Chap., n.
1 Uvod,1 | tejto prítomnosti. Odvtedy, čo na Turíce Cirkev - ľud Novej
2 Uvod,3 | Veľkonočné trojdnie: na to, čo sa udialo na Zelený štvrtok
3 Uvod,3 | Možno boli svedkami toho, čo sa v ich tieni odohralo
4 Uvod,4 | pred „svojou hodinou“. „Čo mám povedať? Otče, zachráň
5 Uvod,5 | generáciu prostredníctvom tých, čo majú v Cirkvi služobne účasť
6 Uvod,9 | pokrm, je to najcennejšie, čo Cirkev môže mať na svojej
7 Uvod,9 | odvďačím Pánovi za všetko, čo mi dal? Vezmem kalich spásy
8 Uvod,10 | rok napĺňa radosťou tých, čo sa na nich zúčastňujú. A
9 Uvod,10 | pozerá sa naň ako na niečo, čo nepresahuje význam a hodnotu
10 1,11 | čím Kristus je, a všetko, čo urobil a pretrpel za všetkých
11 1,11 | tajomstvom milosrdenstva. Čo viac mohol Ježiš pre nás
12 1,12 | Nevyhlásil iba, že to, čo im dáva jesť a piť, je jeho
13 1,12 | ani ju neznásobuje. To, čo sa opakuje, je „slávenie
14 1,13 | Kristovou obetou aj samu seba. Čo sa týka všetkých veriacich,
15 1,14 | zmŕtvychvstanie. To je to, čo nám pripomína zvolanie ľudu
16 1,15 | užitočnejšie a výrečnejšie, o čo je schopnejšie spojiť uplatňovanie
17 1,16 | ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (
18 1,17 | svojím Duchom. (…) A ten, čo ho je s vierou, je Oheň
19 1,17 | skutočne moje telo a ten, čo ho je, bude žiť naveky.“
20 1,17 | aby boli pre tých, čo budú mať na nich účasť,
21 1,18 | Spasiteľa, Ježiša Krista“. Ten, čo sa v Eucharistii živí Kristom,
22 1,20 | po prirodzený koniec. A čo povedať o toľkých protirečeniach „
23 1,20 | Kor 11, 26), je pre tých, čo majú účasť na Eucharistii,
24 2,21 | procesu rastu Cirkvi. Po tom, čo povedal, že „Cirkev, čiže
25 2,22 | žijeme vďaka nemu: „Ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa“ (
26 2,23 | Zlatoústeho je presný a hlboký: „Čo vlastne je chlieb? Je to
27 2,23 | telo. Čím sa stávajú tí, čo ho prijímajú? Kristovým
28 3,26 | tajomstvo môžeme vzťahovať to, čo hovoríme o Cirkvi, keď v
29 3,28 | spravujú prostredníctvom tých, čo po nich nastupujú v ich
30 4,34 | môžete prijímať duchovne, čo je veľmi výhodné… Tak prijmete
31 4,36 | i so „srdcom“ ; teda to, čo svätý Pavol vyjadril slovami „
32 4,38 | spoločenstva Cirkvi tí, čo majúc Ducha Svätého, prijímajú
33 4,40 | zhromaždeniach, v protiklade s tým, čo slávia - s Pánovou večerou.
34 4,40 | Pánovom stole je položené to, čo je vaše tajomstvo; áno,
35 4,40 | tajomstvo; áno, vy prijímate to, čo je vaše tajomstvo.“ A z
36 4,44 | som však poukázal na to, čo som dodal v encyklike Ut
37 4,45 | spoločenstvo, to isté neplatí, čo sa týka rozdávania svätého
38 5,47 | voňavého nardového oleja, čo vyvolalo u učeníkov - zvlášť
39 5,48 | kresťanská liturgia. Veď čo by mohlo stačiť na náležité
40 5,49 | architektúrou, ktorá, len čo to historické okolnosti
41 5,49 | povedať o posvätnej hudbe, len čo si pomyslíme na inšpirované
42 5,51 | 51. To, čo sa odohralo v krajinách
43 6,54 | poslúchli: „Urobte všetko, čo vám povie!“ (Jn 2, 5). Materinskou
44 6,55 | anticipujúc v sebe to, čo sa sviatostne uskutočňuje
45 6,56 | krížom. Pripravujúc sa deň čo deň na Kalváriu, Mária žije
46 6,56 | srdcom, a znovu prežívať to, čo sama zakúsila pod krížom.~
47 6,57 | Kalvárie je prítomné všetko to, čo Kristus vykonal svojím utrpením
48 6,57 | Nechýba tu teda ani to, čo spravil vo vzťahu k svojej
49 Zaver | Viac než pol storočia deň čo deň, od toho 2. novembra
50 Zaver | našej mysle ísť ponad to, čo sa javí zmyslom. Tu sa naše
51 Zaver,60| toho, aby z nej stratila čo len čiastku. Nehrozí, že
52 Zaver,61| dobrám~v zemi žijúcich.~Ty, čo všetko môžeš a vieš,~ktorý
|