Tajomstvá svetla

21. Ak prejdeme od Ježišovho detstva a skrytého života v Nazarete k jeho verejnému životu, naše rozjímanie nás privedie k tajomstvám, ktoré môžeme nazvať tajomstvami svetla. Vskutku najväčším tajomstvom Krista je to, že je svetlom. On je „svetlo sveta“ (Jn 8, 12). No táto pravda sa objavuje najmä počas rokov jeho verejného účinkovania, keď ohlasuje evanjelium Božieho kráľovstva. Keď mám kresťanskému spoločenstvu naznačiť päť významných okamihov - žiarivých tajomstiev - z tohto obdobia Ježišovho života, myslím si, že môžu byť príhodne odhalené v týchto udalostiach: 1. pri jeho krste v Jordáne, 2. keď zjavil sám seba na svadbe v Káne, 3. keď ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval na obrátenie, 4. pri jeho premenení a 5. pri ustanovení Eucharistie, sviatostného vyjadrenia veľkonočného tajomstva.
Každé z týchto tajomstiev je zjavením Božieho kráľovstva, ktoré je teraz prítomné v osobe samotného Ježiša. Predovšetkým krst v Jordáne je tajomstvom svetla. Keď Kristus - nevinný, ktorý sa za nás urobil hriechom (porov. 2 Kor 5, 21) – vošiel do jeho vôd, nebesia sa otvorili a Otcov hlas ho označil za milovaného Syna (porov. Mt 3, 17 a paralelné texty), zostúpil na neho Duch a dal mu poslanie, ktoré má uskutočniť. Ďalším tajomstvom svetla je prvé zo znamení, ktoré Kristus urobil v Káne (porov. Jn 2, 1-12), keď premenil vodu na víno vďaka príhovoru Márie, prvej spomedzi veriacich a otvoril srdcia učeníkov pre vieru. Ďalším tajomstvom svetla je kázanie, ktorým Ježiš ohlasoval príchod Božieho kráľovstva, vyzýval na obrátenie (porov. Mk 1, 15) a odpúšťal hriechy všetkým, ktorí k nemu prichádzali s pokornou dôverou (porov. Mk 2, 3-13; Lk 7, 47-48): je to teda začiatok služby milosrdenstva, ktorú bude nepretržite vykonávať až do skončenia sveta predovšetkým prostredníctvom sviatosti zmierenia, ktorú zveril svojej Cirkvi (porov. Jn 20, 22-23). Tajomstvom svetla par excellence je Ježišovo premenenie, ktoré sa podľa tradície odohralo na vrchu Tábor. Z Ježišovej tváre zažiarila Božia sláva, keď Otec prikázal užasnutým apoštolom, aby ho počúvali (porov. Lk 9, 35), pripravili sa prežiť s ním agóniu utrpenia a tak s ním prišli do radosti zmŕtvychvstania a do života premeneného Duchom Svätým. Posledným tajomstvom svetla je ustanovenie Eucharistie, v ktorej Kristus dáva svoje telo a krv – pod spôsobom chleba a vína – za pokrm a do krajnosti dosvedčuje svoju lásku k ľudstvu (Jn 13, 1), pre ktorého spásu obetoval sám seba.
V týchto tajomstvách, okrem zázraku v Káne, zostáva Máriina prítomnosť v úzadí. Evanjeliá sa iba v krátkosti zmieňujú o jej príležitostnej prítomnosti v tom či onom okamihu Ježišovho ohlasovania (porov. Mk 3, 31-5; Jn 2, 12) a nič nehovoria o tom, že by bola prítomná vo večeradle pri ustanovení Eucharistie. No úloha, ktorú zohrala v Káne, istým spôsobom sprevádzala Ježiša počas celej jeho cesty. Zjavenie Krista, ktoré nám pri krste v Jordáne ponúkol sám Otec a zopakoval Ján Krstiteľ, mala Mária na perách už v Káne a stalo sa veľkou materinskou radou, ktorou sa Mária obracia na Cirkev v každej dobe: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5). Táto rada je vhodným úvodom k slovám a znameniam, ktoré vykonal Kristus počas verejného účinkovania, a tvorí mariánsky základ všetkých tajomstiev svetla.