|
Ruženec - poklad, ktorý treba znovu
objaviť
43. Drahí bratia a sestry, taká jednoduchá, no taká
bohatá modlitba si zasluhuje, aby ju kresťanské
spoločenstvo znovu objavilo. Urobme to predovšetkým v tomto
roku, využijúc predkladaný návrh na potvrdenie
smerovania, ktoré som načrtol v apoštolskom liste Novo
millennio ineunte a z ktorého čerpali inšpiráciu
mnohé partikulárne cirkvi v pastoračných
plánoch pre svoje úsilia do najbližšej
budúcnosti.
Obraciam sa zvlášť na vás, drahí spolubratia v
biskupskej službe, kňazi a diakoni, ako aj na vás,
ktorí pracujete v rôznych pastoračných
službách, aby ste sa cez svoju osobnú skúsenosť
s krásou ruženca stali usilovnými podporovateľmi tejto
modlitby.
Svoju dôveru vkladám aj do vás, teológov, aby ste
pomocou svojho dôsledného a vedeckého uvažovania,
zakoreného v Božom slove a citlivého na prežitú
skúsenosť kresťanského ľudu, pomohli odhaliť
biblické základy, duchovné bohatstvá a
pastoračnú hodnotu tejto tradičnej modlitby.
Počítam s vami, zasvätení muži a ženy,
ktorí ste osobitne povolaní rozjímať o Kristovej
tvári v Máriinej škole.
Obraciam sa na vás všetkých, bratia a sestry vo
všetkých sférach života, na vás,
kresťanské rodiny, na vás chorí a starí, a na
vás, mladí ľudia: s dôverou znovu vezmite do
rúk ruženec. Objavte ho vo svetle Písma, v súlade s
liturgiou a v kontexte vášho každodenného života.
Nech táto moja výzva neostane nevypočutá! Na
začiatku dvadsiateho piateho roku môjho pontifikátu zverujem
tento apoštolský list do múdrych rúk Panny
Márie a v duchu padám na kolená pred jej obrazom v
žiariacej svätyni, ktorú pre ňu postavil
blahoslavený Bartolomej Longo, apoštol ruženca. S
radosťou si prisvojujem dojímavé slová,
ktorými zakončil svoju známu knihu Vrúcna prosba ku
Kráľovnej posvätného ruženca: „Ó,
Máriin posvätný ruženec, sladká reťaz,
ktorá nás spája s Bohom, puto lásky, ktoré
nás spája s anjelmi, veža spásy pred útokmi
pekla, bezpečný prístav pri našom stroskotaní,
nikdy ťa neopustíme. Budeš našou
posilou v hodine smrti. Tebe bude patriť náš posledný
bozk života, ktorý zhasína. A posledným
výdychom našich pier bude tvoje sladké meno, ó,
Kráľovná pompejského ruženca, ó,
naša najdrahšia Matka, ó, Útočisko
hriešnikov, ó, najväčšia Útecha trpiacich. Nech si všade požehnaná, dnes a naveky, na zemi i v nebi.“
Vatikán 16. októbra 2002, začiatok dvadsiateho piateho
roku môjho pontifikátu.
|