Bolestné tajomstvá
22. Na Kristove bolestné tajomstvá
kladú evanjeliá veľký dôraz.
Kresťanská zbožnosť sa odjakživa, najmä v
pôstnom období a prostredníctvom krížovej
cesty, zameriava na jednotlivé okamihy Kristovho utrpenia,
uvedomujúc si, že v ňom je vrchol zjavenia Božej
lásky a prameň našej spásy. Ruženec vyberá
určité okamihy Kristovho utrpenia a vedie modliaceho sa
upriamiť na ne pohľad srdca a znova ich prežívať.
Meditačné putovanie sa začína v Getsemanskej
záhrade, kde Ježiš prežíva chvíle
veľkej úzkosti zoči-voči tomu, čo si
želá Otec a proti čomu je slabé telo v
pokušení vzbúriť sa. Tam sa Kristus nachádza na
mieste, kde sa stretávajú všetky pokušenia
ľudstva, a čelí všetkým jeho hriechom, aby
nakoniec povedal Otcovi: „No nie moja, ale tvoja vôľa nech sa
stane!“ (Lk
22, 42 a paralelné evanjeliá). Kristovo „áno“ neguje „nie“
našich prarodičov v rajskej záhrade. A čo ho táto
vernosť Otcovej vôli stála, vyplýva z
ďalších tajomstiev, v ktorých je pri
bičovaní, korunovaní tŕním, výstupe s
krížom na Kalváriu a smrti na kríži
vystavený tomu najväčšiemu poníženiu: Ecce
homo!
Kristovo poníženie zjavuje nielen Božiu lásku, ale aj
samotný zmysel človeka.
Ecce homo: kto chce poznať človeka, musí spoznať jeho
zmysel, pôvod a naplnenie v Kristovi, v Bohu, ktorý sa z
lásky uponížil až na smrť, až na smrť na
kríži (Flp 2, 8). Bolestné tajomstvá vedú
veriaceho k tomu, aby stojac pod krížom s Máriou, znovu
prežíval Ježišovu smrť; a aby spolu s jeho matkou
prenikol do hĺbok Božej lásky k človeku a zažil jej
životodarnú silu.
|