Úvod a záver

37. V súčasnosti je v rôznych cirkevných prostrediach mnoho spôsobov, ako sa začať modliť ruženec. Niekde je zvykom začať prvými slovami 70. žalmu: Bože, príď mi na pomoc; Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať, akoby mali navodiť u modliaceho sa pokorné vedomie vlastnej úbohosti. Inde sa ruženec začína modlitbou Verím v Boha, akoby základom začínajúcej sa kontemplatívnej cesty bolo vyznanie viery. Všetky tieto zvyky sú rovnocenné a ich úlohou je dobre pripraviť myseľ na rozjímanie. Modlenie ruženca sa napokon končí modlitbou na úmysel pápeža, čo otvára pohľad modliaceho sa aj na širší rozmer potrieb cirkevného spoločenstva. Práve preto, aby Cirkev povzbudila tento cirkevný rozmer ruženca, obohatila ho aj o možnosť získania odpustkov pre tých, ktorí sa ho modlia za požadovaných podmienok.
Ak sa ruženec modlíme takýmto spôsobom, stáva sa skutočne duchovnou cestou, na ktorej je Mária matkou, učiteľkou a sprievodkyňou, pomáhajúcou veriacim svojím mocným orodovaním. Môžeme sa teda diviť, ak po modlitbe ruženca - po takom hlbokom zážitku Máriinho materstva - cíti duša potrebu vyspievať chválu na Svätú Pannu nádhernou modlitbou Salve Regina alebo Loretánskymi litániami? To je najvýznamnejší okamih vnútornej cesty, ktorá veriacich priviedla k živému kontaktu s tajomstvom Krista a jeho najsvätejšej matky.