Chap., n.
1 Uvod,2 | odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy" (
2 Uvod,3 | cirkevného života. Vidno to hneď z prvých obrazov Cirkvi,
3 Uvod,3 | Veľkonočné trojdnie: na to, čo sa udialo na Zelený
4 Uvod,3 | navždy vošiel do Svätyne, a to nie s krvou capov a teliat,
5 Uvod,4 | zakúšať samotu a opustenosť: „To ste nemohli ani hodinu bdieť
6 Uvod,4 | hodine kríža a oslávenia. Na to miesto a do tej hodiny sa
7 Uvod,4 | pependit. Venite adoremus.“ Je to pozvanie, ktorým sa Cirkev
8 Uvod,5 | Eucharistie. Lebo v skutočnosti je to on, kto vďaka moci, ktorá
9 Uvod,5 | uskutočňuje premenenie. Je to on, kto s mocou, ktorá pochádza
10 Uvod,6 | na obdiv k Eucharistii, a to v kontinuite s dedičstvom
11 Uvod,7 | vyzvať všetkých, aby sa to pre nich stalo stále novým
12 Uvod,8 | slávu Najsvätejšej Trojice. To je naozaj mysterium fidei,
13 Uvod,9 | a ich duchovný pokrm, je to najcennejšie, čo Cirkev
14 Uvod,9 | na svojej ceste dejinami. To vysvetľuje starostlivú pozornosť,
15 1,11 | sviatostným sprítomnením. Je to obeta kríža, ktorá sa opakuje
16 1,11 | par excellence, lebo je to Kristov dar seba samého,
17 1,12 | 20). Nevyhlásil iba, že to, čo im dáva jesť a piť,
18 1,12 | jediná obeta“ . Výstižne to vyjadril už svätý Ján Zlatoústy: „
19 1,12 | nej ani ju neznásobuje. To, čo sa opakuje, je „slávenie
20 1,13 | darom jeho Otcovi. Iste, je to dar v náš prospech, pre
21 1,14 | aj jeho zmŕtvychvstanie. To je to, čo nám pripomína
22 1,14 | jeho zmŕtvychvstanie. To je to, čo nám pripomína zvolanie
23 1,14 | Jn 6, 51). Svätý Ambróz to pripomína novokrstencom
24 1,15 | prijaté len vo viere, ako to často pripomínajú patristické
25 1,15 | ľudská myseľ svoje hranice. To nám vysvetľuje, ako počas
26 1,15 | úsilia porozumieť mu. Je to chvályhodné úsilie, o to
27 1,15 | to chvályhodné úsilie, o to užitočnejšie a výrečnejšie,
28 1,17 | istým Duchom Svätým. Pretože to je skutočne moje telo a
29 1,19 | mučeníci a všetci svätí. To je aspekt Eucharistie, ktorý
30 1,20 | zem“ (porov. Zjv 21, 1), to nezoslabuje ale podnecuje
31 1,20 | Naliehavo túžim poukázať na to už na začiatku nového milénia,
32 1,20 | najchudobnejší majú len malú nádej? To je svet, v ktorom musí zažiariť
33 1,20 | Pánovej večeri, ak by sa to dialo v atmosfére rozdelení
34 2,23 | Čo vlastne je chlieb? Je to Kristovo telo. Čím sa stávajú
35 2,24 | eucharistickej hostine, a to na oveľa vyššej úrovni,
36 2,25 | je neoceniteľný poklad, a to nielen keď ju slávime, ale
37 3,26 | existuje najužšie spojenie. To je pravda až do tej miery,
38 3,26 | tajomstvo môžeme vzťahovať to, čo hovoríme o Cirkvi, keď
39 3,27 | výrazu. Prvým významom je to, že „bola a je postavená ,
40 3,28 | eucharistickej obete“, no je to služobný kňaz, ktorý „koná
41 3,29 | siahajúcej až po apoštolov. Je to biskup, kto prostredníctvom
42 3,29 | ordinovaného kňaza, ako to výslovne učí Štvrtý lateránsky
43 3,30 | vydávať svedectvo o pravde. To by napokon len spomalilo
44 3,31 | duchovnú energiu potrebnú na to, aby mohol plniť rozličné
45 3,32 | 32. To všetko jasne dokazuje, aká
46 3,32 | slávením eucharistickej obety. To si však vyžaduje prítomnosť
47 4,36 | telom“ i so „srdcom“ ; teda to, čo svätý Pavol vyjadril
48 4,37 | sviatostne ju predlžujúc, znamená to, že z nej vyplýva aj trvalá
49 4,39 | alebo tým, ktorému on dal na to poverenie.“ Pretože „rímsky
50 4,39 | objektívne odvoláva, ako je to v prípade kresťanských cirkví
51 4,40 | Pánovom stole je položené to, čo je vaše tajomstvo; áno,
52 4,40 | tajomstvo; áno, vy prijímate to, čo je vaše tajomstvo.“
53 4,42 | stanovila normy, ktoré slúžia na to, aby napomáhali časté a
54 4,43 | Najsvätejšej Trojici za to, že mnohých veriacich zo
55 4,43 | osobitný Boží dar. Bola to účinná milosť, ktorá dala
56 4,44 | by som však poukázal na to, čo som dodal v encyklike
57 4,44 | sa obraciame na Otca, a to čoraz viac len jedným srdcom.“ ~
58 4,45 | chýba plné spoločenstvo, to isté neplatí, čo sa týka
59 4,46 | nevyhnutnosti služobného kňazstva na to, aby boli platné, robí žiadateľa
60 4,46 | platné prijatie. A platí to aj naopak: veriaci katolík
61 5,48 | rozhadzovať“, investovať to najlepšie zo svojich zásob,
62 5,49 | prejavov, zameraných na to, aby pripomínali a zdôrazňovali
63 5,49 | motív veľkej inšpirácie.~Tak to bolo napríklad s architektúrou,
64 5,49 | architektúrou, ktorá, len čo to historické okolnosti dovolili,
65 5,49 | presného chápania tajomstva. To isté možno povedať o posvätnej
66 5,50 | a v liturgickom slávení. To predpokladá a vyžaduje si,
67 5,50 | vytvárala, je široký, ako to dokazujú dejiny a ako som
68 5,50 | kompetentnou autoritou. To platí tak pre výtvarné umenia,
69 5,51 | 51. To, čo sa odohralo v krajinách
70 5,51 | príliš veľký a cenný na to, aby bolo možné podstúpiť
71 5,52 | ekleziality Eucharistie; to je ich najhlbší zmysel.
72 6,55 | Eucharistia ustanovená, a to pre samotnú skutočnosť,
73 6,55 | krvou, anticipujúc v sebe to, čo sa sviatostne uskutočňuje
74 6,56 | porov. Lk 2, 34-35). Bola to predpoveď drámy ukrižovaného
75 6,56 | dáva za vás“ (Lk 22, 19)? To telo, ktoré sa obetovalo
76 6,56 | sviatostných znakoch, bolo to isté telo, ktoré sa počalo
77 6,56 | opäť prijať vo svojom lone to srdce, ktoré bilo v súlade
78 6,56 | srdcom, a znovu prežívať to, čo sama zakúsila pod krížom.~
79 6,57 | Kalvárie je prítomné všetko to, čo Kristus vykonal svojím
80 6,57 | smrťou. Nechýba tu teda ani to, čo spravil vo vzťahu k
81 6,57 | prijímať tento dar. Znamená to vziať podľa Jánovho príkladu
82 6,57 | darovaná ako Matka. Zároveň to značí prijať úlohu pripodobňovať
83 6,57 | Eucharistiou neoddeliteľný vzťah, to isté treba povedať aj o
84 6,58 | osvojujúc si Máriinho ducha. To je skutočnosť, ktorú si
85 6,58 | Ježišovi a s Ježišom. A presne to je pravý eucharistický postoj.~
86 Zaver | encykliku o Eucharistii, a to na Zelený štvrtok v roku,
87 Zaver | schopnosti našej mysle ísť ponad to, čo sa javí zmyslom. Tu
88 Zaver,59| millennio ineunte, „nejde o to, aby sme našli nejaký ‚nový
89 Zaver,60| buduje Cirkev a vyjadruje sa to, čím skutočne je: jedna,
90 Zaver,60| unum sint“ (Jn 17, 11). Je to dlhá cesta, plná prekážok,
|