Máriine spomienky

11. Mária žila so zrakom upretým na Krista, uchovávajúc si ako poklad každé jeho slovo: Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich (Lk 2, 19; porov. Lk 2, 51). Spomienky na Ježiša, vtlačené do jej srdca, ju sprevádzali vo všetkých životných situáciách a viedli ju k uvažovaniu nad rôznymi chvíľami jej života, keď stála pri svojom Synovi. Boli akýmsi ružencom, ktorý odriekala nepretržite počas svojho pozemského života.
Dôvody na jej vďakyvzdávanie a chválorečenie Boha zostávajú nezmenené aj teraz, uprostred radostných piesní nebeského Jeruzalema. Vzbudzujú jej materinskú starostlivosť o putujúcu Cirkev, v ktorej ako hlásateľka evanjelia naďalej rozvíja sieť svojho „rozprávania“. Mária stále predkladá veriacim tajomstvá svojho Syna s túžbou, aby rozjímanie nad týmito tajomstvami uvoľnilo všetku ich spásonosnú silu. Pri odriekaní ruženca sa kresťanské spoločenstvo spája s Máriinými spomienkami a jej kontemplatívnym pohľadom.