116-istyc | izolo-nevys | nevyt-premi | prena-tride | tridu-znakm | znako-zried
bold = Main text
Chap., n. grey = Comment text
1504 Uvod,4 | do tej hodiny sa duchovne prenáša každý kňaz, keď slúži svätú
1505 Zaver,61| Eucharistii plnú krásu, prenesenú do života, je pre nás nákazlivá
1506 6,56 | protirečenia a jej vlastnú dušu prenikne meč (porov. Lk 2, 34-35).
1507 1,15 | nazýva transsubstanciácia - prepodstatnenie.“ Eucharistia je skutočne
1508 Zaver,61| pokornom znamení chleba a vína, prepodstatnených na jeho telo a krv, Kristus
1509 Zaver,60| cesta, plná prekážok, ktoré presahujú ľudské schopnosti. No máme
1510 3,29 | slávia, je darom radikálne presahujúcim moc spoločenstva, a preto
1511 5,50 | viere. Jeho tvorcovia vysoko presiahli ponad samotné technické
1512 5,49 | vonkajšie motívy, ale aj podnety presného chápania tajomstva. To isté
1513 3,27 | aj preto, aby nadobudla presnú terminológiu a uchovala
1514 2,23 | svätého Jána Zlatoústeho je presný a hlboký: „Čo vlastne je
1515 1,15 | nášho ducha - chlieb a víno prestali po premenení existovať,
1516 3,30 | keď rešpektujú náboženské presvedčenia týchto svojich oddelených
1517 1,11 | je, a všetko, čo urobil a pretrpel za všetkých ľudí, má účasť
1518 4,39 | sa aj prejavuje, hoci v pretrvávajúcej viditeľnej partikularite,
1519 1,18 | povedať, že Eucharistiou sa pretvára na tajomstvo vzkriesenia.
1520 Zaver,61| Hľadiac na ňu, spoznáme pretvárajúcu silu, ktorú má Eucharistia.
1521 Zaver,59| žiť trojičným životom a pretvárať s ním dejiny až po ich zavŕšenie
1522 4,38 | jeho tela a krvi nepripúšťa pretvárky.~
1523 6,54 | tajomstvom viery, ktorá natoľko prevyšuje náš intelekt, že nás núti
1524 Uvod,3 | zostupuje s učeníkmi, aby prešiel potokom Cedron a prišiel
1525 Uvod,6 | môžu istým spôsobom znova prežiť skúsenosť dvoch emauzských
1526 6,56 | súlade s jej srdcom, a znovu prežívať to, čo sama zakúsila pod
1527 5,49 | tajomstvom, v Eucharistii priamo alebo nepriamo našli motív
1528 5,52 | nielen komunite, ktorá má priamu účasť na slávení, ale aj
1529 2,22 | priateľstvo: „Ste mojimi priateľmi“ (Jn 15, 14). My totiž žijeme
1530 2,22 | každého z nás. Uzatvára s nami priateľstvo: „Ste mojimi priateľmi“ (
1531 5,49 | eucharistických miest v domus (príbytkoch) kresťanských rodín k slávnym
1532 Zaver,61| očami pri Kristovom druhom príchode. Eucharistia je ich závdavkom
1533 Zaver | Pocestného, ktorý sa jedného dňa pridal k dvom emauzským učeníkom,
1534 5,49 | rozvíjali v liturgických priestoroch, postupne sledujúc nielen
1535 5,50 | budovanie a výzdobu posvätných priestorov. Tvorivý priestor, ktorý
1536 5,51 | menlivým podmienkam času a priestoru, Eucharistia ponúka pokrm
1537 1,11 | Pane, zvestujeme!“~Cirkev prijala Eucharistiu od Krista, svojho
1538 Zaver,60| rozhovore s Ježišom hneď po prijatí Eucharistie, aj vo chvíľach
1539 6,54 | pamiatku!“ sa zároveň stáva prijatím Máriinho pozvania, aby sme
1540 4,40 | vaše tajomstvo; áno, vy prijímate to, čo je vaše tajomstvo.“
1541 4,34 | čo je veľmi výhodné… Tak prijmete veľa z lásky nášho Pána.“ ~
1542 2,23 | slúžili všetkým tým, ktorí ich prijmú (...) na posvätenie duší
1543 4,41 | efektívnu možnosť naplniť toto prikázanie. Neskôr, v apoštolskom liste
1544 3,31 | Eucharistii, vytvára účinný príklad a je stimulom na veľkodušnú
1545 6,57 | Znamená to vziať podľa Jánovho príkladu so sebou tú, ktorá je nám
1546 3,33 | usilovali nepremeškať ani jednu príležitosť na slúženie svätej omše,
1547 3,29 | možnosť ujasniť pri inej príležitosti, „in persona Christi znamená
1548 3,27 | Magistérium Cirkvi pri rozličných príležitostiach v priebehu dvojtisícročných
1549 3,33 | svätej omše, využívajúc aj príležitostnú prítomnosť kňaza, ktorému
1550 5,50 | charakterizované svojou schopnosťou primerane vyjadriť tajomstvo prijaté
1551 3,32 | všetky ostatné základné prvky primeranej pastorácie povolaní, avšak
1552 Uvod,8 | Syn sa stal človekom, aby prinavrátil celé stvorenstvo do zvrchovaného
1553 1,12 | služobníka. Takto Eucharistia prináša dnešným ľuďom zmierenie,
1554 Uvod,10 | koncilová liturgická reforma priniesla veľké výhody pre uvedomelejšiu,
1555 5,50 | nevzdať vďaky Pánovi zvlášť za prínos, ktorý dalo kresťanské umenie
1556 Zaver | štvrtok v roku, na ktorý pripadá dvadsiate piate výročie
1557 3,30 | spomínaných spoločenstiev, prípadne účasťou na ich liturgickej
1558 4,45 | prispôsobeniami počíta aj s prípadom iných, nielen východných
1559 4,41 | omši povinnosťou - okrem prípadu vážnej prekážky -, a tak
1560 4,46 | jednotlivé presne určené prípady, pretože odmietnutie jednej
1561 3,28 | modlitby, kým ľud sa k nemu pripája vo viere a v mlčaní. ~
1562 Uvod,10 | druhom cirkevnom kontexte pripájajú formy nesprávnej úcty, ktoré
1563 1,19 | sa s nebeskou liturgiou a pripájame sa k tomu nesmiernemu množstvu,
1564 6,57 | Zároveň to značí prijať úlohu pripodobňovať sa Kristovi, dať sa do Matkinej
1565 2,21 | Druhý vatikánsky koncil pripomenul, že eucharistické slávenie
1566 3,30 | Stále však zostáva platná pripomienka koncilu týkajúca sa cirkevných
1567 1,15 | len vo viere, ako to často pripomínajú patristické katechézy o
1568 5,49 | prejavov, zameraných na to, aby pripomínali a zdôrazňovali veľkosť slávenej
1569 1,16 | odpustenie hriechov“ (Mt 26, 28). Pripomíname si jeho slová: „Ako mňa
1570 5,47 | starozákonnou tradíciou a pripravenej premeniť sa na kresťanské
1571 5,48 | ako prví učeníci, poverení pripraviť veľkú miestnosť, sa aj Cirkev
1572 3,30 | konajú za vhodných okolností, pripravujú na vytúžené plné eucharistické
1573 6,56 | Panny Márie pod krížom. Pripravujúc sa deň čo deň na Kalváriu,
1574 4,37 | o stave milosti sa týka, prirodzene, samého zainteresovaného.
1575 1,15 | chlebe a víne jednoduché prirodzené prvky, pretože Pán povedal
1576 4,36 | stali „účastnými na Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4), a v praktizovaní
1577 1,20 | život od jeho počatia až po prirodzený koniec. A čo povedať o toľkých
1578 6,58 | vykonal v dejinách spásy podľa prisľúbení daných otcom (porov. Lk
1579 1,18 | radosť z naplnenia Kristovho prísľubu (porov. Jn 15, 11); v istom
1580 4,44 | v pravde. Cirkevný zákon príslušným zákazom nenecháva priestor
1581 4,36 | Tridentský koncil konkretizoval prísne napomenutie apoštola Pavla,
1582 Uvod,10 | nesprávnej úcty, ktoré ešte viac prispievajú k zastretiu pravej viery
1583 5,52 | pochopený zmysel kreativity a prispôsobenia nechýbali vybočenia, ktoré
1584 4,45 | ktorých sa s patričnými prispôsobeniami počíta aj s prípadom iných,
1585 5,51 | citlivosťou rozmanitých kultúr. Prispôsobiac sa menlivým podmienkam času
1586 5,51 | sa táto dôležitá činnosť prispôsobovania konala v stálom vedomí nevysloviteľného
1587 5,52 | a komunita, ktorá sa im prispôsobuje, tichým, no výrečným spôsobom
1588 4,36 | hriechu, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť
1589 5,48 | chlieb, ku ktorému nemožno pristúpiť inak než s pokorou stotníka
1590 4,42 | napomáhali časté a plodné pristupovanie k eucharistickému stolu,
1591 1,12 | z vykupiteľskej obety a pristupuje k nej nielen prostredníctvom
1592 3,28 | ich kráľovského kňazstva pristupujú k eucharistickej obete“,
1593 Zaver,60| apoštolskej postupnosti.~Prisudzujúc Eucharistii vážnosť, ktorú
1594 Zaver,61| adorácii do lásky bez hraníc.~Prisvojme si city svätého Tomáša,
1595 4,43 | hlavou a ženíchom, ktorý si prisvojuje volanie svojej nevesty a
1596 1,16 | sebe život“ (Jn 6, 53). Pritom nejde o metaforický pokrm: „
1597 Uvod,1 | obracia na svojho Pána, prítomného v Oltárnej sviatosti, v
1598 5,52 | všeobecnej Cirkvi, ktorá sa stáva prítomnou pri každom slávení Eucharistie.
1599 1,12 | učinil sviatostným spôsobom prítomnú jeho obetu, ktorá sa mala
1600 4,34 | všetkých sviatostí, lebo privádza k dokonalosti spoločenstvo
1601 Zaver,61| ktorý nás živíš na zemi,~priveď svojich bratov~k nebeskému
1602 Uvod,10 | hlbokú bolesť? Eucharistia je priveľký dar, než aby mohla znášať
1603 1,16 | prekvapení a dezorientovaní. Priviedli ho k tomu, aby podčiarkol
1604 4,41 | omša“ - napísal som – „je privilegovaným miestom, kde sa spoločenstvo
1605 4,46 | smerníc ustanovených v tejto problematike je prejavom a zároveň garanciou
1606 1,20 | plánom. ~Jestvuje mnoho problémov, ktoré zatemňujú horizont
1607 4,36 | keď svojou povahou je v procese stáleho rastu -, ktorým
1608 Uvod,10 | veriacich na eucharistických procesiách na slávnosť Najsvätejšieho
1609 2,21 | slávenie je stredobodom procesu rastu Cirkvi. Po tom, čo
1610 6,58 | anticipáciu a v istom zmysle svoj programový plán. Ak Magnifikat vyjadruje
1611 Zaver,59| Jeruzaleme“. Aktualizácia tohto programu obnoveného nadšenia v kresťanskom
1612 Zaver,60| isté slová, ktoré počul prorok Eliáš: „Vstaň a jedz, lebo
1613 3,31 | Predovšetkým preto, lebo prosba o povolania v nej nachádza
1614 4,46 | môžu katolíci obrátiť s prosbou o prijatie týchto sviatostí
1615 4,43 | obety Cirkev vznáša svoje prosby k Bohu, Otcovi milosrdenstva,
1616 4,44 | spoločnou oslavou a spoločnou prosebnou modlitbou. Spoločne sa obraciame
1617 4,46 | želajú prijať sviatosti, prosia o ne a vyznávajú vieru,
1618 4,36 | povznášam môj hlas, nalieham, prosím a zaprisahávam, aby sme
1619 3,30 | objektom plodného dialógu v prostredí ekumenického hnutia. Musíme
1620 5 | PIATA KAPITOLA~ UMENIE A PROSTREDIE SLÁVENIA EUCHARISTIE~
1621 4,44 | koncelebrácia by nebola platným prostriedkom a mohla by sa naopak prejaviť
1622 4,38 | celú jej štruktúru a všetky prostriedky spásy, ktoré sú v nej ustanovené,
1623 1,11 | potom, keď nám zanechal prostriedok, ako mať na tejto obete
1624 5,47 | 8; Mk 14, 4; Jn 12, 4) - protestnú reakciu, akoby bolo také
1625 1,18 | ako „liek nesmrteľnosti, protilátku smrti“. ~
1626 6,56 | že Dieťa bude znamením protirečenia a jej vlastnú dušu prenikne
1627 1,20 | A čo povedať o toľkých protirečeniach „globalizovaného“ sveta,
1628 3,32 | však treba považovať iba za provizórne, kým komunita čaká na kňaza.~
1629 6,53 | sláveniach medzi veriacimi prvej kresťanskej generácie, ktorí
1630 5,48 | Eucharistie. Nemenej ako prví učeníci, poverení pripraviť
1631 6,53 | modlitbách“ (Sk 1, 14) - v prvom spoločenstve zhromaždenom
1632 1,18 | vlastní ho už tu na zemi, s prvotinami budúcej plnosti, ktorá sa
1633 Uvod,3 | pokračujeme v uskutočňovaní tohto prvotného obrazu Cirkvi. A keď tak
1634 5,47 | ktorá už bola ustálená v prvotnej Cirkvi. No je isté, že od
1635 4,36 | Božej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4), a v praktizovaní
1636 4,38 | najvyššieho veľkňaza a biskupov - putami vyznávania viery, sviatosťami,
1637 5,48 | nám v našich podmienkach pútnikov na všetkých cestách sveta
1638 Uvod,1 | Novej zmluvy - začala svoje putovanie k nebeskej otčine, božská
1639 4,34 | vatikánskeho koncilu. Cirkev putujúca na tejto zemi je povolaná
1640 Uvod,4 | Surrexit Dominus de sepulcro qui pro nobis pependit in ligno.
1641 4,44 | Druhým vatikánskym koncilom. ~Rád by som však poukázal na
1642 Uvod,9 | aspekty poukazuje v dlhom rade svojich dokumentov, osobitne
1643 3,29 | ktorú slávia, je darom radikálne presahujúcim moc spoločenstva,
1644 5,49 | zbožnosti, ale aj celým radom vonkajších prejavov, zameraných
1645 1,18 | a už teraz dáva zakúšať radosť z naplnenia Kristovho prísľubu (
1646 1,11 | zdôrazňovalo Magistérium Cirkvi s radostnou vďakou za taký nevýslovný
1647 3,30 | chýba sviatosť posvätného rádu, si nezachovali pravú a
1648 5,47 | nám aspoň čiastočne vidieť rámec židovských zvykov pri veľkonočnej
1649 Uvod,2 | večer a trvá do nedeľného rána. V tých dňoch sa píše mysterium
1650 Uvod,10 | ohlasovať stretla s vnútorným rastom kresťanskej komunity. Niet
1651 4,45 | disponovaní. Tento postup bol ratifikovaný oboma kódexami, v ktorých
1652 5,52 | spôsobili utrpenie. Istá reakcia na „formalizmus“ viedla
1653 5,47 | 4; Jn 12, 4) - protestnú reakciu, akoby bolo také gesto vzhľadom
1654 1,15 | istotu, že v objektívnej realite - nezávisle od nášho ducha -
1655 1,15 | slová Pavla VI. – „sa volá reálnou nie v exkluzívnom zmysle,
1656 4,38 | krste a kňazskej vysviacke, reálnymi. Nie je možné dať sväté
1657 Zaver | na záver eucharistickej reči v Jánovom evanjeliu aj ja
1658 Zaver,60| prítomnosť, hostina – nepripúšťa redukcie a manipulácie. Je potrebné
1659 Uvod,10 | Občas sa objavuje značne reduktívne chápanie eucharistického
1660 Uvod,7 | do tejto eucharistickej reflexie plnšie zapojiť celú Cirkev,
1661 Uvod,10 | že koncilová liturgická reforma priniesla veľké výhody pre
1662 5,52 | pokoncilovej liturgickej reformy, pre zle pochopený zmysel
1663 3,32 | pokračovať nedeľné slávenia. Rehoľníci a laici, ktorí vedú svojich
1664 5,49 | diel a výrobkov umeleckých remesiel v oblasti predmetov a paramentov
1665 3,28 | poslaní, čiže neprerušenú reťaz, ktorá siaha až k počiatkom;
1666 Zaver,60| neroztratili, potrebné je rešpektovať požiadavky, ktoré vyplývajú
1667 3,30 | veriaci katolíci, aj keď rešpektujú náboženské presvedčenia
1668 3,32 | na milosti krstu. Takéto riešenia však treba považovať iba
1669 3,32 | upadnutia do pokušenia hľadať riešenie aj za cenu zníženia morálnych
1670 4,39 | kresťanských cirkví oddelených od Ríma.“ ~
1671 5,52 | som kompetentné dikastériá Rímskej kúrie, aby pripravili osobitný
1672 1,17 | spoločenstvom s Duchom Svätým.“ A v Rímskom misáli celebrant prosí: „...
1673 4,39 | s vlastným biskupom a s rímskym pápežom. Biskup je totiž
1674 5,50 | zachytiť adoráciu tajomstva, v rituálnej a estetickej perspektíve
1675 5,51 | aby bolo možné podstúpiť riziko jeho ochudobnenia alebo
1676 5,50 | jednoty troch božských osôb, robiac zo samotnej Cirkvi ikonu
1677 Uvod,4 | Ježiš túži, aby mu učeníci robili spoločnosť, no musí zakúšať
1678 Zaver | služby na Petrovom stolci. Robím tak so srdcom plným vďačnosti.
1679 Uvod,3 | obrazu Cirkvi. A keď tak robíme počas eucharistického slávenia,
1680 3,32 | modlilo, nech Pán pošle robotníkov do svojej žatvy (porov.
1681 Uvod,3 | veľkonočného tajomstva sa rodí Cirkev. Práve preto sa Eucharistia,
1682 2,24 | stavia sila Kristovho tela rodiaca jednotu. Eucharistia práve
1683 5,49 | príbytkoch) kresťanských rodín k slávnym bazilikám prvých
1684 Zaver,60| apoštolská; Boží ľud, chrám a rodina; Kristovo telo a nevesta
1685 5,48 | logika stolovania vyžaduje rodinnosť, Cirkev nikdy nepodľahla
1686 1,11 | rozhodujúca pre spásu ľudského rodu, že ju Ježiš Kristus uskutočnil
1687 Uvod,10 | Pánovou milosťou, ktorá každý rok napĺňa radosťou tých, čo
1688 Uvod,7 | Ak som chcel vyhlásením Roka ruženca položiť túto moju
1689 Zaver,59| máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium
1690 4,45 | isté neplatí, čo sa týka rozdávania svätého prijímania v mimoriadnych
1691 3,30 | zúčastňovať na prijímaní rozdávanom počas ich slávení, aby nepodporili
1692 1,20 | sa to dialo v atmosfére rozdelení a nezáujmu o chudobných (
1693 2,24 | pokolenia“. Proti zárodkom rozdelenia medzi ľuďmi, ktoré sú podľa
1694 2,23 | vzájomnému spojeniu sa ich rozdielnosť stráca; takým istým spôsobom
1695 5,47 | chudobných neodpustiteľným rozhadzovaním. No Ježišovo hodnotenie
1696 5,48 | Betánii, Cirkev sa nebála „rozhadzovať“, investovať to najlepšie
1697 1,11 | vykúpenia“. Táto obeta je taká rozhodujúca pre spásu ľudského rodu,
1698 Uvod,5 | vydáva sa na cesty sveta, tak rozhodujúcim momentom jej utvárania istotne
1699 4,39 | pravda, vyjadrená v liturgii rozličnými spôsobmi: „Každé slávenie
1700 4,46 | spásu duší s primeraným rozlišovaním: „V tejto súvislosti je
1701 Uvod,8 | námestiach miest… Tento rozmanitý scenár mojich eucharistických
1702 6,56 | Kalvárii, osvojila obetný rozmer Eucharistie. Keď niesla
1703 3,31 | Pastoračné aktivity kňazov sú rôznorodé. Ak si k tomu predstavíme
1704 3,32 | komunite - hoci sa pre počet a rôznosť veriacich nazýva farnosťou -
1705 Zaver | Každý deň mohla moja viera rozpoznať v premenenom chlebe a víne
1706 5,47 | podrobnosti nám evanjelisti rozprávajú vo svetle praxe lámania
1707 5,47 | Mk 14, 15; Lk 22, 12), a rozprávaním o ustanovení Eucharistie.
1708 3,31 | zvíťaziť nad každým pokušením rozptýlenia, nachádzajúc v eucharistickej
1709 Uvod,10 | bude môcť účinne prispieť k rozptýleniu doktrinálnych nejasností
1710 3,31 | aké veľké nebezpečenstvo rozptýlenosti vo veľkom množstve rozmanitých
1711 5,52 | Eucharistie, ktoré viedli k roztržkám (skísmata - schizmy) a vytváraniu
1712 4,40 | veriacim, ako veľmi sú ich roztržky, ktoré sa objavujú pri eucharistických
1713 5,51 | liturgickej disciplíny, sa rozvíja aj na kontinentoch, kde
1714 5,48 | Ježišových slov a gest, rozvíjajúc dedičstvo judaizmu, sa zrodila
1715 5,49 | oltárov a svätostánkov sa rozvíjali v liturgických priestoroch,
1716 3,31 | niektorého kňaza, aby zasial a rozvinul v srdci mladého človeka
1717 5,49 | tradície. Na tomto základe sa rozvinulo aj bohaté umelecké dedičstvo.
1718 4,35 | Eucharistie však nesmie byť len rozvoj spoločenstva, ktoré predpokladá
1719 4,34 | duchovného prijímania, šťastne rozšírená v Cirkvi a odporúčaná svätými
1720 5,49 | postupne posiali územia, kam sa rozšírilo kresťanstvo. Formy oltárov
1721 5,50 | vyžaduje si, ako na slávnej Rubľovovej maľbe, Cirkev hlboko eucharistickú,
1722 1,12 | spoločenstve, ktoré ju obetuje rukami vysväteného služobníka.
1723 Uvod,9 | konštitúcii o posvätnej liturgii Sacrosanctum concilium.~Ja sám som mal
1724 Uvod,4 | Ecce lignum crucis, in quo salus mundi pependit. Venite adoremus.“
1725 6,56 | a znovu prežívať to, čo sama zakúsila pod krížom.~
1726 Zaver,59| Svoje ťažisko má napokon v samom Kristovi, ktorého treba
1727 1,12 | byť teda chápaná ako niečo samostatné, nezávislé od kríža alebo
1728 5,50 | tvorcovia vysoko presiahli ponad samotné technické stvárnenie a vedeli
1729 4,38 | vzťahoch, ktoré vymenúva samotný koncil, keď učí: „Sú plne
1730 2,21 | porov. 1 Kor 10, 17)“. ~Pri samotných počiatkoch Cirkvi je kauzálny
1731 Uvod,4 | spoločnosť, no musí zakúšať samotu a opustenosť: „To ste nemohli
1732 3,30 | Takéto slávenia a stretnutia, samozrejme chvályhodné, ak sa konajú
1733 5,50 | všeobecným dedičstvom veriacich a samy v sebe nesú túžbu, ba povedal
1734 1,13 | božskú obetu a s ňou aj samých seba." ~
1735 1,17 | živým telom, naplnil ho samým sebou a svojím Duchom. (…)
1736 Uvod,8 | námestiach miest… Tento rozmanitý scenár mojich eucharistických slávení
1737 5,52 | k roztržkám (skísmata - schizmy) a vytváraniu siekt (_airéseis -
1738 1,15 | užitočnejšie a výrečnejšie, o čo je schopnejšie spojiť uplatňovanie kritického
1739 5,50 | charakterizované svojou schopnosťou primerane vyjadriť tajomstvo
1740 4,39 | samo do seba, akoby bolo sebestačné, ale musí byť v zhode so
1741 1,19 | Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (
1742 2,21 | lebo apoštoli boli „zároveň semenom nového Izraela a pôvodom
1743 Uvod,9 | Mysterium fidei Pavla VI. (3. september 1965). ~I keď Druhý vatikánsky
1744 Uvod,4 | ohlasovala: „Surrexit Dominus de sepulcro qui pro nobis pependit in
1745 5,47 | identifikuje s Máriou, Lazárovou sestrou, vyliala na Ježišovu hlavu
1746 3,28 | neprerušenú reťaz, ktorá siaha až k počiatkom; teda platné
1747 3,29 | prostredníctvom biskupskej postupnosti siahajúcej až po apoštolov. Je to biskup,
1748 4,46 | chorých iným kresťanom, ktorí síce ešte nie sú v plnom spoločenstve
1749 5,52 | schizmy) a vytváraniu siekt (_airéseis - heréza), porov.
1750 1,13 | 13. V sile svojho intímneho vzťahu
1751 Uvod,8 | eucharistických slávení mi pomáha silno zakúšať jeho univerzálny,
1752 6,56 | 2, 22), počula od starca Simeona predpoveď, že Dieťa bude
1753 2,21 | Analogicky so zmluvou na Sinai, spečatenou obeťou a pokropením
1754 3,32 | vzdialená od normálneho stavu je situácia, keď kresťanskej komunite -
1755 4,37 | povolaná zasiahnuť. Na túto situáciu jasnej morálnej indisponovanosti
1756 4,36 | posvätnému stolu s nečistým a so skazeným svedomím. Takéto prijímanie
1757 5,52 | ktoré viedli k roztržkám (skísmata - schizmy) a vytváraniu
1758 2,23 | chlieb je len jeden, i keď sa skladá z mnohých zŕn, ktoré sa
1759 1,11 | pripomenúť túto pravdu, skláňajúc sa s vami, moji najmilší
1760 Uvod,1 | vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20), no vo
1761 Uvod,5 | anticipované, a navždy „skoncentrované“ v eucharistickom dare.
1762 5,48 | ktorej jednoduchosť znamení skrýva hĺbky Božej svätosti: „O
1763 4,36 | vyjadril slovami „viera činná skrze lásku“ (Gal 5, 6).~Integritou
1764 4,36 | upozornením: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho
1765 2,24 | ktoré sú podľa každodennej skúsenosti v ľudstve hlboko zakorenené
1766 Uvod,3 | Cirkvi, ktoré nám ponúkajú Skutky apoštolov: „Vytrvalo sa
1767 1,12 | spomienky, plnej viery, ale aj skutočným kontaktom, pretože táto
1768 Uvod,4 | spásy. I keď bol nesmierne skúšaný, Ježiš neunikal pred „svojou
1769 Zaver | presahuje a podrobuje ťažkej skúške schopnosti našej mysle ísť
1770 1,20 | sveta, kde – zdá sa -, slabí, malí a najchudobnejší majú
1771 Uvod,5 | vyznávame, kým neprídeš v sláve.“ Keď Cirkev poukazuje na
1772 4,38 | Cirkvi, vyžaduje si, aby bola slávená v kontexte úplnosti aj vonkajších
1773 5,49 | pripomínali a zdôrazňovali veľkosť slávenej udalosti. Z tohto sa zrodila
1774 6,53 | chýbať pri eucharistických sláveniach medzi veriacimi prvej kresťanskej
1775 5,50 | predpokladá a vyžaduje si, ako na slávnej Rubľovovej maľbe, Cirkev
1776 1,19 | anjeli, svätí apoštoli, slávni mučeníci a všetci svätí.
1777 Uvod,10 | eucharistických procesiách na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho
1778 5,47 | 26). Opis nám vedomým a slávnostným spôsobom - i keď v obmenách
1779 3,30 | znamená život a očakávajú jeho slávny príchod.“ ~Preto sa veriaci
1780 5,49 | príbytkoch) kresťanských rodín k slávnym bazilikám prvých storočí,
1781 Uvod,8 | kňazskej služby Cirkvi, na slávu Najsvätejšej Trojice. To
1782 4,46 | vysluhujú.“ ~Je potrebné pozorne sledovať tieto podmienky, ktoré sú
1783 5,49 | liturgických priestoroch, postupne sledujúc nielen vonkajšie motívy,
1784 1,12 | Eucharistie je založený na slovách samotného Spasiteľa. Keď
1785 6,54 | hovorila: „Neváhajte, dôverujte slovám môjho Syna. On, ktorý bol
1786 5,50 | celej geografickej oblasti slovanskej kultúry? Na Východe si posvätné
1787 Zaver | viera zakotvená v Kristovom slove, ktoré nám bolo odovzdané
1788 6,54 | plne sa odovzdať Božiemu slovu, nikto nám nemôže byť v
1789 3,29 | nikto nemôže nahradiť“. Služba kňazov, ktorí prijali sviatosť
1790 3,33 | prítomnosť kňaza, ktorému v jej slúžení nebráni cirkevné právo~~
1791 3,33 | ani jednu príležitosť na slúženie svätej omše, využívajúc
1792 4,42 | Cirkev stanovila normy, ktoré slúžia na to, aby napomáhali časté
1793 2,23 | aby Kristovo telo a krv „slúžili všetkým tým, ktorí ich prijmú (...)
1794 Uvod,8 | Svätú omšu som mal možnosť slúžiť v kaplnkách pri horských
1795 Uvod,5 | prostredníctvom tých, čo majú v Cirkvi služobne účasť na jeho kňazstve.~
1796 Zaver,61| ktorej túži naše srdce, celé smädné po radosti a pokoji: ~„Bone
1797 2,25 | Osobitným spôsobom je v tomto smere známy svätý Alfonz Mária
1798 4,46 | Verné zachovávanie celku smerníc ustanovených v tejto problematike
1799 1,19 | 19. Eschatologické smerovanie, ktoré vychádza z Eucharistie,
1800 Zaver,59| tajomstva a musí k nemu smerovať ako k svojmu vrcholu. V
1801 Zaver,60| Pán dal k dispozícii, nás smeruje k cieľu plného prežívania
1802 Uvod,3 | Kristus v modlitbe zakúšal smrteľnú úzkosť, „pričom mu pot stekal
1803 6,57 | vykonal svojím utrpením a smrťou. Nechýba tu teda ani to,
1804 5,50 | podnecujúc umelcov chápať snahu o vytvorenie krásna nielen
1805 Zaver,60| zasluhuje, a pozorne sa snažiac dodržať všetky požiadavky,
1806 5,49 | dedičstvo. Architektúra, sochárstvo, maliarstvo, hudba, ktoré
1807 3,31 | Ak si k tomu predstavíme sociálne a kultúrne podmienky súčasného
1808 2,22 | Kristus, svetlo sveta a soľ zeme (porov. Mt 5, 13 -
1809 1,20 | predpoklady spravodlivosti a solidarity, brániť ľudský život od
1810 1,20 | do vzťahov medzi národmi solídne predpoklady spravodlivosti
1811 4,37 | ktoré sú navzájom úzko späté. Ak Eucharistia sprítomňuje
1812 2,22 | a ja vo vás“ (Jn 15, 4).~Spájajúc sa s Kristom, ľud Novej
1813 1,19 | slávime Baránkovu obetu, spájame sa s nebeskou liturgiou
1814 1,19 | nesmiernemu množstvu, ktoré volá: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na
1815 1,14 | nesprítomňuje len tajomstvo Spasiteľovho utrpenia a smrti, ale aj
1816 6,58 | duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“, nesie vo svojom lone Ježiša.
1817 2,21 | Analogicky so zmluvou na Sinai, spečatenou obeťou a pokropením krvou,
1818 1,15 | devote, latens Deitas,“ spievame dodnes s Anjelským učiteľom.
1819 Uvod,4 | Veľkého piatka. A opäť ho bude spievať, aby vo Veľkonočnom období
1820 6,58 | eucharistické tajomstvo než táto spiritualita. Eucharistia je nám daná,
1821 2,22 | duchovnú silu potrebnú na spĺňanie svojho poslania. Tak sa
1822 2,25 | Je krásne, keď môžeme spočinúť na Ježišovej hrudi ako milovaný
1823 2,25 | Najsvätejšej sviatosti, ako aj spočinutie v adorácii pred Kristom
1824 2,25 | keď ju slávime, ale aj keď spočívame pred ňou mimo svätej omše,
1825 2,23 | ich dokonalému vzájomnému spojeniu sa ich rozdielnosť stráca;
1826 1,15 | výrečnejšie, o čo je schopnejšie spojiť uplatňovanie kritického
1827 3,30 | Katolíckej cirkvi: „Cirkevné spoločenstvá, ktoré sú od nás oddelené,
1828 Uvod,9 | spásonosná prítomnosť v spoločenstvách veriacich a ich duchovný
1829 4,45 | patriacim k cirkvám a cirkevným spoločenstvám, ktoré nie sú v plnom spoločenstve
1830 4,39 | všetkými ostatnými katolíckymi spoločenstvami.~Cirkevné spoločenstvo eucharistického
1831 Uvod,4 | túži, aby mu učeníci robili spoločnosť, no musí zakúšať samotu
1832 Zaver,60| bratmi, s ktorými nás spája spoločný krst. Aby sme tento poklad
1833 3,30 | pobožnosťami slova alebo spoločnými modlitbovými stretnutiami
1834 5,51 | Ecclesia in Asia, „podobná spolupráca má podstatný význam, lebo
1835 1,20 | do tejto jeho obetnej a spoluúčastnej prítomnosti prísľub ľudstva
1836 2,24 | bežná skúsenosť ľudského spolužitia. Prostredníctvom spoločnej
1837 3,30 | pravde. To by napokon len spomalilo cestu k plnej viditeľnej
1838 1,11 | svojho Pána, nie ako jeden spomedzi cenných darov, ale ako dar
1839 3,30 | pri Večeri Pánovej konajú spomienku na Pánovu smrť a vzkriesenie,
1840 Uvod,8 | bolo dopriate sláviť ju. Spomínam na farský kostol v Niegowe,
1841 3,30 | kresťanmi, ktorí patria do spomínaných spoločenstiev, prípadne
1842 Uvod,8 | nástupcu, spontánne začínam spomínať na nespočetné okamihy a
1843 5,52 | vybočenia, ktoré mnohým spôsobili utrpenie. Istá reakcia na „
1844 4,39 | vyjadrená v liturgii rozličnými spôsobmi: „Každé slávenie Eucharistie
1845 2,23 | každého darom a milosťou, spôsobuje, že v ňom sme včlenení aj
1846 2,25 | pretrváva, pokiaľ sa zachovávajú spôsoby chleba a vína - pochádza
1847 4,37 | 37. Eucharistia a spoveď sú dve sviatosti, ktoré
1848 Uvod,6 | učeníkov: „otvorili sa im oči a spoznali ho“ (Lk 24, 31).~
1849 Zaver,61| tajomstvo svetla. Hľadiac na ňu, spoznáme pretvárajúcu silu, ktorú
1850 Uvod,6 | Krista zahŕňa vedieť ho spoznať všade tam, kde sa prejavuje,
1851 4,37 | zainteresovaného. V prípade vonkajšieho správania, ktoré je závažne, viditeľne
1852 Zaver,61| Ducha Svätého tuší, ako sa správať, ponoriac sa v adorácii
1853 6,57 | Nechýba tu teda ani to, čo spravil vo vzťahu k svojej matke
1854 1,20 | národmi solídne predpoklady spravodlivosti a solidarity, brániť ľudský
1855 4,38 | sviatosťami, ako aj cirkevnou správou a spoločenstvom." Keďže
1856 3,28 | neprestajne učia, posväcujú a spravujú prostredníctvom tých, čo
1857 4,44 | viery, sviatostí a cirkevnej správy, nie je možné koncelebrovať
1858 3,28 | ľudu“. Preto Rímsky misál spresnil, že výlučne kňaz môže vyslovovať
1859 3,27 | dejín ľudu Novej zmluvy spresňovalo náuku o Eucharistii aj preto,
1860 2,21 | Eucharistie. Evanjelisti spresňujú, že s Ježišom sa pri Poslednej
1861 Zaver | aby som v hlbokom zápale, sprevádzaný a posilňovaný vašou vierou,
1862 6,56 | sa obetovalo a teraz je sprítomnené v sviatostných znakoch,
1863 1,11 | pripomenutím, ale aj sviatostným sprítomnením. Je to obeta kríža, ktorá
1864 2,22 | Preto z eucharistického sprítomňovania obety kríža a zo spoločenstva
1865 Uvod,5 | Kristus odovzdal Cirkvi stále sprítomňovanie veľkonočného tajomstva.
1866 Zaver | otvoril ich oči svetlu a ich srdcia nádeji (porov. Lk 24, 13-
1867 6,56 | drámy ukrižovaného Syna aj stabat Mater Panny Márie pod krížom.
1868 5,48 | liturgia. Veď čo by mohlo stačiť na náležité prijatie daru,
1869 Uvod,10 | samotnú účinnosť ohlasovania. Stadiaľto pochádzajú aj niektoré ekumenické
1870 Uvod,3 | dovŕšilo na Golgote, kde sa stala nástrojom našej spásy: „
1871 4,36 | svojou povahou je v procese stáleho rastu -, ktorým sme sa stali „
1872 Uvod,9 | dogmatickým východiskovým bodom stálej obnovy a rastu Božieho ľudu
1873 5,51 | prispôsobovania konala v stálom vedomí nevysloviteľného
1874 4,42 | cirkevného úradu. Preto Cirkev stanovila normy, ktoré slúžia na to,
1875 4,36 | Katolíckej cirkvi právom stanovuje: „Kto si je vedomý ťažkého
1876 3,31 | pastoračné úlohy. Jeho dni sa tak stanú skutočne eucharistickými.~
1877 6,56 | Pánovi“ (Lk 2, 22), počula od starca Simeona predpoveď, že Dieťa
1878 6,57 | spomienka na Pannu Máriu už od starobylých čias jednoznačne prítomná
1879 6,54 | Jn 2, 5). Materinskou starostlivosťou, ktorú Mária prejavila na
1880 Uvod,9 | dejinami. To vysvetľuje starostlivú pozornosť, akú vždy venovala
1881 5,47 | liturgickej citlivosti, formovanej starozákonnou tradíciou a pripravenej
1882 Uvod,3 | ešte dnes niekoľko veľmi starých olivovníkov. Možno boli
1883 4,36 | zväzkov sa myslí morálny stav pre kresťanov, ktorí chcú
1884 2,23 | to Kristovo telo. Čím sa stávajú tí, čo ho prijímajú? Kristovým
1885 5,48 | navždy obetoval na kríži, a stávajúc sa pokrmom všetkých veriacich?
1886 1,20 | budovaniu sveta, aby bol stavaný na mieru človeka a plne
1887 2,24 | ako následok hriechu, sa stavia sila Kristovho tela rodiaca
1888 Uvod,3 | smrteľnú úzkosť, „pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi“ (
1889 4,39 | eucharistické spoločenstvo sa nemôže stiahnuť samo do seba, akoby bolo
1890 3,31 | vytvára účinný príklad a je stimulom na veľkodušnú odpoveď mladých
1891 Zaver | mojej služby na Petrovom stolci. Robím tak so srdcom plným
1892 5,51 | v úzkom vzťahu so Svätou stolicou. Ako som napísal v posynodálnej
1893 5,48 | je aj Pán a že spoločné stolovanie vždy zostáva obetnou hostinou,
1894 Zaver | vďačnosti. Viac než pol storočia deň čo deň, od toho 2. novembra
1895 5,48 | pristúpiť inak než s pokorou stotníka z evanjelia: „Pane, nie
1896 2,23 | spojeniu sa ich rozdielnosť stráca; takým istým spôsobom sme
1897 3,29 | eucharistickým. Na druhej strane, spoločenstvo nie je v stave
1898 Uvod,9 | Tridentským koncilom? Tieto stránky po stáročia viedli tak teológiu,
1899 Uvod,10 | povedľa týchto svetlých stránok nechýbajú ani tiene. Jestvujú
1900 Uvod,10 | eucharistického tajomstva. Ak stratí svoju obetnú hodnotu, pozerá
1901 Zaver,60| tajomstve bez toho, aby z nej stratila čo len čiastku. Nehrozí,
1902 5,48 | aby si vošiel pod moju strechu“ (Mt 8, 8; Lk 7, 6).~
1903 3,31 | eucharistickej obete pravý stred svojho života a svojej služby,
1904 5,49 | k majestátnym katedrálam stredoveku až po veľké či malé chrámy,
1905 Uvod,10 | Magistéria sa úloha ohlasovať stretla s vnútorným rastom kresťanskej
1906 3,30 | spoločnými modlitbovými stretnutiami s kresťanmi, ktorí patria
1907 4,42 | každého podľa vlastného stupňa a vlastného cirkevného úradu.
1908 5,50 | ponad samotné technické stvárnenie a vedeli sa učenlivo otvoriť
1909 Uvod,8 | svet, ktorý vyšiel z rúk Stvoriteľa, sa k nemu vracia, vykúpený
1910 Uvod,8 | celé vykúpené stvorenstvo Stvoriteľovi a Otcovi. Robí tak prostredníctvom
1911 3,29 | Kňazom, pôvodcom a podstatným subjektom tejto jeho vlastnej obety,
1912 1,12 | spásu všetkých. „Omša je súčasne a neoddeliteľne obetnou
1913 3,31 | sociálne a kultúrne podmienky súčasného sveta, ľahko pochopíme,
1914 Zaver | odhaľujúc svoju tajomnú súčasnosť. Každý deň mohla moja viera
1915 1,12 | pretože táto obeta sa stáva súčasnou, sviatostne sa sprítomňuje
1916 1,20 | zmysel pre zodpovednosť za súčasnú zem. Naliehavo túžim poukázať
1917 5,52 | zmysel. Liturgia nie je súkromným vlastníctvom ani celebranta,
1918 5,48 | convivum, in quo Christus sumitur!“ Chlieb, ktorý sa láme
1919 Uvod,4 | Veľkonočnom období ohlasovala: „Surrexit Dominus de sepulcro qui
1920 Zaver | wawelskej katedrále, sa moje oči sústreďovali na hostiu a kalich, v ktorých
1921 5,50 | perspektíve v istom zmysle súťažili medzi sebou kresťania Východu
1922 6,53 | možno nepriamo naznačiť v súvise s jej vnútorným postojom.
1923 4,46 | primeraným rozlišovaním: „V tejto súvislosti je dôvodom radosti spomenúť
1924 6,54 | ktorú Mária prejavila na svadbe v Káne Galilejskej, akoby
1925 4,38 | reálnymi. Nie je možné dať sväté prijímanie osobe, ktorá
1926 4,41 | zastavil v apoštolskom liste o svätení nedele Dies Domini, pripomínajúc
1927 Zaver,59| Eucharistiu.~Každé úsilie o svätosť, každá aktivita zameraná
1928 5,49 | kresťanstvo. Formy oltárov a svätostánkov sa rozvíjali v liturgických
1929 5,51 | konalo v úzkom vzťahu so Svätou stolicou. Ako som napísal
1930 4,34 | rozšírená v Cirkvi a odporúčaná svätými učiteľmi duchovného života.
1931 4,46 | voči ktorým sme zaviazaní svedectvom pravdy, rovnako ako voči
1932 3,27 | základe apoštolov" (Ef 2, 20), svedkov, ktorých si sám Kristus
1933 4,37 | Ak teda kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech, pokánie prostredníctvom
1934 4,37 | Keďže ide o hodnotenie svedomia, úsudok o stave milosti
1935 4,36 | s nečistým a so skazeným svedomím. Takéto prijímanie nikdy
1936 5,47 | evanjelisti rozprávajú vo svetle praxe lámania chleba, ktorá
1937 Zaver | učeníkom, aby otvoril ich oči svetlu a ich srdcia nádeji (porov.
1938 Uvod,10 | lásky.~Žiaľ, povedľa týchto svetlých stránok nechýbajú ani tiene.
1939 4,38 | putami vyznávania viery, sviatosťami, ako aj cirkevnou správou
1940 3,32 | komunita čaká na kňaza.~Sviatostná neúplnosť týchto slávení
1941 1,15 | 15. Sviatostné sprítomnenie Kristovej obety
1942 3,29 | persona: teda v osobitnej, sviatostnej identifikácii s najvyšším
1943 2,25 | slávenia tejto obety a vedie k sviatostnému i duchovnému spoločenstvu.
1944 Uvod,10 | apoštolskú postupnosť, a sviatostnosť Eucharistie sa zužuje na
1945 1,15 | boli reálne pred nami pod sviatostnými časťami chleba a vína.“ ~
1946 5,50 | usilujúceho sa všetkými svojimi prvkami vyjadriť zmysel
1947 Zaver,59| musí k nemu smerovať ako k svojmu vrcholu. V Eucharistii máme
1948 4,34 | Mimoriadne zasadanie Biskupskej synody v roku 1985 identifikovalo
1949 1,20 | Je významné, že tam, kde synoptici hovoria o ustanovení Eucharistie,
1950 4,43 | ktorá dala do pohybu aj nás, synov Katolíckej cirkvi, ako aj
1951 Zaver,59| tisícročia sme my všetci synovia Cirkvi vyzvaní s obnoveným
1952 Uvod,1 | každodennú skúsenosť viery, ale synteticky zhŕňa aj jadro tajomstva
1953 1,13 | otcovským darovaním sa, t. j. darom nového, nesmrteľného
1954 Zaver | zmysly končia – „visus, tactus, gustus in te fallitur“,
1955 2,21 | svoje telo a svoju krv, tajomne ich zapojil do obety, ktorá
1956 Uvod,5 | tajomstva. Ním ustanovil tajomné „sprítomnenie“ tohto Tridua
1957 Zaver | Golgoty, odhaľujúc svoju tajomnú súčasnosť. Každý deň mohla
1958 1,14 | zdôrazňoval, že účasť na svätých tajomstvách je „pravé vyznanie a spomienka,
1959 1,11 | vykúpenia“. Táto obeta je taká rozhodujúca pre spásu ľudského
1960 2,25 | hodnotou v živote Cirkvi. Takáto úcta je úzko spojená so
1961 5,48 | Eucharistiu v podmienkach hodných takého veľkého tajomstva. V línii
1962 Zaver,61| je pre nás nákazlivá a takpovediac zahrieva. Počúvajme predovšetkým
1963 1,11 | Cirkvi s radostnou vďakou za taký nevýslovný dar. Túžim ešte
1964 2,23 | ich rozdielnosť stráca; takým istým spôsobom sme aj my
1965 3,31 | nej zúčastnili veriaci“. Takýmto spôsobom je kňaz schopný
1966 4,37 | 5, 20). Ak teda kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech,
1967 Zaver,59| evanjelium a živá tradícia. Svoje ťažisko má napokon v samom Kristovi,
1968 Zaver | iste presahuje a podrobuje ťažkej skúške schopnosti našej
1969 4,37 | tvrdošijne zotrvávajú v zjavne ťažkom hriechu“. ~
1970 4,37 | kresťana ťaží vo svedomí ťažký hriech, pokánie prostredníctvom
1971 1,14 | dnes Kristus tvoj, on pre teba vstáva z mŕtvych každý deň.“
1972 5,50 | presiahli ponad samotné technické stvárnenie a vedeli sa učenlivo
1973 2,23 | Kristovým telom; no nie mnohými telami, ale jedným telom. Tak ako
1974 Uvod,3 | a to nie s krvou capov a teliat, ale so svojou vlastnou
1975 6,53 | vzťah.~Evanjelium o tejto téme na prvý pohľad mlčí. V opise
1976 1,19 | Jeruzalema, ktorý preniká temnoty nášho života a vrhá svetlo
1977 5,52 | dokument na túto dôležitú tému, aj s odkazmi na podklady
1978 Zaver,61| svätého Tomáša, najväčšieho teológa a zároveň nadšeného ospevovateľa
1979 Zaver,61| zbožnosti. V nich dosiahla teológia o Eucharistii plnú krásu,
1980 1,15 | poukázal Pavol VI.: „Každé teologické vysvetlenie, ktoré sa pokúša
1981 4,34 | duchovného života. Svätá Terézia Ježišova napísala: „Keď
1982 3,27 | preto, aby nadobudla presnú terminológiu a uchovala apoštolskú vieru
1983 5,49 | autorov, ktorí sa zžili s textami svätej omše. Nevyniká azda
1984 Uvod,1 | telo a krv, sa mimoriadne teší z tejto prítomnosti. Odvtedy,
1985 2,23 | posilňovaná Duchom Svätým - Tešiteľom.~
1986 1,15 | ťa o tom uisťuje, i keď ti zmysly hovoria iné.“ ~„Adoro
1987 2,25 | v duchovnom rozhovore, v tichej adorácii, v postoji lásky
1988 5,52 | ktorá sa im prispôsobuje, tichým, no výrečným spôsobom dokazujú
1989 Zaver,60| že aj nám sú adresované tie isté slová, ktoré počul
1990 2,23 | na posvätenie duší a tiel“. Cirkev je prostredníctvom
1991 Uvod,10 | svetlých stránok nechýbajú ani tiene. Jestvujú miesta, kde možno
1992 Uvod,3 | svedkami toho, čo sa v ich tieni odohralo v ten večer, keď
1993 3,32 | porov. Mt 9, 38); a musí ich tiež podnecovať do toho, aby
1994 4,36 | prijímanie (communio), aj keď sa tisíckrát dotkneme Kristovho tela,
1995 3,33 | nevysväteným veriacim, nech si títo vždy uvedomujú, že - ako
1996 Zaver,61| Prisvojme si city svätého Tomáša, najväčšieho teológa a zároveň
1997 5,47 | keď v obmenách rozličných tradícií – ponúka slová, ktoré Ježiš
1998 5,47 | formovanej starozákonnou tradíciou a pripravenej premeniť sa
1999 1,15 | primeraným spôsobom nazýva transsubstanciácia - prepodstatnenie.“ Eucharistia
2000 4,36 | odsúdenie, muky a vzrast trestov.” ~V tejto línii Katechizmus
2001 3 | TRETIA KAPITOLA~ APOŠTOLSKOSŤ EUCHARISTIE
2002 Uvod,9 | nej. Chcel by som spomenúť tri encykliky, ktoré sú nám
2003 1,15 | predkladá vždy platná náuka Tridentského koncilu: „Premenením chleba
2004 4,36 | bude platiť norma, ktorou Tridentský koncil konkretizoval prísne
2005 Uvod,9 | Eucharistii, vyhlásených Tridentským koncilom? Tieto stránky
|