1-500 | 501-849
Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | Tajomstvo spásy v dejinách a v liturgii~Otec, neobsiahnuteľný
2 Uvod,1 | liturgii~Otec, neobsiahnuteľný a nezmeniteľný, zjavil ľuďom
3 Uvod,1 | povolal do existencie vesmír a urobil ho krásnym pre človeka,
4 Uvod,1 | človeka, stvoreného na obraz a Božiu podobu (Gen 1,26).
5 Uvod,1 | Božiu podobu (Gen 1,26). A keď človek spoznal trpkú
6 Uvod,1 | ponúknuc mu svoju spásu a zmieriac so sebou prarodičov,
7 Uvod,1 | spravodlivých, celú reťaz vyvolených a uzavrúc zmluvu so svojím
8 Uvod,1 | seba ľudskú prirodzenosť a zjednotiac sa s ňou v panenskom
9 Uvod,1 | čo prebýval medzi ľuďmi a ohlasoval slovami a skutkami
10 Uvod,1 | ľuďmi a ohlasoval slovami a skutkami evanjelium Kráľovstva,
11 Uvod,1 | nej zotrel všetky škvrny a obliekol ju do krásy a jasu.
12 Uvod,1 | škvrny a obliekol ju do krásy a jasu. Vo veľkonočnom tajomstve
13 Uvod,1 | veľkonočnom tajomstve svojej smrti a zmŕtvychvstania, on, nová
14 Uvod,1 | nová Pascha, najvyššia obeť a kňaz, vylial na Cirkev krv
15 Uvod,1 | kňaz, vylial na Cirkev krv a vodu, symbol sviatostí,
16 Uvod,1 | vodu, symbol sviatostí, a vylial na ňu dar Ducha Svätého.
17 Uvod,1 | Odvtedy Cirkev, jeho nevesta a jeho Telo, kráča v čase
18 Uvod,1 | jeho Telo, kráča v čase a v priestore, stále v spoločenstve
19 Uvod,1 | bez prestania ho ohlasuje a vzýva, až kým sa nevráti. ~
20 Uvod,1 | zhromaždení ohlasuje Božie slovo a keď je prijaté s čistým
21 Uvod,1 | zomrieť, byť pochovanými a vstať zmŕtvych s Kristom
22 Uvod,1 | jeho kňazskému, prorockému a kráľovskému ľudu a vyslovovali
23 Uvod,1 | prorockému a kráľovskému ľudu a vyslovovali nad ním epiklézu,
24 Uvod,1 | majestátu, aby mu vzdal slávu a chválu a aby mu vzdával
25 Uvod,1 | mu vzdal slávu a chválu a aby mu vzdával vďaky. Na
26 Uvod,1 | Ženích obetuje svoje telo a svoju krv, začiatok sľúbeného
27 Uvod,1 | krv, začiatok sľúbeného a žiadaného kráľovstva, planúceho
28 Uvod,1 | v plodnosti nových synov a v záväzku vydávania svedectva
29 Uvod,1 | záväzku vydávania svedectva a misie. V sviatosti odpustenia
30 Uvod,1 | od svojho Pána uzdravenie a odpustenie hriechov. Spojená
31 Uvod,1 | Svätom chválu, vďakyvzdávanie a epikletickú prosbu Otcovi.
32 Uvod,1 | bohoslužba spája zem s nebom, a teda s Božou a dokonalou
33 Uvod,1 | s nebom, a teda s Božou a dokonalou bohoslužbou, ktorá
34 Uvod,1 | vidieť Boha, aký skutočne je, a neprestajne sa bude klaňať
35 Uvod,2 | veľkého významu pre plnšie a integrálne pochopenie kresťanskej
36 Uvod,2 | kresťanskej skúsenosti, a teda pre celistvejšiu kresťanskú
37 Uvod,2 | očakávania dnešných mužov a žien. Oproti akejkoľvek
38 Uvod,2 | kresťanský Východ jedinečné a privilegované postavenie,
39 Uvod,2 | vyspievané so všetkou jemnosťou a vznešenosťou obsahu, ale
40 Uvod,2 | prizvaná aj telesná schránka; a krása, ktorá je na Východe
41 Uvod,2 | vyjadrenie Božej harmónie a modelom premeneného ľudstva, 4
42 Uvod,2 | vôňach. Dĺžka slávenia a opakované invokácie - to
43 Uvod,2 | účasťou na nebeskej liturgii a závdavkom večnej blaženosti”. 5 ~
44 Uvod,2 | poznať, ctiť si, uchovávať a pestovať drahocenné bohoslužobné
45 Uvod,2 | drahocenné bohoslužobné a duchovné dedičstvo Východu
46 Uvod,2 | kresťanskej tradície v jej plnosti a pre zmierenie východných
47 Uvod,2 | pre zmierenie východných a západných kresťanov”. 6 ~
48 I | Kapitola I. - Význam a povaha tejto inštrukcie ~
49 I,3 | Druhý Vatikánsky koncil a liturgia~“Každý zákonník,
50 I,3 | inšpirované konštitúcie a dekréty schválené samým
51 I,3 | dokumenty interpretujúce a aplikujúce uskutočňovanie
52 I,3 | to, že úsilie o rozkvet a obnovu liturgie treba pokladať “
53 I,3 | desaťročia úvah pripravovaná a vypracúvaná intenzívna kolegiálna
54 I,3 | sa usilovala spresniť ju a postupne uviesť do života
55 I,3 | kodifikujúc niektoré pravidlá a vložiac ich do bohoslužobných
56 I,4 | 4. Koncilové a pokoncilové princípy a normy
57 I,4 | Koncilové a pokoncilové princípy a normy pre východné cirkvi~
58 I,4 | jedinom Kristovom posolstve a nevyhnutne majú podiel na
59 I,4 | normy tejto konštitúcie a CIC 1983 sa majú chápať
60 I,4 | latinskú cirkev.10 Princípy a normy liturgického charakteru,
61 I,4 | Redintegratio (č.14 - 17) a v ešte väčšej miere v Orientalium
62 I,4 | nezameniteľná hodnota vlastných a rozdielnych tradícií vo
63 I,4 | predkladajú všeobecné princípy a praktické normy týkajúce
64 I,4(10) | Porov. tamže 3 a Kódex kanonického práva
65 I,5 | nepovšimnuté, zle skoordinované a interpretované. Pokladali
66 I,5 | jedného systematického celku a doplniť ich nasledujúcimi
67 I,5 | vlastnú identitu. Všeobecné a záväzné smernice tejto inštrukcie,
68 I,5 | sformulované kvôli rozvoju slávenia a bohoslužobného života Východu
69 I,5 | autentickým východným tradíciám a ktoré sa má úzkostlivo chrániť
70 I,5 | sa má úzkostlivo chrániť a odovzdávať všetkým veriacim; ~
71 I,5 | východné katolícke cirkvi, a obnoviť, tam kde je to nevyhnutné,
72 I,5 | tak kléru (v seminároch a formačných inštitútoch),
73 I,6 | dokumentov Svätého stolca a východných bohoslužobných
74 I,6 | tradícii formuluje iba princípy a pravidlá platné pre všetky
75 I,6 | ich s plnou pohotovosťou a zaviesť ich do predpisov
76 II | dedičstva východných cirkví a naliehavosť jej rozkvetu ~
77 II,7 | Koncilové dokumenty, CCEO a autoritatívne vyhlásenia
78 II,7 | zachovajúc jednotu viery a jednotného Božieho základu
79 II,7 | požívajú vlastné teologické a duchovné dedičstvo, vlastnú
80 II,7 | dedičstvo, vlastnú disciplínu a vlastné bohoslužobné zvyky.
81 II,7 | tvorí časť Bohom zjaveného a nedeliteľného dedičstva
82 II,7 | podľa historických okolností a kultúry národov a vyjadruje
83 II,7 | okolností a kultúry národov a vyjadruje sa v spôsoboch
84 II,8 | dedičstvo (kán. 28 § 1) a upresňuje, že tieto ríty
85 II,8 | arménskej, chaldejskej a konštantínopolskej (kán.
86 II,9 | Strážia zmysel nevýslovného a úžasného tajomstva , ktoré
87 II,9 | tajomstva , ktoré obklopuje a sprevádza úkon bohoslužobného
88 II,9 | bohoslužobného slávenia. Texty a ich duch zachovávajú v bohatých
89 II,9 | duch zachovávajú v bohatých a zároveň pôsobivých formulách
90 II,9 | ako nepretržitej doxológie a ako prosbu o odpustenie
91 II,9 | ako prosbu o odpustenie a ustavičnú epiklézu. Môžu
92 II,9 | priamo zo Svätého písma a zároveň aj teológiou, menej
93 II,9 | kategóriám. Z historických a kultúrnych dôvodov si zachovali
94 II,9 | nepokladá za znak statickosti a uzavretosti do seba, ale
95 II,9 | sa na Lumen Gentium č. 23 a Orientalium Ecclesiarum
96 II,9 | liturgia, teológia, duchovnosť a disciplína. Treba poznamenať,
97 II,9 | jednotlivé polia sa prenikajú a navzájom podmieňujú v globálnom
98 II,9 | ktoré preniká celý život a vrcholí v oslave Najsvätejšej
99 II,9 | históriu, kultúru, chápanie a zvyky vlastné každej cirkvi,
100 II,9 | každého človeka (Jn 1, 9) a privádza ho k životu v spoločenstve
101 II,9 | iuris, má nekonečnú hodnotu a dynamizmus a tvorí časť
102 II,9 | nekonečnú hodnotu a dynamizmus a tvorí časť univerzálneho
103 II,10 | tieto poklady prekvitali a mali stále účinnejší podiel
104 II,10 | východní veriaci majú právo a povinnosť uchovávať ich,
105 II,10 | uchovávať ich, poznávať a žiť.14 Toto tvrdenie vyjadruje
106 II,10 | ich cirkví, či už jasným a nezvratným spôsobom s právnymi
107 II,10 | foriem myšlienok, duchovnosti a nábožnosti, ktoré nie sú
108 II,10 | vlastným cirkevným dedičstvom, a to všetko práve v protiklade
109 II,10 | k toľko ráz potvrdenými a zdôrazňovanými usmerneniami
110 II,10 | kňazi týchto území podporujú a pomáhajú zachovávať toto
111 II,10(15) | Porov. CCEO kánn. 31 a 1465 ~
112 II,11 | bratmi nositeľmi úctyhodnej a starobylej tradície východných
113 II,11 | vzťahuje na každú nedovolenú a nevhodnú prenáhlenosť. Je
114 II,11 | zrelá, ale aj inšpirovaná a zladená s pravými tradíciami. ~
115 II,12 | možné zaviesť do obradov a disciplíny spomínaných cirkví
116 II,12 | skutočného organického vývoja,16 a dodáva, že ak sa od nich
117 II,12 | tradície ich vlastnej identity a obnoviť pôvodnú čistotu
118 II,12 | Konštantínopole, Arménsku a v starom Perzskom impériu,
119 II,12 | starom Perzskom impériu, a na druhom mieste spôsob,
120 II,12 | tieto tradície odovzdávali a prispôsobovali rôznym okolnostiam
121 II,12 | prispôsobovali rôznym okolnostiam a miestam, ale pritom si zachovali
122 II,12 | kódexu (vernosť tradíciám a otvorenie sa požiadavkám
123 II,12 | obnova totiž musí súvisieť a zhodovať sa so zdravou tradíciou
124 III,13 | bohoslužobnú dimenziu. Príťažlivosť a posvätnosť obradov, intenzívne
125 III,13 | alebo citového aspektu, a tak sa stať ľahkým útočišťom
126 III,13 | katolíkov chápať ako jediné a špecificky vlastné iba ich
127 III,13 | hodnoty východnej teológie a duchovnosti ako súčasti
128 III,14 | veľkom úkone kultu Krista a s ním zjednotenej Cirkvi,
129 III,14 | miesto, na ktorom sa ohlasuje a adoruje a kde sa prejavuje
130 III,14 | ktorom sa ohlasuje a adoruje a kde sa prejavuje spoločenstvo
131 III,14 | sa prejavuje spoločenstvo a bratstvo medzi veriacimi.
132 III,14 | formátorkou kresťanského života a najkompletnejším súhrnom
133 III,14 | prameňom”21 kresťanského života a vyjadruje ho akoby v syntéze:
134 III,14 | akoby v syntéze: Pripomína a uskutočňuje tajomstvo Krista
135 III,14 | uskutočňuje tajomstvo Krista a Cirkvi, predkladá ho veriacim
136 III,14 | veriacim na kontempláciu a spieva ho, vzdávajúc vďaky
137 III,15 | sa sústreďovala katechéza a náboženské učenie, bolo
138 III,15 | učenie, bolo ohlasované a komentované Písmo; príprava
139 III,15 | príprava katechumenov na krst a penitentov na zmierenie
140 III,15 | dokonalej syntéze poučení a symbolov; tu mala svoje
141 III,15 | život Cirkvi bol zahrnutý a sústredený do bohoslužby.
142 III,15 | veriacich, lebo z pochopenej a asimilovanej bohoslužby
143 III,15 | Kristovi. ~Kontemplácia a účasť na Božích tajomstvách
144 III,15 | Doxológia je chválou, adoráciou a velebením Pána; “obdivuhodného
145 III,15 | obdivuhodných tajomstiev dejín spásy a vzdávaním vďaky, ktoré z
146 III,15 | všetkých skutočností Cirkvi a Kráľovstva, a napokon apofáza,
147 III,15 | skutočností Cirkvi a Kráľovstva, a napokon apofáza, oveľa markantnejšia
148 III,15 | vyjadruje zmysel nehodnosti a konečnosti pred neopísateľnou
149 III,15 | zmysel pre nedostačujúcosť a pokornú adoráciu. Je to
150 III,15 | úcte k svätyni, oddelenej a zahalenej. ~V bohoslužbe
151 III,15 | skutočnosti určenej časom a miestom. ~Modlitba východných
152 III,15 | nielen k hľadaniu útočišťa a ochrany u Pána, ale aj k
153 III,15 | zjednoteniu s jeho stádom,22 a tým k včleneniu do zhromaždenia
154 III,15 | včleneniu do zhromaždenia a v ňom aktívnej účasti podľa
155 III,15 | povolaní konať chválospev a vzývanie. ~Bohoslužobný
156 III,15 | vyjadruje vieru i jej obsah a zároveň vedie duchovný život
157 III,15 | prenasledovateľov, boli schopné prežiť a dokonca sa upevniť, hoci
158 III,15 | obmedziť vlastnú duchovnú a pastoračnú činnosť len na
159 III,16 | výraznejšej autentickosti a vitalite, odstrániac to,
160 III,16 | ktorej treba čerpať slová a gestá, schopné v dnešných
161 III,16 | dnešných časoch dotknúť sa sŕdc a osvietiť mysle veriacich. ~
162 III,16 | hierarchie, ale aj spontánnym a verným priľnutím kresťanského
163 III,16 | Veľký význam má aj živá a potešujúca prítomnosť mníšskych
164 III,16 | modlitbou, duchovnou tradíciou a mníšskym životom. Práve
165 III,16 | pre ne by dobre sformované a motivované znovurozvinutie
166 III,17 | ktorá mu zaručuje kontinuitu a autentickosť cez veky od
167 III,17 | veky od najstarších čias a často až od svedectva apoštolov.
168 III,17 | odovzdávaná, vyučovaná, potvrdená a osvetlená Svätým Duchom.
169 III,17 | univerzálnosť v rozdielnosti a v prispôsobení. Aplikujúc
170 III,17 | niekedy takmer nepozorovane, a to ani nie tak na základe
171 III,18 | 18. Bohoslužobná reforma a obnova ~Prvá povinnosť každej
172 III,18 | využijúc ich bohatstvo a odstrániac to, čo by pozmenilo
173 III,18 | musí byť vykonaná dôsledne a súvislé, ak východné katolícke
174 III,18 | výsledkov s minimálnou námahou a bez prílišného osobného
175 III,18 | vyžaduje progresívnu, namáhavú a nikdy nedokončenú asimiláciu.
176 III,18 | prispieť k plnému pochopeniu a vývoju bohoslužobného dedičstva.
177 III,18 | kde sa to len dá, mužské a ženské mníšske spoločenstvá,
178 III,18 | evanjelium spôsobom primeraným a jasným pre súčasného človeka.
179 III,18 | vanutie Ducha. Tradícia, a to aj jej litera - podobne
180 III,18 | byť prijatá, asimilovaná a užitočne odovzdaná ľuďom
181 III,18 | ako každý dvojsečný meč a preniká až po oddelenie
182 III,18 | nesmie nič ubrať na ich sile a na ich večnej aktuálnosti. ~
183 III,19 | 19. Štúdium a prehĺbenie predchádza každej
184 III,19 | zachovala zdravá tradícia, a pritom sa otvorila cesta
185 III,19 | dôkladný teologický, historický a pastorálny výskum” (23).
186 III,19 | preto, že ju predchádzali a sprevádzali dlhodobé intenzívne
187 III,19 | kritické textové analýzy a pastoračné výskumy, ktoré
188 III,19 | dielach jednotlivých učencov a komisií tak na miestnej,
189 III,20 | bohoslužobných reforiem a mystagogických katechéz.
190 III,20 | symbolickým jazykom, obrazmi a štýlom, ktoré sú vlastné
191 III,20 | vážne pastoračné požiadavky a ak vložený do samého slávenia
192 III,20 | Na to sa vzťahujú dôrazné a opakované výzvy Jána Pavla
193 III,20 | k napodobňovaniu kultúr a tradícii, ktoré nie sú vašimi,
194 III,20 | osobitostí vašej kultúry a na zachovaní spoločnej tradície
195 III,21 | spoznávanie, spolupráca a bratská úcta osôb a sŕdc.
196 III,21 | spolupráca a bratská úcta osôb a sŕdc. Ide o dôležité princípy
197 III,21 | v ňom východné katolícke a ortodoxné cirkvi najintegrálnejšie
198 III,21 | poznať ju, rešpektovať a čo najmenej sa od nej vzdialiť,
199 III,21 | prispôsobenie sa, plánovanie a spoluprácu. Tak sa prejaví
200 IV | Kapitola IV. - Kompetencie a zložky bohoslužobného zákonodarstva ~
201 IV,22 | nám odvolať na kán. 657 a kán. 668 § 2 CCEO. V patriarchálnych
202 IV,22 | autoritou iba Apoštolský stolec a v ním určených hraniciach
203 IV,22 | určených hraniciach biskupi a ich zákonne ustanovené komisie (
204 IV,22(27) | Porov. CCEO kánn. 114 § 1 a 124 ~
205 IV,23 | moderátora, podporovateľa a ochrancu celého bohoslužobného
206 IV,23 | život “čo najlepšie rozvíjal a bol regulovaný podľa predpisov
207 IV,23 | regulovaný podľa predpisov a zákonných zvykov vlastnej
208 IV,23 | povedomia, ktoré je prítomné a činné v živej pamäti jemu
209 IV,23 | usmerneniam svojho pastiera a má sa usilovať pochopiť
210 IV,23 | usilovať pochopiť ich do hĺbky a realizovať ich poslanie.
211 IV,23 | napomáhanie lepšieho chápania a slávenia bohoslužieb majú
212 IV,23 | spoločenstiev východných mníchov a mníšok, ktoré by mali predstavovať
213 IV,24 | dôležitú úlohu pri udržiavaní a harmonickom rozvoji bohoslužobnej
214 IV,24 | cirkvi, založenej v roku 1717 a pôsobiacej v lone kongregácie
215 IV,24 | boli poplatné mentalite a presvedčeniu oných čias,
216 IV,24 | svetle teologických štúdií a myslenia, žiadajú revíziu
217 IV,24 | často od škodlivých pokusov a publikovala drahocenné vydania
218 IV,24 | po ustanovení špeciálnej a stále aktívnej komisie pre
219 IV,24 | východné cirkvi v roku 1931 a predovšetkým po II. vatikánskom
220 IV,24 | II. vatikánskom koncile a apoštolskom liste Jána Pavla
221 IV,24 | neodškriepiteľným postojom a Apoštolský stolec môže ponúknuť
222 IV,24 | uskutočňuje spásu hic et nunc, a jej povaha privilegovaného
223 IV,24 | privilegovaného miesta, ktoré uchováva a vyjadruje depositum fidei,
224 IV,24 | odôvodňujú potrebu ochrany a starostlivosti, ktorú Apoštolský
225 IV,24 | bohoslužobnej praxi. Ide o zaručenie a ochranu viery v jednom z
226 IV,24 | metropolitné sui iuris, a ktorý žiada predchádzajúcu
227 IV,25 | Niektoré celkom zanikli a boli nahradené inými. V
228 IV,25 | cirkví opustili svoju vlasť a usadili sa inde, vedľa kresťanov
229 IV,25 | Často stratili poznanie a používanie svojich pôvodných
230 IV,25 | ide o cirkvi patriarchálne a metropolitné sui iuris,
231 IV,25 | spoločnej liturgickej rodiny a ktoré používajú rovnaký
232 IV,26 | autoritami cirkví sui iuris a nenachádzajú sa v bohoslužobných
233 IV,27 | bohoslužobného práva ~Pri múdrej a realistickej interpretácii
234 IV,27 | požiadavkám rozdielnych prostredí a súvislostí. Výsledkom toho
235 IV,27 | okolností sa mohli vyvinúť rôzne a neraz aj protichodné orientácie.
236 IV,27 | opísaných všeobecných princípov a pamätať na spojitosť s originálnymi
237 IV,27 | originálnymi tradíciami a novými požiadavkami dneška.
238 IV,27 | požiadavkami dneška. Ide o dôležitú a citlivú záležitosť. Preto
239 IV,27 | musia postarať o výskum a štúdium, ktoré pomôžu objaviť
240 IV,28 | najlepším interpretom zákona a v kánonoch 1507 a 1509 sa
241 IV,28 | zákona a v kánonoch 1507 a 1509 sa vysvetľujú pravidlá
242 IV,28 | 1507, zvyk je plodom stálej a pokojnej praxe miestnych
243 IV,28 | zachovalo to, čo je platné a podnetné pre ozajstný kresťanský
244 IV,28 | ozajstný kresťanský rozkvet, a aby sa zasiahlo do toho,
245 IV,29 | 29. Bohoslužobné knihy a ekumenizmus ~V kán. 656 §
246 IV,29 | alebo aspoň niektorých, a preto používajú knihy používané
247 IV,29 | čiastkové, ale predsa len hlboké a veľavravné spoločenstvo,
248 IV,29 | jestvuje medzi katolíckymi a pravoslávnymi cirkvami,
249 IV,29 | veď majú spoločný pôvod, a môže byť dynamickým zárodkom
250 IV,29 | Rímom si veľa ráz vážia a používajú pravoslávni bratia.
251 IV,29 | knihami východných katolíckych a pravoslávnych cirkví. Naopak,
252 IV,29 | spoločné štúdium bohoslužby a jej nevyhnutných prispôsobení
253 IV,29 | spolupráce medzi katolíckymi a pravoslávnymi Arménmi”.29 ~
254 IV,29 | svedectvo dosiahne nebo a je pochopené aj na zemi". ~
255 IV,30 | Katechetické direktóriá a bohoslužba: katechéza a
256 IV,30 | a bohoslužba: katechéza a mystagógia ~V kán. 621 §§
257 IV,30 | mystagógia ~V kán. 621 §§ 1 a 2 CCEO je reč o katechetických
258 IV,30 | vypracované v metropolitných a patriarchálnych cirkvách.
259 IV,30 | žiarila dôležitosť Biblie a bohoslužby, ako aj tradície
260 IV,30 | patrológii, hagiografii a ikonografii. Treba zdôrazniť,
261 IV,30 | zdôrazniť, že na Východe, a to sa dnes odporúča aj v
262 IV,30 | katechéze” pre katechumenov a v “mystagógii” alebo v “
263 IV,30 | znovuobjaveniu slova, smrti a vzkriesenia ich Pána, do
264 IV,30 | pochopenie toho, čo slávia, a úplné prijatie toho, čo
265 IV,30 | existencie na ceste k zbožšteniu a ako taká je aj základom
266 IV,30 | aj základom duchovnosti a morálky. Preto sa odporúča,
267 V,31 | zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve,
268 V,31 | spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách ... Všetci,
269 V,31 | čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné ...
270 V,31 | slova ohlasovaného apoštolmi a na chválospev Bohu uprostred
271 V,31 | spoločnú účasť na lámaní chleba a na čaši dobrorečenia (1
272 V,31 | prisľúbení v ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. V
273 V,31 | Otca, s ktorým je jedno, a to či už sám alebo s apoštolmi,
274 V,31 | nerobte nič bez biskupov a presbyterov ... zostávajte
275 V,31 | jediného Otca vrátil sa k nemu a zostáva s ním".30 ~Hoci
276 V,31 | Hoci na Východe prekvitalo a prekvitá pustovníctvo, komunitárny
277 V,31 | je predsa neodmysliteľnou a základnou črtou východnej
278 V,31 | charakteristika sa má zachovať a oživovať v srdciach kresťanov
279 V,32 | modlitba s istotou zodpovedá a dokonale vyjadruje autentický
280 V,32 | eucharistia buduje cirkev, a to do takej miery, že sa
281 V,32 | plnom súlade s eucharistiou a eucharistia potvrdzuje naše
282 V,33 | seba samých ako živú, svätú a Bohu milú obetu (Rim 12,
283 V,33 | vychovávať svedomie veriacich a majú sa nevyhnutne pripraviť
284 V,33 | nevyhnutne pripraviť spôsoby a priestory tak, aby túto
285 V,33 | plná, nábožná, rozumná a plodná. Má sa postarať o
286 V,33 | viesť celé zhromaždenie, a to takým spôsobom, aby aj
287 V,34 | zdôrazňujú knihy Levitikus a Numeri. Neskôr to svätý
288 V,34 | Všetko nech sa deje slušne a po poriadku” (1 Kor 14,40),
289 V,34 | modlitbové zhromaždenia, a to osobne alebo cez kňazov
290 V,34 | osobne alebo cez kňazov a diakonov. Pokiaľ išlo o
291 V,34 | determinovaný formuláciami a obradmi zdedenými z minulosti -
292 V,34 | minulosti - zo Starého zákona a zo židovskej tradície -
293 V,34 | stále boli overené autoritou a tým, čomu sa hovorí sensus
294 V,34 | kňazskej funkcii Krista a preto sú vyvolení na bohoslužbu.
295 V,34 | vlastnej cirkvi sui iuris a zachovávať vlastnú formu
296 V,34 | každému členovi, môže rásť a dospieť k jednote viery
297 V,34 | dospieť k jednote viery a poznania Krista a pritom
298 V,34 | viery a poznania Krista a pritom sa vyhne nebezpečenstvu,
299 VI | Všeobecné úvahy o Božom kulte a sviatostiach ~
300 VI,35 | každý deň viacerými spôsobmi a v rozmanitých momentoch “
301 VI,35 | ktorý je pre ne pripravený a rozširuje ich účinok a úžitok.
302 VI,35 | pripravený a rozširuje ich účinok a úžitok. Veľký význam má
303 VI,35 | osvetľuje rôzne časti dňa a cykly roka. V kódexe dostáva
304 VI,35 | dostáva meno “Božie chvály” a obsahuje pokorné prosby
305 VI,35 | obsahuje pokorné prosby a počúvanie Božieho slova,
306 VI,36 | vo svojom strede Paschu a ktorý sa člení na sviatky
307 VI,36 | jednotlivých mesiacoch, na týždenný a denný cyklus, ba aj sám
308 VI,36 | ktoré sa vzájomne prenikajú a podporujú, čím sa utvára
309 VI,36 | jednotlivé momenty dejín spásy a nimi zasa prúdi celý duchovný
310 VI,36 | harmóniou. ~Okrem nedieľ a každoročného sviatku Paschy
311 VI,36 | zachovať vlastné dedičstvo a nepripustiť zmeny, ak len
312 VI,36 | sa pokladajú za prikázané a niektoré z nich sú spoločné
313 VI,36 | zúčastniť sa na Božom kulte a zdržať sa činností, ktoré
314 VI,36 | Okrem sviatočných dní a obyčajne aj prípravných
315 VI,36 | kresťania povinní dodržať pôst a zdržanlivosť spôsobom určeným
316 VI,36 | prvky nezlučiteľné s duchom a s povahou východného dedičstva. ~
317 VI,36 | Sancrosanctum Concilium a v Orientalium Ecclesiarum
318 VI,36 | znakom ekumenického bratstva a veriacim katolíkom sa umožní
319 VI,37 | Pánom Ježišom ~V štúdiu a v mystagógii o sviatostiach,
320 VI,37 | základnou normou nájsť funkčné a nenahraditeľné spojenie
321 VI,37 | svoje naplnenie v Kristovi, a z Nového zákona, ktoré predstavujú
322 VI,37 | dával spasiteľné prikázania a viedol ich k poznaniu pravého
323 VI,37 | poznaniu pravého Boha,39 a z obdobia Cirkvi, v ktorej
324 VI,37 | vodou, posväcuje Duchom a v ktorých nám v tajomstve
325 VI,37 | v tajomstve svojho tela a krvi zanechal pamiatku svojho
326 VI,38 | Vzťah medzi bohoslužbou a nábožnosťou ~Východné cirkvi
327 VI,38 | Majú vlastné formulácie a formy nábožnosti, presne
328 VI,38 | neurčené, viac individuálne a azda jednoduchšie, napr.:
329 VI,38 | nachádzajú v ňom inšpiráciu a istým spôsobom sa doň včleňujú.
330 VI,38 | vlastné latinskej cirkvi a ktoré teda nepatria k tradičnej
331 VI,38 | cirkvách už veľmi rozšírené a v skutočnosti živia a posilňujú
332 VI,38 | rozšírené a v skutočnosti živia a posilňujú ich veriacich,
333 VI,38 | by vážnou nerozumnosťou a znakom malej pastoračnej
334 VI,38 | avšak v prvom rade kňazov, a to k duchovnosti, ktorá
335 VI,38 | viac schopnými prežívať a znovu objavovať bohatstvá
336 VI,38 | istým spôsobom odvodzovali a k nej ľud privádzali.” V
337 VI,38 | 656 § 2: “Knihy modlitieb a pobožností, určené na verejné
338 VI,39 | Starajúc sa o uchovanie a rozkvet cenných východných
339 VI,39 | cirkevný snem potvrdzuje a schvaľuje dávnu disciplínu
340 VI,39 | akým sa sviatosti slávia a vysluhujú; a želá si, aby
341 VI,39 | sviatosti slávia a vysluhujú; a želá si, aby sa - ak treba -
342 VI,39 | najnaliehavejšie pokyny, ktoré môžu a majú slúžiť ako modely pre
343 VI,39 | úrovni partikulárneho práva, a to autoritami jednotlivých
344 VI,39 | neuspokojuje len s potvrdením a chválou starej doktríny
345 VI,39 | do úvahy túto požiadavku a začať odvážne, ale s rozvahou
346 VI,39 | odvážne, ale s rozvahou a postupne s návratom k tým
347 VI,39 | vydané v rôznych obdobiach a z rôznych dôvodov kongregáciami
348 VI,40 | tela, “pevne zviazaného a pospájaného všetkými oživujúcimi
349 VI,40 | dynamike slávenia uskutočnila a vždy prejavila v slávení
350 VI,41 | komunikovala tajomstvá Krista”, a preto, že v nich “náš Pán
351 VI,41 | skutočnými ctiteľmi Boha Otca, a vštepuje ich do seba samého
352 VI,41 | vštepuje ich do seba samého a do Cirkvi, svojho tela”.
353 VI,41 | pred svoju tvár svätých a nepoškvrnených v láske” (
354 VI,41 | poriadku vďakyvzdávania Bohu, a tak dosahujú plnosť svojho
355 VI,41 | uskutočňuje skrze skutky a slová (Sk 1, 1), vyzdvihujúc
356 VI,41 | všetkým, čo predstavujú a obsahujú vo svojom vnútri,
357 VI,41 | svojom vnútri, najmä kríž a sväté ikony; posvätné miesta
358 VI,41 | sväté ikony; posvätné miesta a časy. Tieto elementy Pán
359 VI,41 | Ducha prijíma, obnovuje a zveruje Cirkvi ako prostriedky
360 VI,41 | totiž používa na vykúpenie a posvätenie človeka a vesmíru (
361 VI,41 | vykúpenie a posvätenie človeka a vesmíru (Rim 8, 16 - 25)
362 VI,41 | vesmíru (Rim 8, 16 - 25) a aby sa vzdával Otcovi náležitý
363 VI,41 | tomto kontexte požehnania a bohoslužobné gestá nadobúdajú
364 VI,41 | význam. V teológii bohoslužby a tým aj v mystagógii pre
365 VI,41 | má sa toto stať dôležitou a nevyhnutnou látkou úvah
366 VI,41 | nevyhnutnou látkou úvah a vysvetľovania. ~
367 VII,42 | je v skutočnosti jednotné a nedeliteľné slávenie vstupu
368 VII,42 | ktoré nás robí Božími synmi a chrámami Svätého Ducha. “
369 VII,42 | motív znenia kánonov 695 a 697, ktoré predpisujú spojené
370 VII,42 | sviatostí: krstu, myropomazania a svätej eucharistie. ~Podľa
371 VII,42 | eucharistie. ~Podľa náuky a praxe prvotnej cirkvi, inšpirovanej
372 VII,42 | Duch bol činný v jeho osobe a pripodobňoval ho Kristovi
373 VII,42 | ospravedlnených, vykúpených a posvätených nieslo so sebou
374 VII,42 | ľudu so všetkými titulmi a funkciami, ktoré mu jeho
375 VII,42 | jeho nový život v Kristovi a vo Svätom Duchu (Rim 8,
376 VII,42 | nerozdeliteľné dielo Otcovho a Synovho Ducha. Takáto bola
377 VII,42 | rozličných historických a kultúrnych príčin, takže
378 VII,42 | v rôznych súvislostiach a časových momentoch. Na Východe
379 VII,42 | cirkvách táto prax zmenila, a to najmä vplyvom vonkajších
380 VII,42 | vychádzajúcich zo zmien pastoračných a duchovných postojov Západu,
381 VII,42 | východného dedičstva sú cudzie a sú mimo línie dynamizmu
382 VII,42 | vyžaduje ozajstnú reformu a aplikáciu predpísaných noriem
383 VII,42 | napomôcť porovnávanie rukopisov a tlačených liturgických kníh,
384 VII,42 | chápaniu tajomstiev viery a pokračovať v nej, až kým
385 VII,42 | pričom vykonávané gestá a znaky ich naozaj vovádzajú
386 VII,42(41) | katechézy otcov Východu a Západu a následné mystagogické
387 VII,42(41) | katechézy otcov Východu a Západu a následné mystagogické katechézy ~
388 VII,43 | života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi.42 Myropomazaním
389 VII,43 | Kristovi. Prijímanie tela a krvi vteleného Slova vedie
390 VII,43 | svojom vtelenom Synovi, a dáva večný život tomu, kto
391 VII,43 | kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý ho poslal (
392 VII,44 | Dôležitosť prípravy na krst a úloha krstného rodiča ~Krst
393 VII,44 | udeľuje tomu, kto verí, a chce sa zjednotiť s Kristom.
394 VII,44 | cesta kandidáta k Pánovi a rovnako - tesne pred krstom -
395 VII,44 | jeho priľnutie ku Kristovi a jeho výslovné zrieknutie
396 VII,44 | výslovné zrieknutie sa diabla a síl zla. Ako príklad tu
397 VII,44 | povinný predstaviť kandidáta, a usilovať sa, aby krstenec
398 VII,44 | život zodpovedajúci krstu a verne plnil záväzky s ním
399 VII,44 | význame tejto sviatosti a o povinnostiach, ktoré z
400 VII,44 | ktoré z nej vyplývajú, a aby boli dobre pripravení
401 VII,45 | medzi prípravnou časťou a skutočným vlastným slávením
402 VII,45 | výraznejšie znovu nastolí a nadobudne svoj význam najmä
403 VII,46 | kňazstva, teda biskupom a kňazom, s vylúčením diakonov,
404 VII,46 | hierarchu” (kán 677 § 1) a že “nikto nesmie krstiť
405 VII,47 | poriadku, priateľstva s kňazom a pod. S výnimkou prípadu,
406 VII,48 | 48. Obrad má byť celistvý a vykonaný ponorením ~Kompetentné
407 VII,48 | prípravný obrad exorcizmov a zriekania sa diabla, požehnanie
408 VII,48 | diabla, požehnanie vody a oleja, predkrstné pomazania
409 VII,48 | oleja, predkrstné pomazania a záverečné pokrstné obliekanie.
410 VII,48 | Ide tu o plnovýznamový a silno oslovujúci znak, dlhodobo
411 VII,49 | spoločnému chápaniu jednej a tej istej sviatosti, je
412 VII,49 | rovnaké, ale zdôrazňuje a vyzdvihuje rozdielne aspekty.
413 VII,50 | buď oddelene - presbyter” a v kán. 696 § 1 sa spresňuje,
414 VII,50 | môžu ho udeľovať platne, a to buď spolu s krstom alebo
415 VII,50 | veriacim s veľkou diskrétnosťou a podľa možnosti po konzultácii
416 VII,50 | obyčajne udeľuje deťom oddelene a po katechéze, ktorá taktiež
417 VII,50 | nevyhnutnej jednote cirkvi a kňazstva okolo biskupa.50
418 VII,51 | udeľovala čo najskôr po krste a pomazaní svätým myrom podľa
419 VII,51 | zúčastňovali na eucharistii, a odporúča, aby sa pri jej
420 VII,51 | návrat k pôvodnej praxi a vypracovať normy, ktoré
421 VII,51 | koncipovaný pre dospelých a len následne sa vo východných
422 VII,51 | Eucharistia je chlebom života a deti sa ním majú živiť stále,
423 VII,51 | nevyhnutne bude menej vedomá a menej rozumová, ale postupne
424 VII,51 | postupne sa skrze milosť a pedagógiu sviatosti rozvinie,
425 VII,51 | až do stavu dokonalosti a úplnej zrelosti v Kristovi” (
426 VII,51 | užitočné pre pedagógiu viery a sprevádzať povinnú katechézu
427 VII,51 | sprevádzať povinnú katechézu detí a mládeže, ale musí byť jasné,
428 VII,52 | Dôležitosť monastierskeho života a vhodnosť jeho opätovného
429 VII,52 | kánonov - (kán. 433 - 503), a v apoštolskom liste Orientale
430 VII,52 | používajú formulácie, symboly a gestá, ktoré pripomínajú
431 VII,52 | života vzkrieseného Pána a vďaka sile Svätého Ducha,
432 VII,52 | bohoslužobných tradícií a drahocenným prameňom, dokumentujúcim
433 VII,52 | profesiách rehoľných rádov a kongregácii východných cirkví. ~
434 VIII,53 | vďakyvzdanie, lámanie chleba a iné. ~Hoci tieto termíny
435 VIII,53 | pripomínajú skôr sviatosť tela a krvi nášho Pána, označujú
436 VIII,53 | sústredená na Božie slovo a druhá na eucharistický obrad. ~
437 VIII,53 | časťou liturgického úkonu, a nalieha, aby sa konala verne
438 VIII,53 | nalieha, aby sa konala verne a správnym spôsobom. Pritom
439 VIII,53 | zo zdrojov Svätého písma a liturgie, aby sa ohlasovali
440 VIII,53 | aspoň nikdy nie v nedeľu a prikázané sviatky. ~Bohatstvo
441 VIII,53 | ňom dosahujeme samého Boha a Boh sa s nami spája v najdokonalejšej
442 VIII,53 | ktorý zostúpil až k nám a prežíva naše postavenie,
443 VIII,53 | prežíva naše postavenie, a tak úzko sa spája s touto
444 VIII,53 | prirodzenosťou, že keď nám dáva telo a krv, ktorú od nás prijal,
445 VIII,53 | zatiaľčo prijímame ľudské telo a krv, prijímame do duše Boha,
446 VIII,53 | ako ľudské telo, Božiu krv a dušu, Božiu myseľ a vôľu
447 VIII,53 | krv a dušu, Božiu myseľ a vôľu nie menej ako ľudskú”.54 ~
448 VIII,53(53)| Porov. tamže 35 a tiež 52 ~
449 VIII,54 | obetovania, ohlásení chvály a vďakyvzdávania Bohu a v
450 VIII,54 | chvály a vďakyvzdávania Bohu a v epikléze, ktorá je zvolávaním
451 VIII,55 | tajomstve viery akoby cudzí a nemí pozorovatelia, ale
452 VIII,55 | ho mohli pomocou obradov a modlitieb dobre chápať,
453 VIII,55 | modlitieb dobre chápať, a tak aby sa na posvätnom
454 VIII,55 | zúčastňovali vedome, aktívne a nábožne” (č. 48). Kán. 669
455 VIII,55 | eucharistickom slávení: “Iba biskupi a kňazi majú moc sláviť božskú
456 VIII,55 | Diakoni v spojení s biskupmi a kňazmi a v súlade s vlastnou
457 VIII,55 | spojení s biskupmi a kňazmi a v súlade s vlastnou službou
458 VIII,55 | kníh” (§ 2): “ Z moci krstu a myropomazania všetci ostatní
459 VIII,55 | zúčastňujú na obete Krista , a to tým plnšie, že z tejto
460 VIII,55 | tejto obety prijímajú telo a krv Pána” (§ 3). ~
461 VIII,56 | zvlášť prejavuje v plnej a činnej účasti všetkého svätého
462 VIII,56 | obklopeným svojimi kňazmi a svojimi pomocníkmi” (č.
463 VIII,57 | prejavila jednota kňazstva a obety”. V mnohých koncilových
464 VIII,57 | chrámovej lodi, kde sú veriaci, a teda mimo svätyne, alebo
465 VIII,57 | sa zakazuje individuálne a nezávislé slávenie eucharistie
466 VIII,57 | prestoloch na tom istom mieste a v tom istom čase. Tento
467 VIII,57 | nevzťahuje na tzv. simultánne a synchronizované slávenie,
468 VIII,57 | prípadoch ráta v západosýrskej a etiópskej tradícii. ~V kán.
469 VIII,57 | riadiť spoluslúženie biskupov a kňazov rozličných cirkví
470 VIII,57 | liturgickému synkretizmu a zachovať liturgický odev
471 VIII,57 | zachovať liturgický odev a insígnie vlastnej cirkvi
472 VIII,57 | budúcej jednoty v mnohosti a spôsob, ako chrániť východné
473 VIII,57 | chrániť východné cirkvi a ich špecifiká pred každou
474 VIII,57 | predpisy liturgických kníh a partikulárne právo.55 Táto
475 VIII,57 | rozličných cirkvách sui iuris a v rozmanitých obradových
476 VIII,57 | svetle im vlastných zámerov, a teda aj s istým odlišným
477 VIII,57 | má harmonicky zachovávať a rozvíjať. Odvolanie sa na
478 VIII,57 | prvkov vlastnej tradície a formulovanie predpisov,
479 VIII,57(55)| Porov. napr. kán. 697 §§ 2 a 3 ~
480 VIII,58 | Svätý vystupuje na diskose a v čaši, v sláve a majestáte,
481 VIII,58 | diskose a v čaši, v sláve a majestáte, sprevádzaný kňazmi
482 VIII,58 | majestáte, sprevádzaný kňazmi a diakonmi vo veľkolepom sprievode.
483 VIII,58 | sprievode. Tisíce anjelov a služobníkov ohňa Ducha predchádzajú
484 VIII,58 | predchádzajú telo nášho Pána a oslavujú ho. Všetok ľud
485 VIII,58 | oslavujú ho. Všetok ľud a všetky deti Cirkvi sa radujú,
486 VIII,58 | vylučuje zhodnotenie iných, a to aj oprávnených kritérií
487 VIII,58 | aj oprávnených kritérií a vyžaduje aj zrieknutie sa
488 VIII,58 | iným, ako sú biskupi, kňazi a diakoni, hoci by to bolo
489 VIII,59 | spôsobmi premeneného chleba a vína. Bez váhania sa preto
490 VIII,59 | náčinia, zachovávajúc normy a zvyky vlastnej obradovej
491 VIII,60 | dôležitosť svätého prijímania a jeho spojenia s eucharistickou
492 VIII,61 | Pápeži Benedikt XIV.57 a Pius XII.58 dôrazne potvrdili
493 VIII,61 | stola, pri ktorom sedia, a nie z iného. Každý opačný
494 VIII,61 | ustanovenia eucharistie a sú také dôležité, že už
495 VIII,61 | dôležité, že už v apoštolskom a poapoštolskom období sa
496 VIII,61 | jediný svätý chlieb, lámaný a rozdávaný, a krv jedinej
497 VIII,61 | chlieb, lámaný a rozdávaný, a krv jedinej čaše, ktorá
498 VIII,61 | bola vyliata za všetkých a všetkým ponúknutá na spásu. ~
499 VIII,62 | vo všetkých východných a západných cirkvách až po
500 VIII,62 | XII. Pôst vždy vyjadroval a naznačoval starostlivosť
1-500 | 501-849 |