Mária, vzor kontemplácie

10. Kontemplácia Krista má v Márii neprekonateľný vzor. Synova tvár patrí jedinečným spôsobom Márii. V jej lone bol predsa utvorený a od nej dostal ľudskú podobu, ktorá poukazuje na ešte väčšiu duchovnú blízkosť. Ešte nikdy sa nikto nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária. Oči jej srdca sa obrátili na Ježiša už pri zvestovaní, keď ho počala mocou Ducha Svätého. V nasledujúcich mesiacoch začala cítiť jeho prítomnosť a vnímať jeho podobu. Keď ho nakoniec porodila v Betleheme, jej oči sa mohli nežne zahľadieť na tvár jej Syna, keď ho zavinula do plienok a uložila do jasieľ (Lk 2, 7).
Odvtedy ho Máriin pohľad, neustále naplnený úctou a obdivom, nikdy neopustil. Niekedy to bol spýtavý pohľad, ako v prípade nájdenia Ježiša v chráme: „Syn môj, čo si nám to urobil?“ (Lk 2, 48), hoci vždy prenikavý, schopný čítať v hĺbke Ježišovho vnútra, dokonca cítiť jeho skryté pocity a predvídať jeho rozhodnutia, ako napríklad v Káne Galilejskej (porov. Jn 2, 5). Inokedy to bol bolestný pohľad, hlavne pod krížom, kde bol v istom zmysle stále pohľadom rodiacej matky, pretože Mária nielen prežívala utrpenie a smrť svojho Syna, ale aj dostala nového syna v osobe milovaného učeníka (porov. Jn 19, 26–27). Vo veľkonočné ráno jej pohľad žiaril radosťou zo zmŕtvychvstania a nakoniec, v deň Turíc, to bol pohľad zapálený vyliatím Ducha (porov. Sk 1, 14)