Nasledujúc svedkov

8. Bolo by nemožné vymenovať nespočetný zástup svätých, ktorí v ruženci našli pravú cestu k svätosti. Stačí spomenúť sv. Ľudovíta Máriu Grigniona de Montfort, autora vynikajúceho diela o ruženci¹², a nám bližšieho Pátra Pia z Pietrelciny, ktorého som mal v súčasnosti tú česť kanonizovať. Osobitnú charizmu apoštola ruženca mal blahoslavený Bartolo Longo. Jeho cesta k svätosti spočívala v inšpirácii, ktorú počul v hĺbke svojho srdca: „Každý, kto šíri ruženec, bude spasený!“ ¹³ V dôsledku toho sa cítil povolaný, aby postavil kostol zasvätený Našej Panej Svätého ruženca v Pompejach na pozadí ruín starovekého mesta, ktoré práve zachytilo ohlasovanie Krista, keď bolo v roku 79 pochované počas výbuchu Vezuvu, aby o niekoľko storočí neskôr vstalo z popola ako svedok svetlých i temných stránok klasickej civilizácie.
Svojou celoživotnou prácou a praktizovaním „pätnástich sobôt“ Bartolomej Longo prehĺbil kristocentrickú a kontemplatívnu podstatu ruženca a dostal veľkú podporu a povzbudenie od Leva XIII., „pápeža ruženca“.