Námietky proti ružencu

4. Vhodnosť takejto iniciatívy je zrejmá z viacerých dôvodov. Prvým je urgentná potreba odvrátiť istú krízu tejto modlitby, v súčasnom historickom a teologickom kontexte vystavenej riziku, že sa neprávom zníži jej význam a nebude sa ponúkať novým generáciám. Niektorí si myslia, že centrálne postavenie liturgie, ktoré správne zdôraznil Druhý vatikánsky koncil, je nevyhnutne spojené so zmenšeným významom ruženca. No ako už spresnil pápež Pavol VI., táto modlitba nielenže nie je v protiklade s liturgiou, ale ju dokonca podporuje, keďže do nej vynikajúco vovádza a je jej vernou ozvenou, čím ľuďom umožňuje plne a vnútorne sa zúčastňovať na liturgii a zberať jej ovocie v ich každodennom živote.
Niektorí sa tiež možno obávajú, že ruženec pre svoj výrazne mariánsky charakter vyznieva ako málo ekumenická modlitba. Ruženec však jasne patrí k tým druhom uctievania Božej Matky, ktoré koncil opisuje ako oddanosť smerujúcu ku kristologickému centru kresťanskej viery, lebo „keď sa preukazuje úcta Matke, patrične sa poznáva, miluje a slávi aj Syn“⁸. Ak ruženec náležite spoznáme, určite sa stane pomocou a nie prekážkou ekumenizmu!