nám pripomína zvolanie
42 1,14 | vzkriesenia na ich život: „Ak je dnes Kristus tvoj, on pre
43 1,14 | účasť na svätých tajomstvách je „pravé vyznanie a spomienka,
44 1,15 | ale antonomáziou, pretože je podstatná a jej mocou sa
45 1,15 | prepodstatnenie.“ Eucharistia je skutočne mysterium fidei,
46 1,15 | namáhavého úsilia porozumieť mu. Je to chvályhodné úsilie, o
47 1,15 | užitočnejšie a výrečnejšie, o čo je schopnejšie spojiť uplatňovanie
48 1,15 | obsahom viery“ Cirkvi, ktorý je zahrnutý zvlášť v „charizme
49 1,16 | krv. Eucharistická obeta je svojou povahou zameraná
50 1,16 | žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6,
51 1,16 | uskutočňuje. Eucharistia je pravá hostina, na ktorej
52 1,16 | metaforický pokrm: „Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je
53 1,16 | je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj“ (Jn 6, 55).~
54 1,17 | Duchom. (…) A ten, čo ho je s vierou, je Oheň a Ducha. (…)
55 1,17 | ten, čo ho je s vierou, je Oheň a Ducha. (…) Vezmite
56 1,17 | Duchom Svätým. Pretože to je skutočne moje telo a ten,
57 1,17 | skutočne moje telo a ten, čo ho je, bude žiť naveky.“ Cirkev
58 1,18 | druhý príchod.“ Eucharistia je nasmerovaná k večnému cieľu
59 1,18 | 15, 11); v istom zmysle je anticipáciou neba, „závdavku
60 1,18 | tela na konci sveta: „Kto je moje telo a pije moju krv,
61 1,18 | ktoré sa nám dáva za pokrm, je jeho oslávené telo po vzkriesení.
62 1,19 | mučeníci a všetci svätí. To je aspekt Eucharistie, ktorý
63 1,19 | Zjv 7, 10). Eucharistia je skutočne brána, ktorou sa
64 1,19 | sa nad zemou otvára nebo. Je lúčom slávy a nebeského
65 1,20 | zamerania, vlastným Eucharistii, je aj skutočnosť, že dáva podnety
66 1,20 | občianstvom. Ich úlohou je prispieť svetlom Evanjelia
67 1,20 | majú len malú nádej? To je svet, v ktorom musí zažiariť
68 1,20 | obnoveného jeho láskou. Je významné, že tam, kde synoptici
69 1,20 | Pavol za seba vyhlasuje, že je „nehodné“ kresťanskej komunity
70 1,20 | nepríde“ (1 Kor 11, 26), je pre tých, čo majú účasť
71 2,21 | že eucharistické slávenie je stredobodom procesu rastu
72 2,21 | samotných počiatkoch Cirkvi je kauzálny vplyv Eucharistie.
73 2,22 | vďaka nemu: „Ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (Jn 6,
74 2,22 | všetkých. Poslanie Cirkvi je pokračovaním Kristovho poslania: „
75 2,22 | evanjelizácie, keďže jej cieľom je spoločenstvo všetkých ľudí
76 2,23 | chlieb, ktorý lámeme, nie je účasťou na Kristovom tele?
77 2,23 | na Kristovom tele? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme
78 2,23 | svätého Jána Zlatoústeho je presný a hlboký: „Čo vlastne
79 2,23 | presný a hlboký: „Čo vlastne je chlieb? Je to Kristovo telo.
80 2,23 | Čo vlastne je chlieb? Je to Kristovo telo. Čím sa
81 2,23 | jedným telom. Tak ako chlieb je len jeden, i keď sa skladá
82 2,23 | Kristovi“. Argumentácia je naliehavá: naše spojenie
83 2,23 | spojenie s Kristom, ktoré je pre každého darom a milosťou,
84 2,23 | jednoty jeho tela, ktorým je Cirkev. Eucharistia upevňuje
85 2,23 | Syna a Ducha Svätého, ktoré je pôvodom Cirkvi pri jej ustanovení
86 2,23 | ustanovení a zotrvávaní, je činné v Eucharistii. Autor
87 2,23 | Liturgie svätého Jakuba si je toho dobre vedomý: v epikléze
88 2,23 | posvätenie duší a tiel“. Cirkev je prostredníctvom eucharistického
89 2,24 | oveľa vyššej úrovni, než je bežná skúsenosť ľudského
90 2,24 | svoju podstatnú črtu, ktorou je byť „v Kristovi akoby sviatosťou,
91 2,25 | Eucharistii mimo svätej omše, je neoceniteľnou hodnotou v
92 2,25 | živote Cirkvi. Takáto úcta je úzko spojená so slávením
93 2,25 | duchovnému spoločenstvu. Je úlohou pastierov, aby povzbudzovali,
94 2,25 | eucharistickým spôsobom. ~Je krásne, keď môžeme spočinúť
95 2,25 | svätí. Osobitným spôsobom je v tomto smere známy svätý
96 2,25 | Medzi všetkými pobožnosťami je adorácia sviatostného Ježiša
97 2,25 | najužitočnejšia.“ Eucharistia je neoceniteľný poklad, a to
98 3,26 | existuje najužšie spojenie. To je pravda až do tej miery,
99 3,26 | vyznaní viery vyznávame, že je „jedna, svätá, katolícka
100 3,26 | apoštolská“. Jedna a katolícka je aj Eucharistia. Ona je aj
101 3,26 | katolícka je aj Eucharistia. Ona je aj svätá - je Najsvätejšou
102 3,26 | Eucharistia. Ona je aj svätá - je Najsvätejšou sviatosťou.
103 3,27 | cirkvi vysvetľuje, že Cirkev je apoštolská, čiže založená
104 3,27 | tohto výrazu. Prvým významom je to, že „bola a je postavená ,
105 3,27 | významom je to, že „bola a je postavená ,na základe apoštolov" (
106 3,27 | svojim nástupcom až po nás. Je v kontinuite s konaním apoštolov,
107 3,27 | Cirkvi naznačuje Katechizmus, je, že „s pomocou Ducha Svätého,
108 3,27 | apoštolov". Eucharistia je apoštolská aj v tomto druhom
109 3,27 | zostáva nezmenená a pre Cirkev je podstatné, aby takou aj
110 3,28 | 28. Cirkev je napokon apoštolská aj v
111 3,28 | vysviacky. Táto postupnosť je nevyhnutná, aby tu bola
112 3,28 | eucharistickej obete“, no je to služobný kňaz, ktorý „
113 3,29 | Eucharistia, ktorú slávia, je darom radikálne presahujúcim
114 3,29 | moc spoločenstva, a preto je nenahraditeľná na platné
115 3,29 | strane, spoločenstvo nie je v stave samo si dať vysväteného
116 3,29 | vysväteného služobníka. On je darom, ktorý toto spoločenstvo
117 3,29 | siahajúcej až po apoštolov. Je to biskup, kto prostredníctvom
118 3,30 | jedného Kristovho tela, ktorým je Cirkev, je tento dar daný
119 3,30 | tela, ktorým je Cirkev, je tento dar daný na osoh všetkým.~
120 3,31 | 31. Ak je Eucharistia vrcholom a centrom
121 3,31 | centrom života Cirkvi, podobne je ním aj v kňazskej službe.
122 3,31 | potvrdzujem, že Eucharistia je „základný a ústredný dôvod
123 3,31 | eucharistickej obety, ktorá je stredobodom a koreňom celého
124 3,31 | kňaza“. Vidíme teda, aké je dôležité pre duchovný život
125 3,31 | sláviť Eucharistiu, „ktorá je vždy aktom Krista a jeho
126 3,31 | Cirkvi, aj vtedy, keď nie je možné, aby sa na nej zúčastnili
127 3,31 | veriaci“. Takýmto spôsobom je kňaz schopný zvíťaziť nad
128 3,31 | vytvára účinný príklad a je stimulom na veľkodušnú odpoveď
129 3,32 | vzdialená od normálneho stavu je situácia, keď kresťanskej
130 3,32 | ktorý by ju viedol. Farnosť je totiž spoločenstvom pokrstených,
131 3,33 | vatikánsky koncil – „nie je možné formovať nejaké kresťanské
132 4,34 | Cirkev putujúca na tejto zemi je povolaná udržiavať a napomáhať
133 4,34 | všetkých ostatných sviatostiach je tajomstvo (spoločenstva)
134 4,34 | vrcholu všetkých dobier: tu je vrcholný bod všetkých ľudských
135 4,34 | najdokonalejšej jednote“. Práve preto je vhodné v duši neustále pestovať
136 4,34 | môžete prijímať duchovne, čo je veľmi výhodné… Tak prijmete
137 4,35 | cirkevného spoločenstva, je základom Cirkvi ako sviatosti
138 4,35 | spásy. Len v tomto kontexte je možné legitímne slávenie
139 4,36 | spoločenstvo – i keď svojou povahou je v procese stáleho rastu -,
140 4,36 | Nestačí len viera, potrebné je vytrvať v posväcujúcej milosti
141 4,36 | človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha“ (
142 4,36 | právom stanovuje: „Kto si je vedomý ťažkého hriechu,
143 4,36 | vyznanie hriechov, keď si je človek vedomý ťažkého hriechu.“ ~
144 4,37 | vonkajšieho správania, ktoré je závažne, viditeľne a trvalo
145 4,38 | spoločenstvo, ako som už spomenul, je aj viditeľné a vyjadruje
146 4,38 | spoločenstvom." Keďže Eucharistia je najvyšším sviatostným prejavom
147 4,38 | Osobitným spôsobom, lebo je „zavŕšením duchovného života
148 4,38 | vysviacke, reálnymi. Nie je možné dať sväté prijímanie
149 4,38 | prijímanie osobe, ktorá nie je pokrstená alebo odmieta
150 4,38 | eucharistickom tajomstve. Kristus je pravda a vydáva svedectvo
151 4,39 | spoločenstve, nikdy nie je slávením iba tohto spoločenstva:
152 4,39 | prítomnosť Cirkvi, ktorá je jedna, svätá, katolícka
153 4,39 | eucharistického zhromaždenia je spoločenstvom s vlastným
154 4,39 | rímskym pápežom. Biskup je totiž viditeľným princípom
155 4,39 | ak by sa sviatosť, ktorá je výsostne sviatosťou jednoty
156 4,39 | pápež, ako Petrov nástupca, je trvalým a viditeľným princípom
157 4,39 | veriacich“, spoločenstvo s ním je vnútornou požiadavkou slávenia
158 4,39 | objektívne odvoláva, ako je to v prípade kresťanských
159 4,40 | jeho údy, na Pánovom stole je položené to, čo je vaše
160 4,40 | stole je položené to, čo je vaše tajomstvo; áno, vy
161 4,40 | áno, vy prijímate to, čo je vaše tajomstvo.“ A z tohto
162 4,41 | napomáhaní spoločenstva, ktorá je vlastná Eucharistii, je
163 4,41 | je vlastná Eucharistii, je jedným z dôvodov významu
164 4,41 | medziiným, že pre veriacich je účasť na svätej omši povinnosťou -
165 4,41 | Svätá omša“ - napísal som – „je privilegovaným miestom,
166 4,42 | napomáhať cirkevné spoločenstvo je úlohou každého veriaceho,
167 4,43 | cirkevného spoločenstva, je argument, na ktorý pre jeho
168 4,43 | pohľad na Eucharistiu, ktorá je najvyššou sviatosťou jednoty
169 4,43 | jednoty Božieho ľudu tým, že je jej náležitým vyjadrením
170 4,44 | a cirkevnej správy, nie je možné koncelebrovať túto
171 4,45 | Ak v nijakom prípade nie je právoplatná koncelebrácia,
172 4,45 | Katolíckou cirkvou. Vtedy je totiž kritériom nutnosť
173 4,46 | rozlišovaním: „V tejto súvislosti je dôvodom radosti spomenúť
174 4,46 | kde sa platne vysluhujú.“ ~Je potrebné pozorne sledovať
175 4,46 | ustanovených v tejto problematike je prejavom a zároveň garanciou
176 5,47 | Jestvuje udalosť, ktorá je v určitom zmysle prelúdiom:
177 5,47 | No Ježišovo hodnotenie je úplne opačné. Bez toho,
178 5,47 | neoddeliteľne viazané také, aké je, na tajomstvo jeho osoby.~
179 5,47 | ustálená v prvotnej Cirkvi. No je isté, že od samotného Ježišovho
180 5,48 | Ženíchom, zabúdajúc, že on je aj Pán a že spoločné stolovanie
181 5,48 | Golgote. Eucharistická hostina je skutočne posvätená hostina,
182 5,50 | kresťanskom Východe a Západe je všeobecným dedičstvom veriacich
183 5,50 | tajomstve v lámanom chlebe je akoby ponorená do nevýslovnej
184 5,50 | Eucharistie podľa náuky Cirkvi, je potrebné venovať všetku
185 5,50 | ktorý Cirkev vždy vytvárala, je široký, ako to dokazujú
186 5,51 | aj na kontinentoch, kde je kresťanstvo mladšie. Druhý
187 5,51 | kresťansky inšpirované kultúry.~Je však potrebné, aby sa táto
188 5,51 | nevysloviteľného tajomstva, s ktorým je povolaná konfrontovať sa
189 5,51 | každá generácia. Poklad je príliš veľký a cenný na
190 5,51 | eucharistického tajomstva je také dôležité, že si vyžaduje,
191 5,52 | všeobecnej Cirkvi, ktorá je povolaná vždy, keď ide o
192 5,52 | keď ide o Eucharistiu. Je potrebné vyjadriť žiaľ nad
193 5,52 | ekleziality Eucharistie; to je ich najhlbší zmysel. Liturgia
194 5,52 | najhlbší zmysel. Liturgia nie je súkromným vlastníctvom ani
195 5,52 | zverené do našich rúk: je príliš veľké, aby si niekto
196 6,53 | vnútorným postojom. Mária je žena „eucharistická“ celým
197 6,53 | Máriu ako na svoj vzor, je povolaná nasledovať ju aj
198 6,54 | 54. Mysterium fidei! Ak je Eucharistia tajomstvom viery,
199 6,54 | schopný premeniť vodu na víno, je rovnako schopný učiniť z
200 6,55 | utrpenie a vzkriesenie, zároveň je v kontinuite s vtelením.
201 6,55 | Máriine oči a hlas. A nie je vari Máriin unesený pohľad,
202 6,56 | slová Poslednej večere „Toto je moje telo, ktoré sa dáva
203 6,56 | ktoré sa obetovalo a teraz je sprítomnené v sviatostných
204 6,57 | 19). V pamiatke Kalvárie je prítomné všetko to, čo Kristus
205 6,57 | príkladu so sebou tú, ktorá je nám vždy znova darovaná
206 6,57 | sa ňou sprevádzať. Mária je prítomná - s Cirkvou a ako
207 6,57 | eucharistických slávení. Ak je medzi Cirkvou a Eucharistiou
208 6,57 | a Eucharistie. Aj preto je spomienka na Pannu Máriu
209 6,58 | osvojujúc si Máriinho ducha. To je skutočnosť, ktorú si môžeme
210 6,58 | tak ako Máriin chválospev, je predovšetkým chválou a vzdávaním
211 6,58 | a s Ježišom. A presne to je pravý eucharistický postoj.~
212 6,58 | vtelenie. V Magnifikate je napokon prítomný aj eschatologický
213 6,58 | sviatostných znakov chleba a vína, je do sveta zasiaty zárodok
214 6,58 | spiritualita. Eucharistia je nám daná, aby sa náš život,
215 Zaver | in cruce pro homine!“ Tu je poklad Cirkvi, srdce sveta,
216 Zaver,59| program’. Program tu už máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje
217 Zaver,60| redukcie a manipulácie. Je potrebné žiť ho v jeho integrite:
218 Zaver,60| vyjadruje sa to, čím skutočne je: jedna, svätá, katolícka
219 Zaver,60| rokoch tretieho tisícročia, je aj cestou obnoveného ekumenického
220 Zaver,60| unum sint“ (Jn 17, 11). Je to dlhá cesta, plná prekážok,
221 Zaver,60| poklad neroztratili, potrebné je rešpektovať požiadavky,
222 Zaver,60| lebo „v tejto sviatosti je zahrnuté celé tajomstvo
223 Zaver,61| krásu, prenesenú do života, je pre nás nákazlivá a takpovediac
224 Zaver,61| druhom príchode. Eucharistia je ich závdavkom a istým spôsobom
|