II. KAPITOLA
TAJOMSTVÁ KRISTA -
TAJOMSTVÁ JEHO MATKY
Ruženec, súhrn evanjelia
18. Jediným
prístupom ku kontemplácii Kristovej tváre je
počúvať v Duchu Otcov hlas, lebo „nik nepozná Syna, iba
Otec“ (Mt 11, 27). Keď Ježiš v okolí Cézarey
Filipovej odpovedal na Petrovo vyznanie viery, spresnil zdroj Petrovej jasnej
intuície týkajúcej sa Ježišovej identity:
„Nezjavilo ti to telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“
(Mt 16, 17). Potrebné je teda zjavenie zhora. No na to,
aby sme ho prijali, je nevyhnutné pozorne počúvať: „Len
zážitok ticha a modlitby nám poskytuje primeraný
horizont, v ktorom môže dozrieť a rozvíjať sa najpravdivejšie,
najvernejšie a najpriliehavejšie poznanie toho tajomstva.“ 27
Ruženec je jednou z tradičných ciest kresťanskej
modlitby, ktorú možno použiť na rozjímanie o
Kristovej tvári. Pápež Pavol VI. to opísal takto:
„Ruženec je evanjeliová modlitba, ktorej stredobodom je tajomstvo
vtelenia a ľudského vykúpenia. Preto je vonkoncom
kristologickou modlitbou. Veď najvlastnejšia zložka ruženca
- litániové opakovanie anjelského pozdravenia ‚Zdravas’,
Mária’ – sa premieňa na Kristovu neprestajnú chválu.
Na Krista ako na najvyššiu métu sa vzťahuje anjelovo
posolstvo aj pozdrav Krstiteľovej matky: ‚Požehnaný plod
života tvojho’ (Lk 1, 42). Ba opakovanie ‚Zdravas’, Mária’ je akoby
osnovou, na ktorej sa rozvíja kontemplácia tajomstiev. Lebo
Ježiš, ktorý sa spomína v každom Zdravase, je ten
istý, ktorého postupne pripomínajú tajomstvá
ako Božieho Syna a Syna Panny Márie.“ 28
|