1-500 | 501-849
Chapter, Paragraph
501 VIII,62 | uvedomenia si výnimočnej hodnoty a významu sláveného tajomstva.
502 VIII,62 | zhoduje so západným cítením a nevyhnutnosťou zodpovedať
503 VIII,63 | v liturgických knihách, a preto sú úradne platné,
504 VIII,63 | časoch veľmi často vytratili, a to aj pod vplyvom latinskej
505 VIII,63 | si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia eucharistie,
506 VIII,63 | eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej
507 VIII,63 | žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých
508 VIII,63 | spôsobom ako vyvrcholením a ako pečaťou celého prípravného
509 VIII,64 | kresťania sú povinní v nedele a v prikázané sviatky zúčastniť
510 VIII,64 | na slávení Božích chvál”, a § 2 doplňuje, že na to, “
511 VIII,64 | dôležitosť Božích chvál a istým spôsobom konkrétne
512 VIII,64 | slávenie v správnom čase, a to takým spôsobom, aby potom
513 VIII,64 | večierňou, pokračuje nocou a vrcholí ráno božskou liturgiou
514 VIII,64 | rovnováhy jednotlivých častí a zníženie zvrchovanosti eucharistického
515 VIII,64 | ktorým sú ony prípravou a pokračovaním. Autentická
516 VIII,64 | zreteli celý komplex problémov a nesmie sa ohraničiť len
517 VIII,65 | 65. Čas a miesto slávenia ~Vo veci
518 VIII,65 | miesto slávenia ~Vo veci času a miesta slávenia božskej
519 VIII,65 | rozdielna v rozličných dňoch a ročných obdobiach. ~Má sa
520 VIII,65 | rozptýlené zhromaždenie a väčšia koncentrácia veriacich
521 VIII,65 | bude musieť v praxi dovoliť a kontrolovať biskupská autorita. ~
522 VIII,65 | súvislosti obetovania seba a svojho života Otcovi, solidarity
523 VIII,65 | prispieť na živobytie kňaza a na výdavky kultu. Milodary
524 VIII,66 | dimenzií denného života a vstúpiť do Božej prítomnosti
525 VIII,66 | kňazský odev za neužitočný a zbavený tajomstva ... Ide
526 VIII,66 | vlastného bohoslužobného jazyka, a treba sa zdržiavať napodobňovania
527 VIII,67 | 67. Príprava chleba a vína ~V kán. 706 CCEO sa
528 VIII,67 | liturgii, sú chlieb z pšenice a prírodné hroznové víno". ~
529 VIII,67 | väčšine východných cirkví, a nekvaseným chlebom, používaným
530 VIII,67 | chlebom, používaným Arménmi a latiníkmi. O symbolizme
531 VIII,67 | na eucharistické slávenie a v pečatiach na nich, ďalej
532 VIII,67 | nepoužíva v arménskej cirkvi, a teda sa nepokladá za zákon
533 VIII,67 | konštantínopolského pôvodu a, žiaľ, zaniknutý v niektorých
534 VIII,68 | používať bohoslužobné odevy a chlieb vlastného obradu ~
535 VIII,68 | Pokiaľ ide o prípravu chleba a bohoslužobných odevov, v
536 VIII,68 | používať bohoslužobný odev a chlieb inej cirkvi sui iuris,
537 VIII,68 | sú k dispozícii vlastné a ak sa pritom dá vyhnúť údivu
538 VIII,68 | teda pri ilegálnom slávení, a nemôže sa zovšeobecňovať,
539 VIII,68 | neregulárnosti zabránilo a chlieb a oblečenie boli
540 VIII,68 | neregulárnosti zabránilo a chlieb a oblečenie boli použité podľa
541 VIII,68 | integrálnou súčasťou slávenia a nemôže sa vynechať bez skutočne
542 VIII,69 | celistvosti sviatosti eucharistie. A predsa je plný duchovných
543 VIII,69 | úsilie ochrániť špecifickosť a rozdielnosť rôznych autentických
544 VIII,69 | obradové právo vyjadruje a garantuje vlastnú fyziognómiu
545 VIII,69 | garantuje vlastnú fyziognómiu a autentickosť každej partikulárnej
546 IX,70 | 70. Posvätní služobníci a bohoslužba ~V kán. 323 §
547 IX,70 | podieľajúc sa na poslaní a moci Krista Pastiera”. Títo
548 IX,70 | sa rozvíja v bohoslužbe, a preto, že v nej vykonávajú
549 IX,70 | úlohu ako ostatní veriaci a sú s ňou často v kontakte. ~
550 IX,71 | podiele na svätých tajomstvách a na Kristovi, ktorý v týchto
551 IX,71 | má byť prameňom, potravou a modelom pre život plného
552 IX,71 | formovaní k presnému, hlbšiemu a dobre fundovanému poznaniu
553 IX,71 | teologických, duchovných a obradových aspektoch. ~Dôležitosť
554 IX,71 | bohoslužba musí byť prameňom a vrcholom života (kán. 346 §
555 IX,71 | nevyhnutným prameňom doktríny a pravého kresťanského ducha (
556 IX,71 | kresťanského ducha (kán. 350 § 3): a že kandidáti na kňazstvo
557 IX,71 | vo východných seminároch a vo východných rehoľných
558 IX,71 | vo východných rehoľných a mníšskych formačných inštitútoch
559 IX,71 | maximálnou starostlivosťou a vždy v úplnej forme, aby
560 IX,71 | boli kandidáti sformovaní a pochopili všetko jeho bohatstvo
561 IX,71 | pochopili všetko jeho bohatstvo a úplnosť, dávajúc potrebný
562 IX,71 | ktorá formuje kandidátov, a prvkom, ktorý zjednotí to,
563 IX,71 | učenie stane slávením chvály a vďakyvzdávania a kde sa
564 IX,71 | chvály a vďakyvzdávania a kde sa život pretvára milosťou.
565 IX,71 | pre ich vnútorný život, a zabráni im ho hľadať v oblastiach
566 IX,71 | odmieta akýkoľvek opačný zvyk a predpisuje sa v ňom, aby
567 IX,71 | duchovnú, disciplinárnu a osobitným spôsobom pre liturgickú. ~
568 IX,72 | spoločenstvom s hierarchom a ustanovení na rôznych stupňoch
569 IX,72 | delia sa na biskupov, kňazov a diakonov”. Kán. 327 dodáva,
570 IX,72 | ustanovení do nižších rádov a všeobecne sa nazývajú nižší
571 IX,72(61) | Porov. CCEO kán. 324 a 326 ~
572 IX,73 | Rozdiel medzi nižšími rádmi a službami má za následok
573 IX,73 | ustanovení do nižších rádov a všeobecne sa nazývajú nižší
574 IX,73 | príslušný služobník v plnej a stálej forme začlenil do
575 IX,74 | cirkví mali radšej oživiť a dať jej väčší význam. To
576 IX,75 | stupňa svätenia ~Nižšie rády a diakonát nie sú len obyčajnou
577 IX,75 | tieto služby majú viditeľne a v úplnosti vykonávať tí,
578 IX,75 | nepomýšľajú na presbyterát, a v náležitom rozsahu tí,
579 IX,75 | pripravení na zodpovednosť a službu v Cirkvi, ktorú prijímajú,
580 IX,75 | pokračovať v rodinnom živote a vykonávať vlastné povolanie.
581 IX,75 | vypožičanej od latinskej cirkvi a teraz už ani v nej nepoužívanej,
582 IX,76 | ale na službu biskupom a presbyterom. Diakoni sa
583 IX,76 | totiž pokladali za ich ruky a oči. Podľa vyjadrenia Ignáca
584 IX,76 | diakoni v súlade biskupmi a presbytermi jasne učia veriaci
585 IX,76 | Obnova jej bohoslužobného a mimobohoslužobného poslania
586 IX,78 | 388 CCEO o používaní práv a insígnií, prislúchajúcich
587 IX,78 | vyjadrené príslušnými odevmi a insígniami, sekulárnemu
588 X,79 | Knihu pôvodu (Gen 2, 24)64 a dodáva: “Toto tajomstvo
589 X,79 | veľké: ja hovorím o Kristovi a Cirkvi” (Ef 5, 32). Neprestajne
590 X,79 | človekovi stvorenom na obraz a podobu svojho Stvoriteľa,
591 X,79 | podobu svojho Stvoriteľa, a zdôrazňuje jeho spoločenskú
592 X,79 | bol sám. Povolaný pracovať a ovládnuť zem potrebuje pomocnicu,
593 X,79 | ak hovoríme “o Kristovi a Cirkvi”. V tajomstve Krista
594 X,79 | oveľa väčší ako stvorenie a na obraz ktorého bolo ono
595 X,79 | zahaľoval svojou slávou a tajomne ho sprevádza týmto
596 X,79 | sprevádza týmto životom a ožiari ho v nebeskom Jeruzaleme (
597 X,79 | pravdu; vernosť danému slovu a stálosť vo svätej jednote,
598 X,79 | zjednotil to, čo bolo rozdelené a zmieril všetkých s Bohom,
599 X,79 | očistil ju, aby bola svätá a nepoškvrnená (Ef 5, 25-27). ~
600 X,79 | Vzťah lásky medzi manželom a manželkou sa tak stane plodným
601 X,79 | manželkou sa tak stane plodným a vyústi do účasti na diele
602 X,79 | stane otcom mnohých národov a všetkých, čo sú povolaní
603 X,79 | živému Bohu poklonu v Duchu a v pravde. ~
604 X,79(64) | svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke
605 X,79(64) | prilipne k svojej manželke a budú jedným telom” (Gen
606 X,80 | stav, aby boli pripravení a oboznámení so zmyslom kresťanského
607 X,80 | podstatnými znakmi jednoty a nerozlučnosti podľa obrazu
608 X,80 | jednoty Krista s Cirkvou a s povinnosťami manželov
609 X,80 | manželov voči sebe navzájom a k deťom (kán. 776 §§ 1 a
610 X,80 | a k deťom (kán. 776 §§ 1 a 2). ~Kán. 784 odkazuje na
611 X,80 | snúbencov, či sú pokrstení a slobodní. Za zmienku stojí,
612 X,80 | používa len termín “krst” a nehovorí o myropomazaní,
613 X,81 | 81. Manželský súhlas a forma ~Nevyhnutným konštitutívnym
614 X,81 | je súhlas, ktorým sa muž a žena navzájom dávajú a prijímajú (
615 X,81 | muž a žena navzájom dávajú a prijímajú (kán. 817). Predpokladá
616 X,81 | súhlas duše zodpovedá slovám a znakom používaným pri uzatváraní
617 X,81 | obradom, teda v prítomnosti a s požehnaním hierarchu alebo
618 X,81 | manželstvo (kán. 828 §§ 1 a 2). Manželstvo sa môže platne
619 X,81 | Manželstvo sa môže platne a dovolene sláviť aj v prítomnosti
620 X,81 | manželstvo (kán. 832 §§ 1 a 2). ~
621 X,82 | jednoty Krista s Cirkvou a boli zasvätení jeden druhému
622 X,83 | ktorejkoľvek cirkvi sui iuris, a to aj latinskej, fakultu
623 X,83 | delegovať fakultu asistovať a požehnať manželstvo latinských
624 X,83 | medzi východnými katolíkmi a pravoslávnymi povinnosť
625 X,84 | predpisy bohoslužobných kníh a zákonné zvyky” (kán. 836).
626 X,84 | kán. 836). Pri revízii a prípadnom prepracovaní bohoslužobných
627 X,84 | pre ich vlastné dedičstvo a ktoré osobitne zdôrazňuje
628 X,84 | priebehu celých dejín spásy a v teologických termínoch
629 X,84 | zasnúbenia medzi Kristom a Cirkvou. ~
630 X,85 | nazýva “obrad prsteňov” a je obyčajne slávené spolu
631 X,85 | plánov - menej slávnostné a menej definitívne - jestvujú
632 X,85 | jestvujú v mnohých cirkvách a patria k ich tradícii, hoci
633 X,85 | nepraktizujú. Lepšie pochopenie a ich eventuálna obnova by
634 XI,86 | zmŕtvychvstaní, keď sa im zjavil a učil ich, že v jeho mene “
635 XI,86 | odpovedá na Božie volanie a mení orientáciu svojho života,
636 XI,86 | Zasahuje myslenie i správanie a nachádza sa v strede celého
637 XI,86 | života. Lebo “všetci zhrešili a chýba im Božia sláva” (Rim
638 XI,86 | 23), ale účasťou na smrti a Kristovom zmŕtvychvstaní
639 XI,86 | hriechov, zomierajúc sebe a žijúc Bohu (Rim 6, 11). ~
640 XI,87 | Vyžaduje totiž pravdu (Ž 50, 6) a preto zahrnuje stále vyznanie
641 XI,87 | vyznanie vlastného hriechu a nevyhnutnosť zmeniť cestu.
642 XI,87 | bohoslužobnom okruhu roka a v každej hodine dňa, ale
643 XI,87 | nepamäti prikazujú modliť sa, a to aj niekoľkoráz cez deň (
644 XI,87 | čím sa prosí o odpustenie a dar Svätého Ducha. Kajúcim
645 XI,87 | poklonu za naše hriechy a priestupky ľudu”.72 Pristupujúc
646 XI,87 | dostávame "telo Pána, rozlomené, a jeho krv, vyliatu na opustenie
647 XI,87(72) | božskej liturgii sv. Bazila a sv. Jána Zlatoústeho ~
648 XI,87 | osobitná kajúca hodnota a čiastočne, v istom zmysle,
649 XI,87 | isté milosti odpustenia, a sú aj miesta (monastiere,
650 XI,87(73) | Božská liturgia sv. Bazila a sv. Jána Zlatoústeho ~
651 XI,88 | 88. Sviatosť pokánia a jej riadne slávenie ~S materinskou
652 XI,88 | realizáciou krstných účinkov a priľnutím ku Kristovi, má
653 XI,88 | pokánia popredné miesto a osobitným spôsobom uschopňuje
654 XI,88 | spáchali hriechy po krste a rozhodli sa za nový život, “
655 XI,88 | tým, že mu vyznajú hriechy a prijmú primerané pokánie,
656 XI,88 | dostanú od Boha odpustenie a zmieria sa s Cirkvou”. Takéto
657 XI,88 | vyznanie - individuálne a integrálne (t.j. so všetkým,
658 XI,88 | prijímal túto sviatosť, a to najmä v období pôstov
659 XI,88 | to najmä v období pôstov a pokánia.75 ~
660 XI,89 | povahou výhradne cirkevný, a teda spoločenský. V prvom
661 XI,89 | vysvetlení, napomenutí a rozhrešení, ktoré sa môžu
662 XI,89 | staré bohoslužobné knihy a nájsť formy, ktoré lepšie
663 XI,90 | 90. Význam a hodnota individuálneho vyznania ~
664 XI,90 | vymenovaných v kán. 720 § 2 a určitých podmienok vymenovaných
665 XI,90 | sviatostného pokánia. Uvedomenie si a vyznanie vlastných hriechov
666 XI,90 | vedieť, čo môže zviazať a čo rozviazať (Mt 16, 19),
667 XI,90 | čo rozviazať (Mt 16, 19), a to je chránené sviatostným
668 XI,90 | zachovať, podporovať, obnoviť, a to najmä tam, kde sa azda
669 XII,91 | prísť, odpovedal: “Choďte a povedzte Jánovi, čo ste
670 XII,91 | povedzte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí
671 XII,91 | starostlivosť Pána o chorých a Matúšova reflexia (Mt 8,
672 XII,91 | tým, že uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych, prejavil,
673 XII,91 | diablovi moc zla nad ľuďmi a obnovil Otcovo kráľovstvo (
674 XII,91 | Uzdravovať chorých ako prejav a znak spásy, prítomný v osobe
675 XII,91 | na chorých vkladať ruky a tí ozdravejú (Mk 16, 17 -
676 XII,91 | si zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia a
677 XII,91 | a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom
678 XII,91(77) | Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil” (
679 XII,92 | vyjadruje úplné uzdravenie osoby a dobrotivosť nebeského Otca,
680 XII,92 | človeku, zranenému chorobou a hriechom na tele i na duši.
681 XII,92 | dielom Krista, lekára duší a tiel. Tak totiž, keď uzdravuje
682 XII,92 | života. Je to sviatosť Cirkvi a svoju hodnotu získava z
683 XII,92 | modlitby “s vierou” cirkvi a kňazov, ktorí ju reprezentujú.
684 XII,92 | priviedol do svojho Kráľovstva, a na naše prosby nám udeľuje
685 XII,93 | ťažko ochoreli (kán. 738) a dodáva, že toto udeľovanie
686 XII,93 | slávení tejto sviatosti a odporúča zachovať ho, kde
687 XII,93 | spolu s ním lepšie vzdoroval a prekonával nebezpečenstvá,
688 XII,93 | nebezpečenstvá, ohrozujúce dušu a telo. O bohoslužobných obradoch
689 XII,93 | pomazanie bolo vykonané presne, a to slovne, v postupe aj
690 XII,94 | chorých niekedy dosť zložité a časovo dlhé. V skutočnosti
691 XII,94 | pričom z nich sa čerpá sila a útecha. Okrem toho sa prosí
692 XII,94 | aby chorému udelil telesnú a duševnú spásu, ako v prítomnom
693 XII,94 | sa používala úplná forma, a to najmä v prípadoch, v
694 XII,94 | sviatosť vysluhuje v chráme a viacerým chorým, ako sa
695 XII,94 | ako sa to niekde už robí a aj naďalej odporúča. V takomto
696 XIII,95 | Buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy,
697 XIII,95 | hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich
698 XIII,95 | srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho. Ustavične
699 XIII,95 | vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána
700 XIII,95 | jediný, ktorý vie, za čo a ako máme prosiť, a prichádza
701 XIII,95 | za čo a ako máme prosiť, a prichádza nám na pomoc v
702 XIII,95 | pripravený počúvať Božie slovo a ponúka ochotu svojho srdca
703 XIII,95 | pripomína “stále sa modliť a neochabovať” (Lk 18, 1). ~
704 XIII,96 | zjednoťte sa každý deň, ráno a večer, spievajúc žalmy a
705 XIII,96 | a večer, spievajúc žalmy a modliac sa v Pánovom dome”.78
706 XIII,96 | túžbe po Pánovom príchode a posväcujú deň. Tým, že pripomínajú
707 XIII,96 | celú existenciu človeka a začleňujú ju do života Trojice.
708 XIII,96 | dní, týždňov, mesiacov a rokov, aby to bola naozaj
709 XIII,96 | zahrnuje rôzne hodiny dňa a vyjadruje náboženskú dimenziu,
710 XIII,96 | ktorá mení život človeka a kladie ho do osobného spoločenstva
711 XIII,96 | kresťanská tradícia Východu a Západu vždy uznávala mnohé
712 XIII,96 | Kristovi v jednote celého tela a podľa príkladu jeho Hlavy. ~
713 XIII,97 | 97. Prvky Božích chvál a ich dôležitosť pri poznaní
714 XIII,97 | usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti,
715 XIII,97 | Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré
716 XIII,97 | texty určené na čítanie a organicky usporiadané počas
717 XIII,97 | pochopeného, prijatého a nakoniec spievaného slova,
718 XIII,97 | osobnú skúsenosť jednotlivca a spoločenstva”.79 ~Obdivuhodne
719 XIII,97 | Obdivuhodne rozvinutá a bohatá hymnografia a euchológiá
720 XIII,97 | rozvinutá a bohatá hymnografia a euchológiá tvoria azda najoriginálnejšiu
721 XIII,97 | vplyvy, prevažne sýrske a helénske, sa v nich prelínajú
722 XIII,97 | helénske, sa v nich prelínajú a vzájomne obohacujú, a tak
723 XIII,97 | prelínajú a vzájomne obohacujú, a tak privádzajú ku kontemplácii
724 XIII,97 | Texty Božích chvál, napísané a upravované mnohými autormi,
725 XIII,97 | nám do dedičstva bohatý a neodcudziteľný majetok duchovného
726 XIII,97 | písmo musia sa študovať a meditovať, aby vyjavili
727 XIII,98 | pokušení zanechať spoločné a slávnostné slávenie Božích
728 XIII,98 | mníšskych spoločenstvách a v seminároch.80 Treba dodržať
729 XIII,98 | veriaci pochopili zmysel a hodnotu tejto modlitby,
730 XIII,98 | zúčastňovali sa na nej a nachádzali v nej duchovnú
731 XIII,98(81)| Porov. CCEO kánn. 289 § 2 a 346 § 2, 30 ~
732 XIII,99 | hodnotu modlitby Cirkvi a za Cirkev, je zaiste spoločná
733 XIII,99 | ktorú treba povzbudzovať a ktorá má vždy mať prednosť.
734 XIII,99 | zverený ľud, za potreby Cirkvi a za celý svet, ako to má
735 XIII,99 | bohoslužby vlastnej cirkvi a nech pri tom majú na zreteli
736 XIII,99 | spolu popri kompletných a tradičnejších formách Božích
737 XIV | Posvätné miesta, gestá a predmety ~
738 XIV,100 | celistvosti osvietená Bohom a v adopcii dosahuje plnosť
739 XIV,100 | celým srdcom, celou dušou a z celej sily. Žiadna časť
740 XIV,100 | duša, duch, srdce, myseľ a telo spolupôsobia pri stavbe
741 XIV,100 | spája so sebou každú vec a dáva hlas neživému stvoreniu,
742 XIV,100 | telesnosť prijatá Slovom, a tak božské posväcuje a premieňa
743 XIV,100 | a tak božské posväcuje a premieňa vesmír. V tom spočíva
744 XIV,100 | zmysel priestorov, gest a predmetov, ktoré spolupôsobia
745 XIV,101 | 101. Dary a obety ~Ponúkanie darov a
746 XIV,101 | a obety ~Ponúkanie darov a obiet sa v Písme nachádza
747 XIV,101 | nachádza v obetách Kaina a Ábela už od začiatku ľudskej
748 XIV,101 | obetuje “v pravde” poklony a obety príjemné Bohu a keď
749 XIV,101 | poklony a obety príjemné Bohu a keď toto jeho gesto v jeho
750 XIV,101 | jeho mene opakujú apoštoli a Cirkev. Jediný prameň a
751 XIV,101 | a Cirkev. Jediný prameň a vrchol obety je Kalvária,
752 XIV,101 | sprítomňuje v eucharistickej obete a ustavične živí veriacich. ~
753 XIV,101 | vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk
754 XIV,101 | používa starozákonné gestá a obrady, ktoré nachádzajú
755 XIV,101 | samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône” (Ef
756 XIV,101 | ľúbeznej vône” (Ef 5, 2), a Filipanom, že ich dary sú
757 XIV,101 | kadidlová obeta znamená obety a dary viery (Fil 2, 17).
758 XIV,101 | starostlivo zachovávajú a praktizujú, nakoľko je to
759 XIV,101 | používanie kadidla pri slávení, a to aj denne, pretože to
760 XIV,102 | potrebné klaňať sa mu v Duchu a pravde (Jn 4, 21.24). Chrám
761 XIV,102 | dospodku (Mt 27, 51). Ako obraz a tieň budúcich čias získal
762 XIV,102 | ktorý rozdeľoval ľudí, a zabudoval ich do Božieho
763 XIV,102 | uprostred neho bude “trón Boha a Baránka” (Zjv 22, 3) a Pán,
764 XIV,102 | Boha a Baránka” (Zjv 22, 3) a Pán, všemohúci Boh, a Baránok,
765 XIV,102 | 3) a Pán, všemohúci Boh, a Baránok, budú jeho chrámom (
766 XIV,102 | ktorý je Pánom nebeského a pozemského stvorenia, k
767 XIV,102 | znakom nebeského prestola a svätyne, ktorá je len predobrazom
768 XIV,102 | medzi dvoma svetmi, nebeským a pozemským, sa často vyjadruje
769 XIV,102 | prijme na svoj svätý, nebeský a vznešený prestol ako ľúbeznú
770 XIV,102 | východných cirkvách medzi loďou a svätyňou, symbolizuje náš
771 XIV,102 | život má byť pretvorený a pripodobnený “čoraz slávnejšiemu” (
772 XIV,103 | postavil Pánovi prestol a ... priniesol na ňom obetu” (
773 XIV,103 | podriadenie sa, vzývanie a uzmierenie. Prestol, ktorý
774 XIV,103 | na všetko, čo je na ňom: a kto prisahá na chrám, prisahá
775 XIV,103 | toho, ktorý v ňom býva. A kto prisahá na nebo, prisahá
776 XIV,103 | prestolom - Golgotou novej obety a stolom poslednej večere,
777 XIV,103 | nám prichádza z prestola, a stolom nebeskej liturgie,
778 XIV,103 | je nad nebesiami, prebýva a kráča”.83 ~
779 XIV,104 | sa slávi božská liturgia, a prináša sa obeta. Iba tí,
780 XIV,104 | posvätné obrady. ~Sprievody a iné pohyby určujú vzťah
781 XIV,104 | určujú vzťah medzi loďou a svätyňou a orientujú veriacich
782 XIV,104 | vzťah medzi loďou a svätyňou a orientujú veriacich k prestolu.
783 XIV,104 | tajomstvo Boha v zjavení a najmä vo vtelení a v paschálnom
784 XIV,104 | zjavení a najmä vo vtelení a v paschálnom tajomstve Syna. ~
785 XIV,105 | sa mohla kázať aj homília a naň vystupovali aj kantori
786 XIV,105 | chrámu s kreslami pre biskupa a kňazov, s malým stolcom
787 XIV,105 | stolcom s krížom, evanjeliárom a sviečkami, ktoré sa nazýva “
788 XIV,105 | diakon ohlasuje evanjelium a odtiaľ sa káže homília.
789 XIV,105 | vyzdvihnutie, “Golgota” na smrť a pochovanie Pána), symbolika
790 XIV,105 | vyjadruje, uvedomovali si ju a hľadali možnosť obnoviť
791 XIV,105(84)| Porov. tamže PG 98, 392 A ~
792 XIV,106 | 106. Nartex a baptistérium ~Ďalšie časti,
793 XIV,106 | východných cirkvách, sú nartex a baptistérium. ~Pri vchode
794 XIV,106 | vyhradené pre katechumenov a penitentov, alebo také,
795 XIV,106 | hriechu. Staré východné a západné tradície sa vyznačujú
796 XIV,106 | chrámu, pretože iba po krste a myropomazaní sa neofyta
797 XIV,106 | naplno stal členom cirkvi a mohol vstúpiť do chrámu,
798 XIV,107 | jasným) svetlom (1 Jn 1, 5) a Kristus je v Písme nazvaný
799 XIV,107 | spravodlivosti (Mal 3, 20) a Východom (Zach 3,8 podľa
800 XIV,107 | Východom (Zach 3,8 podľa LXX), a tak, aby sa mu mohol vzdávať
801 XIV,107 | vysadil na východe v Edene raj a tam umiestnil človeka, ktorého
802 XIV,107 | hľadaní starej domoviny a smerujúc k nej klaniame
803 XIV,107 | stánok zjavenia mal záves a zľutovnicu obrátené na východ.
804 XIV,107 | kríž sa pozeral na západ, a tak my pred ním padáme na
805 XIV,107 | bol vyzdvihnutý na východ a apoštoli sa mu klaňali,
806 XIV,107 | apoštoli sa mu klaňali, a vráti sa tak, ako ho videli
807 XIV,107 | odchádzať do neba (Sk 1, 11). A sám Pán povedal: “Lebo ako
808 XIV,107 | ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký
809 XIV,107 | apoštolov.85 ~Táto bohatá a očarujúca interpretácia
810 XIV,107 | katolíckych cirkvách novým a nedávnym západným vplyvom,
811 XIV,107 | má teda hlbokú hodnotu a má sa zachovať, lebo ona
812 XIV,108 | Slova, ale aj skrze svätých a Cirkev. Práve preto majú
813 XIV,108 | bohoslužby je sláviť, pripomínať a sprítomňovať rozmanité momenty,
814 XIV,108 | prispieť ich pripomínaniu a zapamätávaniu. Každý detail
815 XIV,108 | obrazmi spočíva v pripomínaní a ukazovaní nie ľudských a
816 XIV,108 | a ukazovaní nie ľudských a každodenných vecí, ktoré
817 XIV,108 | ľudského srdca nevystúpila” a ktorú ”Boh pripravil tým,
818 XIV,108 | 2,9), zrodiac ich zhora a ukážuc im Božie kráľovstvo (
819 XIV,108 | udeľuje im posvätný charakter a istým spôsobom účasť na
820 XIV,108 | priamymi objektmi kultu a sú uctievané ako skutočné
821 XIV,108 | skutočné obrazy Pána, jeho diel a svätých, ktorých obrazy
822 XIV,108 | vypracovali techniky, formy a kánony svätých obrazov,
823 XIV,108 | aby vyjadrili svoju vieru a priblížili ju ľuďom. Zatiaľčo
824 XIV,108 | starobylému spôsobu sprítomňovania a predstavy nebeských skutočností.
825 XIV,108 | udržiavajú tieto tradície a tvoria ikony, fresky, plátna
826 XIV,108 | Ich vysoký obsah viery a umenia dnes objavuje sám
827 XIV,108 | cudzím voči požiadavkám a významu ich vlastných tradícií.
828 XIV,108 | aby sa zabránilo miešaniu a protikladom vo vnútri slávení.
829 XIV,108 | vnútorným požiadavkám obradov a navzájom súvisieť. ~
830 XIV,109 | rozdelenia vnútorných priestorov a svätých obrazov. Z predchádzajúcich
831 XIV,109 | jednota slov, gest, priestorov a predmetov, vlastná a typická
832 XIV,109 | priestorov a predmetov, vlastná a typická pre východné bohoslužby.
833 XIV,109 | musí byť dobre fundovaná a systematická, aby boli schopní
834 XIV,109 | vývoj posvätného umenia, a to aj na Východe, ale rozvoj
835 XIV,109 | v plnom súlade s hlbokým a nemeniteľným významom toho,
836 XIV,110 | cirkvi sui iuris musia nájsť a formovať vlastných odborníkov
837 XIV,110 | odborníkov na tomto poli, a keď je to potrebné, bez
838 XIV,110 | vybavením zodpovedali kritériám a významom vlastnej bohoslužobnej
839 XIV,111 | pre zachovanie umeleckého a historického dedičstva Cirkvi
840 XIV,111 | na stavbu nových chrámov a členenie vnútorných priestorov
841 Zhrn,112 | patrí v cirkevnom živote, a to v úplnej vernosti duchu
842 Zhrn,112 | doplnené vlastným prínosom a reflexiou jednotlivých cirkví
843 Zhrn,112 | mnohosti jednotlivých tradícii a podmienok. ~Pri zostavení
844 Zhrn,112 | pravoslávnymi odborníkmi a bratmi. Konzultorom tejto
845 Zhrn,112 | komisie, ktorí venovali a venujú čas i schopnosti
846 Zhrn,112 | zachovávajúc ho v srdci, a ktorá velebila veľkosť a
847 Zhrn,112 | a ktorá velebila veľkosť a dobrotu Pána, pozdvihujúc
848 Zhrn,112 | bohoslužobné dedičstvo, a nech nasmerúva ich kroky
849 Zhrn,112 | v ktorom sa vráti Pán, a ľudstvo bude vidieť Boha,
1-500 | 501-849 |