III. KAPITOLA
PRE MŇA ŽIŤ JE KRISTUS

Ruženec, cesta osvojenia si tajomstva

26. Meditácia o Kristových tajomstvách sa v ruženci podáva charakteristickou metódou, ktorá zo svojej podstaty napomáha ich osvojenie. Je to metóda založená na opakovaní. Platí to predovšetkým pre modlitbu Zdravas’, Mária, ktorá sa opakuje až desaťkrát pri každom tajomstve. Ak sa na toto opakovanie pozerá len povrchne, môže to zvádzať k považovaniu ruženca za nudnú modlitbu. Úplne inak však uvažujeme, keď na ruženec hľadíme ako na vyjadrenie lásky, ktorá sa neúnavne obracia na milovanú osobu, a to prejavmi, ktoré sú síce navonok podobné, ale stále nové pre cit, ktorým sú naplnené.
V Kristovi Boh skutočne prijal „srdce z mäsa“. Má teda nielen Božské Srdce, bohaté na milosrdenstvo a odpustenie, ale aj ľudské srdce, schopné všetkých záchvevov citu. Ak by sme na to chceli dôkaz z evanjelia, nebolo by ťažké nájsť ho v dojímavom rozhovore Krista s Petrom po zmŕtvychvstaní: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ Na trojnásobnú otázku Peter Kristovi trikrát odpovedá: „Pane, ty vieš, že ťa mám rád“ (porov. Jn 21, 15–17). Bez ohľadu na špecifický význam tejto pasáže, takej dôležitej pre Petrovo poslanie, nikomu nemôže uniknúť krása tohto trojitého opakovania, v ktorom sú naliehavá otázka a príslušná odpoveď vyjadrené spôsobom známym zo všeobecnej skúsenosti ľudskej lásky. Aby sme pochopili ruženec, musíme pochopiť psychologickú dynamiku, ktorá je vlastná láske.
Jedna vec je jasná: ako sa opakovaním modlitby Zdravas’, Mária obraciame priamo na Máriu, s ňou a cez ňu smeruje toto vyjadrenie lásky v konečnom dôsledku k Ježišovi. Opakovanie je živené túžbou čoraz väčšmi sa pripodobniť Kristovi, čo je pravým programom kresťanského života. Sv. Pavol tento program vyjadril ohnivými slovami: Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk (Flp 1, 21). A zasa: Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus (Gal 2, 20). Ruženec nám pomáha čoraz väčšmi sa pripodobňovať Kristovi, až kým nedosiahneme skutočnú svätosť.