1-500 | 501-611
Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | 1. Tajomstvo spásy v dejinách a v liturgii~Otec,
2 Uvod,1 | Tajomstvo spásy v dejinách a v liturgii~Otec, neobsiahnuteľný
3 Uvod,1 | uskutočnený skrze Syna v Duchu Svätom na spásu ľudí.
4 Uvod,1 | Duchu Svätom na spásu ľudí. V stvorení povolal do existencie
5 Uvod,1 | zmluvu so svojím národom. ~V plnosti času, dielom Ducha
6 Uvod,1 | prirodzenosť a zjednotiac sa s ňou v panenskom lone. Potom, čo
7 Uvod,1 | nevesta a jeho Telo, kráča v čase a v priestore, stále
8 Uvod,1 | jeho Telo, kráča v čase a v priestore, stále v spoločenstve
9 Uvod,1 | čase a v priestore, stále v spoločenstve s nebom, pričom
10 Uvod,1 | orientovaná na večnú svadbu v spoločenstve so svätými,
11 Uvod,1 | Oni, zjednotení s Kristom v Duchu Svätom, sú uschopnení
12 Uvod,1 | spásy, ktoré sa dokonalo v Pasche Pána Ježiša, v jeho
13 Uvod,1 | dokonalo v Pasche Pána Ježiša, v jeho poslušnosti večnej
14 Uvod,1 | Pán sa sprítomňuje, keď sa v zhromaždení ohlasuje Božie
15 Uvod,1 | prijaté s čistým srdcom. V kresťanskej iniciácii deti
16 Uvod,1 | 11; Kol 2, 20; 3, 1 - 4). V pripodobnení sa Kristovi
17 Uvod,1 | planúceho ohňom Ducha. V manželstve sa Cirkev spája
18 Uvod,1 | Cirkev spája so Ženíchom v plodnosti nových synov a
19 Uvod,1 | plodnosti nových synov a v záväzku vydávania svedectva
20 Uvod,1 | vydávania svedectva a misie. V sviatosti odpustenia prijíma
21 Uvod,1 | existenciu, ustavične pozdvihuje v Duchu Svätom chválu, vďakyvzdávanie
22 Uvod,1 | liturgia sa rozprestiera v “čase spásy”, ktorého etapy
23 Uvod,1 | etapy sú naplnené milosťou. ~V spojení týchto tajomstiev
24 Uvod,2 | Bohoslužba vo východných cirkvách~V apoštolskom liste Orientale
25 Uvod,2 | keďže - hovorí pápež - “v jeho kontemplácii vidím
26 Uvod,2 | kontext rodiacej sa Cirkvi.1 V tejto perspektíve, pamätajúc
27 Uvod,2 | bohoslužbu”, 2 sa zdôrazňuje, že v bohoslužobnom slávení “všetci
28 Uvod,2 | schopnosť zachytiť ľudskú osobu v jej celistvosti: tajomstvo
29 Uvod,2 | citom, ktorý sa prebúdza v srdci spaseného ľudstva.
30 Uvod,2 | zachovanie kresťanskej tradície v jej plnosti a pre zmierenie
31 I,3 | deň buduje z tých, čo sú v Cirkvi svätý Pánov chrám,
32 I,3 | intenzívna kolegiálna práca v diele najmä tzv. liturgického
33 I,4 | východných cirkví, sa nachádzajú v rozličných koncilových dokumentoch,
34 I,4 | koncilových dokumentoch, napríklad v Lumen Gentium (č. 23), Unitatis
35 I,4 | Redintegratio (č.14 - 17) a v ešte väčšej miere v Orientalium
36 I,4 | 17) a v ešte väčšej miere v Orientalium Ecclesiarum.
37 I,5 | Keďže sa však nachádzajú v rozličných textoch, hrozí,
38 I,5 | východným cirkvám, čo sú v plnom spoločenstve s Apoštolským
39 I,5 | pevných základoch, tak kléru (v seminároch a formačných
40 I,5 | zvláštnosti, ktoré sú často v nebezpečenstve, že budú
41 I,6 | sýrsko-chaldejskej tradície, Svätý stolec v spolupráci s cirkvami, ktorých
42 II,7 | Ecclesiarum (1) upresňuje, že v nich žiari tradícia pochádzajúca
43 II,7 | dedičstva univerzálnej Cirkvi. ~V jednote katolíckej viery
44 II,7 | kultúry národov a vyjadruje sa v spôsoboch prežívania viery,
45 II,9 | Texty a ich duch zachovávajú v bohatých a zároveň pôsobivých
46 II,9 | vernosť prameňom spásy. ~Kódex v kán. 28 § 1, odvolávajúc
47 II,9 | najvýznamnejšie odbory, v ktorých sa ukazuje dedičstvo
48 II,9 | prenikajú a navzájom podmieňujú v globálnom pohľade Božieho
49 II,9 | preniká celý život a vrcholí v oslave Najsvätejšej Trojice. ~
50 II,9 | a privádza ho k životu v spoločenstve s ním. Každý
51 II,10 | nábožnosti, ktoré nie sú v súlade s ich vlastným cirkevným
52 II,10 | dedičstvom, a to všetko práve v protiklade k toľko ráz potvrdenými
53 II,10 | pápežov, vyjadrenými už v apoštolskom liste Orientalium
54 II,10 | identity je obzvlášť prítomné v tomto čase, pre ktorý je
55 II,11 | 11. Vývoj tradície ~V apoštolskom liste Orientale
56 II,11 | čo bolo sformulované už v dekréte Orientalium Ecclesiarum (
57 II,11 | Orientalium Ecclesiarum (č. 1), v ktorom sa vyslovuje želanie,
58 II,12 | Svätý otec Ján Pavol II. v tom vidí "symbol toho postoja
59 II,12 | východných cirkví, ktoré sú v spoločenstve s ňou, odvahu
60 II,12 | nevyhnutné”.18 ~Organický vývoj v každej z cirkví sui iuris
61 II,12 | vyrástlo ich dedičstvo najmä v Jeruzaleme, Alexandrii,
62 II,12 | Konštantínopole, Arménsku a v starom Perzskom impériu,
63 II,12(18) | Homília počas božskej liturgie v arménskom obrade (21.11.
64 III,13 | bohoslužobné dedičstvo. Pritom v ostatných aspektoch prispôsobili
65 III,13 | bohoslužby bez toho, aby sa v nej spájalo ako v najvyššom
66 III,13 | aby sa v nej spájalo ako v najvyššom vyjadrení celé
67 III,14(20) | cirkvi byzantského obradu v Rumunsku (22.1.1994) : L´Osservatore
68 III,14 | života a vyjadruje ho akoby v syntéze: Pripomína a uskutočňuje
69 III,15 | kresťanského života, ostávajúc v tom celkom verní duchu cirkvi
70 III,15 | bohoslužba bola miestom, v ktorom sa sústreďovala katechéza
71 III,15 | penitentov na zmierenie sa v období pred Paschou uskutočňovala
72 III,15 | pred Paschou uskutočňovala v dokonalej syntéze poučení
73 III,15 | bohoslužby sa zrodí rast života v Kristovi. ~Kontemplácia
74 III,15 | adoráciu. Je to vyjadrené v početných jazykových apofatických
75 III,15 | apofatických formulách, ale aj v úcte k svätyni, oddelenej
76 III,15 | oddelenej a zahalenej. ~V bohoslužbe východných cirkví
77 III,15 | vtelenia viery uskutočnila v kultúre národov. Preto potom
78 III,15 | včleneniu do zhromaždenia a v ňom aktívnej účasti podľa
79 III,15(22) | Modlitba za katechumenov v byzantskej tradícii ~
80 III,16 | čerpať slová a gestá, schopné v dnešných časoch dotknúť
81 III,16 | svojimi pastiermi. Najmä v našich časoch je veľmi dôležité,
82 III,16 | dôležité, aby pastieri boli aj v tejto oblasti skutočnými
83 III,17 | 17. Dôležitosť Tradície v bohoslužbe ~Dedičstvo viery
84 III,17 | ktorého prejav je dynamický v bratskej výmene s ostatnými
85 III,17 | čo utvára univerzálnosť v rozdielnosti a v prispôsobení.
86 III,17 | univerzálnosť v rozdielnosti a v prispôsobení. Aplikujúc
87 III,18 | bohoslužobnej obnovy, ako je to aj v liturgickej reforme na Západe,
88 III,18 | Hebr 4,12). Skutočnosť, že v bohoslužbe sa stále opakujú,
89 III,19 | výskumy, ktoré vyvrcholili v dielach jednotlivých učencov
90 III,20 | odvolaní na Sväté písmo v interpretáciách svätých
91 III,20 | otázku, či táto zmena je v zhode so symbolickým jazykom,
92 III,20 | samého slávenia nie je s ním v rozpore, ale v súlade, takmer
93 III,20 | je s ním v rozpore, ale v súlade, takmer ako keby
94 III,20 | už nie je prítomný, hoci v inej forme, v inom momente
95 III,20 | prítomný, hoci v inej forme, v inom momente slávenia alebo
96 III,20 | inom momente slávenia alebo v inej časti bohoslužobného
97 III,20(25) | Homília na modlitbu kadidla v alexandrijsko-koptskom obrade (
98 III,21 | cirkvami, ktoré ešte nie sú v spoločenstve s Petrovým
99 III,21 | Božieho kultu, pretože práve v ňom východné katolícke a
100 III,21 | zachovali rovnaké dedičstvo. ~V každom pokuse o bohoslužobnú
101 III,21 | jednota, ktorá už existuje v každodennom prijímaní toho
102 III,21(26) | cirkvi byzantského obradu v Rumunsku (22.1.1994): L´Osservatore
103 IV,22 | 657 a kán. 668 § 2 CCEO. V patriarchálnych cirkvách
104 IV,22 | na arcibiskupské cirkvi. V metropolitných cirkvách
105 IV,22 | súhlasom rady hierarchov. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje
106 IV,22 | iba Apoštolský stolec a v ním určených hraniciach
107 IV,23 | autorite cirkvi, sa spresňuje v súčasnej legislatíve v kán.
108 IV,23 | spresňuje v súčasnej legislatíve v kán. 199 § 1 CCEO, kde sa
109 IV,23 | Podobný záväzok sa vyžaduje v iných kánonoch od jeho spolupracovníkov:
110 IV,23 | ktoré je prítomné a činné v živej pamäti jemu zvereného
111 IV,23 | fidelium je určovateľom v chápaní viery, v ktorú sa
112 IV,23 | určovateľom v chápaní viery, v ktorú sa verí, rovnako je
113 IV,23 | verí, rovnako je ním aj v ochrane viery, ktorá sa
114 IV,23 | odborníkov. Veľký význam v liturgickom dozrievaní Božieho
115 IV,23 | vďaka daru Svätého Ducha v plnosti prežíva tajomstvo,
116 IV,24 | východnej cirkvi, založenej v roku 1717 a pôsobiacej v
117 IV,24 | v roku 1717 a pôsobiacej v lone kongregácie Propaganda
118 IV,24 | presvedčeniu oných čias, v ktorých sa videla istá podradenosť
119 IV,24 | myslenia, žiadajú revíziu v zmysle návratu k starootcovským
120 IV,24 | aktívnej komisie pre bohoslužby v rámci Kongregácie pre východné
121 IV,24 | Kongregácie pre východné cirkvi v roku 1931 a predovšetkým
122 IV,24 | kompletnejšiu službu. ~Ak v minulosti bola pomoc Apoštolského
123 IV,24 | pomoc Apoštolského stolca v bohoslužobnom živote východných
124 IV,24 | rovnako ukazuje nevyhnutnou v núdznych situáciách, v ktorých
125 IV,24 | nevyhnutnou v núdznych situáciách, v ktorých sa nachádzajú mnohé
126 IV,24 | zaručenie a ochranu viery v jednom z jej najdôležitejších
127 IV,24 | kníh Apoštolskému stolcu v tých cirkvách, ktoré nie
128 IV,25 | a boli nahradené inými. V inom prípade zase skupiny
129 IV,25 | vedľa kresťanov vychovaných v odlišných tradíciách. Postupom
130 IV,26 | Prvky bohoslužobného práva ~V kán. 3 CCEO sa hovorí o
131 IV,26 | bohoslužobných kníh. Okrem nich sa v CCEO spomínajú aj iné normy
132 IV,26 | iuris a nenachádzajú sa v bohoslužobných knihách:
133 IV,26 | Vzhľadom na tie posledné sa v kán. 3 CCEO nalieha na povinnosť
134 IV,27 | celok. Rozmanité normy, tak v liturgických knihách, ako
135 IV,28 | 28. Zvyk ~V kán. 1508 CCEO, podobne
136 IV,28 | 1508 CCEO, podobne ako v kán. 27 CIC sa tvrdí, že
137 IV,28 | najlepším interpretom zákona a v kánonoch 1507 a 1509 sa
138 IV,28 | používanie. Ako sa spresňuje v kán. 1507, zvyk je plodom
139 IV,29 | Bohoslužobné knihy a ekumenizmus ~V kán. 656 § 1 CCEO sa tvrdí,
140 IV,29 | ide o jednoznačný princíp, v praxi vznikajú ťažkosti.
141 IV,29 | používajú knihy používané v pravoslávnych cirkvách,
142 IV,29 | cirkví. Naopak, nech sa v miere, v akej je to len
143 IV,29 | Naopak, nech sa v miere, v akej je to len možné, podporujú
144 IV,29 | Ekumenického direktória (187), v ktorom sa odporúča používať
145 IV,29(29) | Homília počas božskej liturgie v arménskom obrade (21.11.
146 IV,30 | katechéza a mystagógia ~V kán. 621 §§ 1 a 2 CCEO je
147 IV,30 | ktoré majú byť vypracované v metropolitných a patriarchálnych
148 IV,30 | východných cirkví natoľko, aby v katechetickom vyučovaní
149 IV,30 | vlastnej cirkvi sui iuris v patrológii, hagiografii
150 IV,30 | a to sa dnes odporúča aj v západnej cirkvi, katechéza
151 IV,30 | veriacich. Prejavuje sa v “katechéze” pre katechumenov
152 IV,30 | katechéze” pre katechumenov a v “mystagógii” alebo v “mystagogickej
153 IV,30 | katechumenov a v “mystagógii” alebo v “mystagogickej katechéze”
154 V | Kapitola V. - Bohoslužobné slávenie
155 V,31 | modliace sa spoločenstvo ~V knihe Skutkov apoštolov
156 V,31 | čo deň svorne zotrvávali v chráme” (Sk 2, 42. 44. 46).
157 V,31 | chráme” (Sk 2, 42. 44. 46). V týchto textoch možno rozpoznať
158 V,31 | splnenie všetkých prisľúbení v ukrižovanom a vzkriesenom
159 V,31 | a vzkriesenom Kristovi. V poapoštolskom období Ignác
160 V,31 | zostávajte jednotní ako v jednom Božom chráme okolo
161 V,31 | sa má zachovať a oživovať v srdciach kresťanov aj preto,
162 V,32 | credendi. Cirkev teda, keď v hĺbke chápe seba samu, vychádza
163 V,32 | sláviaceho spoločenstva. V tomto zmysle netreba zabúdať,
164 V,32 | Lyonu: "Naše myslenie je v plnom súlade s eucharistiou
165 V,33 | kult milý Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom je zároveň
166 V,33 | tak, aby túto účasť mali v úplnosti, teda aby bola
167 V,33 | prisudzovali tie úkony, ktoré sú v kompetencii vysvätených
168 V,34 | 40), keď sa koná slávenie v zhromaždení. Ako prví kresťania
169 V,34 | fidei kresťanského ľudu. ~V kán. 7 §1 CCEO sa pripomína,
170 V,34 | vyvolení na bohoslužbu. V kán.17 sa okrem toho tvrdí: “
171 V,34 | života, ktorá však má byť v zhode s doktrínou Cirkvi.”
172 VI,35 | deň viacerými spôsobmi a v rozmanitých momentoch “budujte
173 VI,35 | budujte z tých, ktorí sú v Cirkvi, svätý chrám Pánov,
174 VI,35 | časti dňa a cykly roka. V kódexe dostáva meno “Božie
175 VI,35 | majú za úlohu vyžarovať v každom momente dňa Božiu
176 VI,35 | sláveného par excellence v eucharistii. Ďalšími prvkami
177 VI,36 | ktorý sa člení na sviatky v jednotlivých mesiacoch,
178 VI,36 | sviatky s väčším významom. V kán. 880 § 1 CCEO sa určuje,
179 VI,36 | všetkým východným cirkvám.35 V tieto sviatky sú veriaci
180 VI,36 | cirkvi sui iuris.38 ~Ak boli v nedávnych časoch do kalendárov
181 VI,36 | prax, ktorá sa už zaužívala v niektorých katolíckych spoločenstvách,
182 VI,36 | spoločenstvách, čo žijú v krajinách s pravoslávnou
183 VI,36 | väčšinou, aby sa Pascha slávila v deň, v ktorý ju slávia pravoslávni.
184 VI,36 | sa Pascha slávila v deň, v ktorý ju slávia pravoslávni.
185 VI,36 | slávia pravoslávni. Je to aj v súlade s usmernením, formulovaným
186 VI,36 | II. vatikánskom koncile v Dodatku k Sancrosanctum
187 VI,36 | Sancrosanctum Concilium a v Orientalium Ecclesiarum
188 VI,36 | ktorá sa často pociťuje aj v občianskom živote, čím sa
189 VI,37 | na vzťah s Pánom Ježišom ~V štúdiu a v mystagógii o
190 VI,37 | Pánom Ježišom ~V štúdiu a v mystagógii o sviatostiach,
191 VI,37 | spojenie s Kristom, Pánom. V rozmanitých obdobiach cirkevného
192 VI,37 | ktoré majú svoje naplnenie v Kristovi, a z Nového zákona,
193 VI,37 | Boha,39 a z obdobia Cirkvi, v ktorej Pán ďalej koná obdivuhodné
194 VI,37 | platí najmä o sviatostiach, v ktorých nás rozličným spôsobom
195 VI,37 | vodou, posväcuje Duchom a v ktorých nám v tajomstve
196 VI,37 | posväcuje Duchom a v ktorých nám v tajomstve svojho tela a
197 VI,38 | bohoslužobným životom, nachádzajú v ňom inšpiráciu a istým spôsobom
198 VI,38 | včleňujú. Pravdepodobne v tom je príčina, že sa nerozvinul
199 VI,38 | však tieto pobožnosti sú v katolíckych východných cirkvách
200 VI,38 | cirkvách už veľmi rozšírené a v skutočnosti živia a posilňujú
201 VI,38 | formáciu veriacich, avšak v prvom rade kňazov, a to
202 VI,38 | bohatstvá vlastnej bohoslužby. V tejto pastorálnej akcii
203 VI,38 | inšpirovať sa tým, čo sa odporúča v bode 13 koncilovej konštitúcie
204 VI,38 | tak usporiadať, aby boli v súlade s bohoslužbou, od
205 VI,38 | a k nej ľud privádzali.” V každom prípade treba mať
206 VI,39 | táto prax obnovila”.40 V bodoch 13 - 18 Orientalium
207 VI,39 | rovine všeobecného zákona v kódexe (CCEO), ale musí
208 VI,39 | tam, kde by obidvoje boli v nesúlade s tu nastolenými
209 VI,39 | pokynov, ktoré boli vydané v rôznych obdobiach a z rôznych
210 VI,40 | úkony Cirkvi ~Cirkev, v ktorej sa zjavuje Boh, svojím
211 VI,40 | všetkých členov Božieho ľudu v dynamike slávenia uskutočnila
212 VI,40 | uskutočnila a vždy prejavila v slávení sviatostí, ktoré
213 VI,41 | Sviatostnosť stvorenstva ~V kán. 667 CCEO sa tvrdí,
214 VI,41 | tajomstvá Krista”, a preto, že v nich “náš Pán Ježiš Kristus
215 VI,41 | uskutočnil plán skrytý od vekov v Bohu, ktorý všetko stvoril (
216 VI,41 | Ef 3,9 - 11): “zjednotiť v Kristovi všetko, čo je na
217 VI,41 | svätých a nepoškvrnených v láske” (Ef 1, 4). ~Tajomstvá
218 VI,41 | Sviatosti teda sú prostriedkami, v ktorých sú stvorené veci
219 VI,41 | vzdával Otcovi náležitý kult. V tomto kontexte požehnania
220 VI,41 | nadobúdajú všetok svoj význam. V teológii bohoslužby a tým
221 VI,41 | teológii bohoslužby a tým aj v mystagógii pre ľud má sa
222 VII,42 | usmernení CCEO, ktoré sú v protiklade k častým zvykom,
223 VII,42 | ich slávenia. Iniciácia je v skutočnosti jednotné a nedeliteľné
224 VII,42 | slávenie vstupu do života v Kristovi, do spoločenstva,
225 VII,42 | do spoločenstva, ktoré v ňom žije. Tento vstup, ktorý
226 VII,42 | viere, dosahuje svoj vrchol v paschálnom tajomstve Krista,
227 VII,42 | aby sme vstali z mŕtvych v jeho vzkriesení, ktoré nás
228 VII,42 | ten istý Duch bol činný v jeho osobe a pripodobňoval
229 VII,42 | znak” tejto udalosti bol v pripustení k hostine v Kráľovstve.
230 VII,42 | bol v pripustení k hostine v Kráľovstve. Preto bolo nevyhnutné,
231 VII,42 | tieto sviatosti boli udelené v čo najužšej spojitosti,
232 VII,42 | spojitosti, neoddelene, v kontexte jediného slávenia.
233 VII,42 | ktoré mu jeho nový život v Kristovi a vo Svätom Duchu (
234 VII,42 | Ducha. Takáto bola prax v živote všetkých cirkví prvých
235 VII,42 | takže krstná iniciácia sa v nej udeľovala deťom v rôznych
236 VII,42 | sa v nej udeľovala deťom v rôznych súvislostiach a
237 VII,42 | sviatostí je tam taká silná, že v mnohých súvislostiach sa
238 VII,42 | titul, ktorý sa im dáva v mnohých rukopisných alebo
239 VII,42 | tlačených euchológiách. ~V ostatných storočiach sa
240 VII,42 | ostatných storočiach sa však aj v rôznych východných katolíckych
241 VII,42 | hlbšie štúdium starej praxe. V tom môže napomôcť porovnávanie
242 VII,42 | aj stále používanú prax v pravoslávnej cirkvi. Takisto
243 VII,42 | tajomstiev viery a pokračovať v nej, až kým nedospejú. Už
244 VII,42 | primerane prešlo k novej praxi v nadväznosti na súčasný život.
245 VII,43 | tela, ktoré žije nový život v Kristovi. Prijímanie tela
246 VII,43 | spôsobom, že už nežije on, ale v ňom žije Kristus (Gal 2,
247 VII,44 | jeho vykonaním prípravu, v ktorej sa prejaví jednak
248 VII,44 | Mar Teodora z Mopsuestie, v ktorých sa zdôrazňuje naliehavosť
249 VII,44 | zaručenie toho všetkého sa v kán. 686 § 2 CCEO zdôrazňuje
250 VII,44 | Bude užitočné informovať sa v tejto súvislosti o riešení,
251 VII,46 | tradície, ktorá sa opisuje v kán. 861 § 1 CIC, riadne
252 VII,46 | východných tradíciách, spomínané v kán. 667 § 1, je vyhradené
253 VII,46 | kňazstvo, ale pre službu”.47 ~V naliehavom prípade podľa
254 VII,46 | správny úmysel”, ako sa uvádza v kán. 861 § 2 CIC. Tento
255 VII,46 | spoločenstva sa zjavuje aj v CCEO, kde sa hovorí, že “
256 VII,46 | hovorí, že “jeho vykonanie je v kompetencii farára krstenca
257 VII,46(47) | II. Vatikánskym koncilom v dogmatickej Konštitúcii
258 VII,47 | Okrem výnimočných situácií, v ktorých splnomocňuje kompetentná
259 VII,47 | odvádzať od praxe žiadať krst v obrade odlišnom od vlastného
260 VII,47 | cirkvi sui iuris. Preto sa v kán. 683 CCEO pripomína,
261 VII,48 | záverečné pokrstné obliekanie. V mnohých bohoslužobných knihách
262 VII,48 | dlhodobo zachovaný až podnes v tradíciách východných cirkví,
263 VII,49 | Myropomazaním, o ktorom sa hovorí v kánonoch 692 - 697 CCEO,
264 VII,49 | tej istej sviatosti, je v podstate rovnaké, ale zdôrazňuje
265 VII,49 | do tajomstiev Krista, kým v západnej prijatú schopnosť
266 VII,49 | jednotlivca na svedectvo viery. ~V kán. 692 CCEO sa podľa východných
267 VII,50 | Vysluhovateľ myropomazania ~V kán. 694 sa hovorí, že “
268 VII,50 | oddelene - presbyter” a v kán. 696 § 1 sa spresňuje,
269 VII,50 | predstaveným týchto cirkví. V latinskej cirkvi sa totiž
270 VII,50 | sa tento aspekt nachádza v konsekrácii svätého myra,
271 VII,51 | Najsvätejšia eucharistia neofytom ~V kán. 697 CCEO sa predpisuje,
272 VII,51 | neofytov, nenachádzajú sa v legislatíve niektorých východných
273 VII,51 | praxe ortodoxných cirkví. V konečnom dôsledku - udelenie
274 VII,51 | dokonalosti a úplnej zrelosti v Kristovi” (Ef 4, 13). Sviatosť
275 VII,52 | cirkvách boli zdôraznené v mnohých úradných dokumentoch,
276 VII,52 | dokumentoch, ako napríklad v Unitatis Redintegratio - (
277 VII,52 | Unitatis Redintegratio - (15) v CCEO, kde sa mu venuje 70
278 VII,52 | kánonov - (kán. 433 - 503), a v apoštolskom liste Orientale
279 VII,52 | vovádzajú do mníšskeho života v rôznych východných cirkvách
280 VIII,53 | božská liturgia uvádzaný v CCEO nie je nijako výlučný.
281 VIII,53 | je nijako výlučný. Najmä v cirkvách gréckeho pôvodu,
282 VIII,53 | gréckeho pôvodu, ale aj v iných tradíciách sa používa
283 VIII,53 | Pána, označujú aj slávenie v jeho celistvosti, rozčlenené
284 VIII,53 | on, ktorý hovorí, keď sa v cirkvi číta Písmo.52 Ďalej
285 VIII,53 | spôsobom. Pritom nech sa čerpá v prvom rade zo zdrojov Svätého
286 VIII,53 | ohlasovali podivné Božie diela v dejinách spásy.53 Nech je
287 VIII,53 | homília, aspoň nikdy nie v nedeľu a prikázané sviatky. ~
288 VIII,53 | cieľ každej ľudskej túžby. V ňom dosahujeme samého Boha
289 VIII,53 | Boha a Boh sa s nami spája v najdokonalejšej jednote.
290 VIII,53(54)| Nikolas Kabasilas, Život v Kristovi, IV, 10. 26 ~
291 VIII,54 | Východné anafory majú počiatok v úctyhodnom staroveku, veľa
292 VIII,54 | iným významným osobnostiam v histórii cirkvi. Anafory
293 VIII,54 | cirkvi. Anafory spočívajú v úkone obetovania, ohlásení
294 VIII,54 | a vďakyvzdávania Bohu a v epikléze, ktorá je zvolávaním
295 VIII,54 | vznešeným spôsobom vyjadrená v anaforách. ~
296 VIII,55 | slávení božskej liturgie ~V koncilovej konštitúcii O
297 VIII,55 | slávená bez nich. “Diakoni v spojení s biskupmi a kňazmi
298 VIII,55 | spojení s biskupmi a kňazmi a v súlade s vlastnou službou
299 VIII,55 | spolupôsobia spôsobom určeným v liturgických knihách alebo
300 VIII,56 | Liturgia slávená biskupom ~V texte Sacrosanctum Concilium,
301 VIII,56 | cirkev sa zvlášť prejavuje v plnej a činnej účasti všetkého
302 VIII,56 | na tej istej eucharistii, v jednotnej modlitbe, pri
303 VIII,56 | slávení, stále konaných v monastieroch, ktorú si ony
304 VIII,56 | monastieroch, ktorú si ony v tradícii východných cirkví
305 VIII,56 | cirkví vždy zachovávali v skutočnej osmóze s liturgickými
306 VIII,56 | liturgickými sláveniami v katedrálach. ~
307 VIII,57 | 57. Spoluslúženie ~V kán. 700 § 2 CCEO sa odporúča
308 VIII,57 | jednota kňazstva a obety”. V mnohých koncilových textoch
309 VIII,57 | ktoré pod ich vedením žije v Kristovi. Spoluslúžitelia
310 VIII,57 | Spoluslúžitelia by preto nemali byť v takom počte, žeby museli
311 VIII,57 | takom počte, žeby museli byť v chrámovej lodi, kde sú veriaci,
312 VIII,57 | prestoloch na tom istom mieste a v tom istom čase. Tento zákaz
313 VIII,57 | synchronizované slávenie, s ktorým sa v niektorých prípadoch ráta
314 VIII,57 | niektorých prípadoch ráta v západosýrskej a etiópskej
315 VIII,57 | západosýrskej a etiópskej tradícii. ~V kán. 701 CCEO sa ustanovujú
316 VIII,57 | zjaviť mnohorakosť tradícií v jednote Cirkvi. Je to aj
317 VIII,57 | plnovýznamový symbol budúcej jednoty v mnohosti a spôsob, ako chrániť
318 VIII,57 | asimiláciou, najmä tam, kde sú v menšine. ~Zaoberajúc sa
319 VIII,57 | eucharistickom slávení sa v CCEO viacráz pripomína nevyhnutnosť
320 VIII,57 | spôsoby jeho praktizovania v rozličných cirkvách sui
321 VIII,57 | rozličných cirkvách sui iuris a v rozmanitých obradových rodinách
322 VIII,57 | že nedávno zavedená prax v západných liturgiách bola
323 VIII,58 | rozdeľovanie eucharistie ~V kán. 709 § 1 CCEO sa určuje,
324 VIII,58 | tieto rozhodnutia musia byť v súlade s obsahom typickým
325 VIII,58 | Svätý vystupuje na diskose a v čaši, v sláve a majestáte,
326 VIII,58 | vystupuje na diskose a v čaši, v sláve a majestáte, sprevádzaný
327 VIII,58 | cirkvi sui iuris, naozaj len v prípadoch skutočne nevyhnutných. ~
328 VIII,60 | obetou. Z tohto dôvodu sa v kán. 713 § 1 CCEO určuje,
329 VIII,60 | vopred posvätených darov v aliturgických dňoch. ~
330 VIII,61 | konsekrovaná pri tom istom slávení ~V rubrikách všetkých liturgických
331 VIII,61 | tento predpis, ktorý je v plnej zhode s východnou
332 VIII,61 | mystickým telom Krista, v prvom rade so všetkými prijímajúcimi,
333 VIII,61 | sú také dôležité, že už v apoštolskom a poapoštolskom
334 VIII,62 | ktorý zostúpil z nebies. V úsilí uľahčiť prístup k
335 VIII,62 | eucharistii bola táto prax v latinskej cirkvi veľmi zredukovaná.
336 VIII,62 | príklad bol nasledovaný aj v mnohých východných katolíckych
337 VIII,62 | tajomstva. Kán. 707 § 1 CCEO sa v tejto oblasti odvoláva na
338 VIII,62 | zmeneným podmienkam života v súčasnom svete. ~
339 VIII,63 | Takzvané “aliturgické” dni ~V kán. 704 CCEO sa uvádza,
340 VIII,63 | predpisy, hoci sa nachádzajú v liturgických knihách, a
341 VIII,63 | preto sú úradne platné, v mnohých cirkvách sui iuris
342 VIII,63 | mnohých cirkvách sui iuris sa v ostatných časoch veľmi často
343 VIII,63 | udalosť a nie ako zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala
344 VIII,63 | aliturgických dní tam, kde sa ona v pomerne nedávnych časoch
345 VIII,64 | slávenia sviatočných dní ~V kán. 881 § 1 CCEO sa vyhlasuje,
346 VIII,64 | veriaci kresťania sú povinní v nedele a v prikázané sviatky
347 VIII,64 | kresťania sú povinní v nedele a v prikázané sviatky zúčastniť
348 VIII,64 | alebo prikázaného sviatku”. V CCEO sa tak predpokladá
349 VIII,64 | umožňuje správne slávenie v správnom čase, a to takým
350 VIII,64 | texty súhlasili s hodinou, v ktorej sú slávené. Denný
351 VIII,64 | rôznych častí Božích chvál v inom čase, ako je predpísané
352 VIII,65 | dávna možnosť určiť predpisy v tejto veci rôznym partikulárnym
353 VIII,65 | disciplínou, ktorá je rozdielna v rozličných dňoch a ročných
354 VIII,65 | tohto princípu bude musieť v praxi dovoliť a kontrolovať
355 VIII,65 | božskej liturgii možno chápať v širšej súvislosti obetovania
356 VIII,65 | vlastných intencií59 sa v prípade viacerých slávení
357 VIII,65 | prípade viacerých slávení v jeden deň majú odovzdať
358 VIII,66 | vstúpiť do Božej prítomnosti v slávení Božích tajomstiev,
359 VIII,66 | Pavla, ktorý učí: “Ktorí ste v Kristovi pokrstení, Krista
360 VIII,66 | človeka voči tým, ktorí sú v Božej službe. Hovoríme aj
361 VIII,66 | právom. Obyčajne je uzákonené v bohoslužobných knihách alebo
362 VIII,66 | bohoslužobných knihách alebo v iných nariadeniach bohoslužobného
363 VIII,66 | kompetentnou autoritou. Aj v tejto oblasti sa majú uprednostniť
364 VIII,67 | Príprava chleba a vína ~V kán. 706 CCEO sa pripomína,
365 VIII,67 | určeného na eucharistiu, v kódexe sa žiada zachovať
366 VIII,67 | práv. Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým chlebom,
367 VIII,67 | jedného aj druhého spôsobu sa v minulosti veľa diskutovalo
368 VIII,67 | teologickej interpretácie. Keďže v tejto otázke každý zvyk
369 VIII,67 | každý zvyk má svoju hodnotu, v CCEO sa predpisuje, aby
370 VIII,67 | od svojich otcov, aby tak v symbolickej forme vyjadrila
371 VIII,67 | eucharistické slávenie a v pečatiach na nich, ďalej
372 VIII,67 | pečatiach na nich, ďalej v modlitbách, ktoré sprevádzajú
373 VIII,67 | sprevádzajú ich prípravu, alebo v menách, ktoré sa im dávajú,
374 VIII,67 | tento problém má sa riešiť v bohoslužobných knihách. ~
375 VIII,67 | pravidlo, ktoré sa nachádza v CCEO, sa odlišuje od kán.
376 VIII,67 | nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v arménskej cirkvi, a teda
377 VIII,67 | prijímaním), nachádzajúci sa v cirkvách konštantínopolského
378 VIII,67 | pôvodu a, žiaľ, zaniknutý v niektorých gréckokatolíckych
379 VIII,68 | a bohoslužobných odevov, v kán. 707 § 2 sa povoľuje “
380 VIII,68 | obradových zvykov. Najmä v prípade chleba to naliehavejšie
381 VIII,68 | výnimkou liturgie Arménov, v prípade, keď nieto prosfor,
382 VIII,68 | keď nieto prosfor, má sa v spomínaných výnimočných
383 VIII,68 | môžu zle pochopiť, keďže sú v kontraste s tradičným zvykom,
384 VIII,69 | Súhrn predpisov vymenovaných v kán. 707 je relatívne druhotný
385 VIII,69 | potvrdená kán. 713 § 2 , v ktorom sa nalieha, aby “
386 VIII,69 | svete”. ~Všimli sme si, že v kán. 707 sa odkazuje na
387 IX,70 | služobníci a bohoslužba ~V kán. 323 § 1 CCEO sa uvádza,
388 IX,70 | z ich funkcií sa rozvíja v bohoslužbe, a preto, že
389 IX,70 | bohoslužbe, a preto, že v nej vykonávajú inú úlohu
390 IX,70 | veriaci a sú s ňou často v kontakte. ~
391 IX,71 | tajomstvách a na Kristovi, ktorý v týchto svätých tajomstvách
392 IX,71 | príkladne žiť. Ich úloha v bohoslužbe má byť prameňom,
393 IX,71 | poznaniu posvätných bohoslužieb v ich teologických, duchovných
394 IX,71 | života sa vyzdvihuje aj v kánonoch, ktoré sa zaoberajú
395 IX,71 | sa zaoberajú seminármi. V knihe sa hovorí, že bohoslužba
396 IX,71 | kandidáti na kňazstvo majú v nej nachádzať potravu pre
397 IX,71 | maximálnou starostlivosťou a vždy v úplnej forme, aby ním boli
398 IX,71 | liturgii pomôže kandidátom v plnosti dosiahnuť to, čo
399 IX,71 | a zabráni im ho hľadať v oblastiach cudzích vlastnému
400 IX,71 | cudzích vlastnému dedičstvu. V kán. 343 sa odmieta akýkoľvek
401 IX,71 | opačný zvyk a predpisuje sa v ňom, aby všetci kandidáti
402 IX,72 | Stupne posvätných rádov ~V CCEO sa vysvetľuje, že klerici,
403 IX,73 | rád), nie je viac laikom ~V kán. 230 § 1 CIC sa hovorí
404 IX,73 | interpretácie kán. 358 CCEO; v ňom sa tvrdí, že kandidát “
405 IX,73 | partikulárneho práva sa odráža v kán. 327, v ktorom sa určuje,
406 IX,73 | práva sa odráža v kán. 327, v ktorom sa určuje, že tí,
407 IX,73 | aby sa prijatie do kléru v jednotlivých eparchiách
408 IX,73 | tak príslušný služobník v plnej a stálej forme začlenil
409 IX,74 | neužitočné zavádzať rozdiely v tradíciách so zreteľom na
410 IX,74 | nevhodne zavedená viac-menej v nedávnom období. ~
411 IX,75 | na presne určenú službu v Cirkvi. Preto tieto služby
412 IX,75 | služby majú viditeľne a v úplnosti vykonávať tí, ktorí
413 IX,75 | nepomýšľajú na presbyterát, a v náležitom rozsahu tí, ktorí
414 IX,75 | na zodpovednosť a službu v Cirkvi, ktorú prijímajú,
415 IX,75 | prijímajú, hoci budú pokračovať v rodinnom živote a vykonávať
416 IX,75 | latinskej cirkvi a teraz už ani v nej nepoužívanej, totiž
417 IX,76 | Ignáca Antiochijského diakoni v súlade biskupmi a presbytermi
418 IX,76 | Táto prax zachovaná v pravoslávnych cirkvách,
419 IX,77 | patriacich do nejakej eparchie. V § 2 sa určuje, že eparchiálny
420 IX,77 | Apoštolského stolca alebo v niektorých prípadoch patriarchu.
421 IX,77 | prípad, keby vysviacka bola v inom bohoslužobnom obrade,
422 IX,77 | žiadal udeliť vysviacku v obrade kandidáta. Pokiaľ
423 X,79 | ktoré nachádza svoj vrchol v človekovi stvorenom na obraz
424 X,79 | hovoríme “o Kristovi a Cirkvi”. V tajomstve Krista sa totiž
425 X,79 | tajomstve Krista sa totiž v plnosti zjavuje vzťah stvorenia
426 X,79 | týmto životom a ožiari ho v nebeskom Jeruzaleme (Ap
427 X,79 | vyjadrujú túto dimenziu vzťahu v rôznych formách. Vyprosujú
428 X,79 | príkladu, ktorý prišiel, aby v sebe zničil nepriateľstvo,
429 X,79 | stvorenia plodením detí. V tom je v istom zmysle aj
430 X,79 | plodením detí. V tom je v istom zmysle aj splnenie
431 X,79 | prinášať živému Bohu poklonu v Duchu a v pravde. ~
432 X,79 | živému Bohu poklonu v Duchu a v pravde. ~
433 X,80 | 80. Povinnosť prípravy ~V kán. 783 § 1 CCEO sa dušpastierom
434 X,81 | posvätným obradom, teda v prítomnosti a s požehnaním
435 X,81 | platne a dovolene sláviť aj v prítomnosti samých svedkov,
436 X,81 | veľkými ťažkosťami, prípadne v nebezpečenstve smrti, alebo
437 X,81 | budú trvať viac ako mesiac. V takom prípade, ak je to
438 X,82 | špecifická vo východnom práve. V latinskej cirkvi sa vyžaduje
439 X,82 | druhému sviatostnou milosťou. ~V kán. 832 § 3 CCEO sa upresňuje,
440 X,83 | na požehnanie manželstva, v kán. 830 § 1 CCEO sa určuje,
441 X,83 | prebiehať ad liceitatem v obrade manželov alebo jedného
442 X,83 | rôznych obradov.69 Slávenie v inom obrade je teda nedovolené,
443 X,83 | je teda nedovolené, ale v jednotlivých prípadoch ho
444 X,83 | dovoliť Apoštolský stolec. ~V kán. 831 § 2 CCEO sa spresňuje,
445 X,83 | nejakej oprávnenej príčiny. ~V prípade miešaných manželstiev
446 X,83 | teda vyslúžiť sviatosť v prítomnosti hierarchu alebo
447 X,84 | význam manželskej ustanovizne v priebehu celých dejín spásy
448 X,84 | priebehu celých dejín spásy a v teologických termínoch vyjadruje
449 X,85 | 85. Zasnúbenie ~V kán. 782 CCEO sa hovorí
450 X,85 | vymáhanie manželského sľubu. V stáročnej praxi dodržiavanej
451 X,85 | stáročnej praxi dodržiavanej v mnohých cirkvách aj dnes
452 X,85 | význam obradu zasnúbenia je v tom, že má vyjadriť súhlas
453 X,85 | budúcich manželov, zatiaľ čo v obrade korunovania sa chce
454 X,85 | menej definitívne - jestvujú v mnohých cirkvách a patria
455 X,85 | patria k ich tradícii, hoci v iných cirkvách sa bežne
456 XI,86 | pokánia ~Ján Krstiteľ hlásal v judejskej púšti: “Kajajte
457 XI,86 | zostúpenia Svätého Ducha ráno v deň Päťdesiatnice (Sk 2,
458 XI,86 | Päťdesiatnice (Sk 2, 38). Práve v tom je poslanie, ktoré Kristus
459 XI,86 | im zjavil a učil ich, že v jeho mene “sa bude všetkým
460 XI,86 | správanie a nachádza sa v strede celého kresťanského
461 XI,87 | život, sa javí naliehavým v každom prejave kultu. Vyžaduje
462 XI,87 | Tento postoj sa nachádza v celom bohoslužobnom okruhu
463 XI,87 | bohoslužobnom okruhu roka a v každej hodine dňa, ale najmä
464 XI,87 | ale najmä naliehavý je v čase prípravy na sviatky,
465 XI,87(71) | Modlitba po obliekaní v byzantskom obrade krstu ~
466 XI,87(72) | Modlitba proskomídie v byzantskej božskej liturgii
467 XI,87 | kajúca hodnota a čiastočne, v istom zmysle, aj sila zmierenia.
468 XI,87 | sila zmierenia. Pokánie v starej tradícii nedosahuje
469 XI,87 | svoje plody spásy výlučne v bohoslužobnom rámci, pretože
470 XI,88 | Cirkev ustavične vychádza v ústrety ľudskej slabosti,
471 XI,88 | dovoľujúc nové pokánie po krste. V rámci života, ktorý je charakterizovaný
472 XI,88 | prijať Božiu eucharistiu. V tejto sviatosti, ako sa
473 XI,88 | sviatosti, ako sa to tvrdí v kán. 718 CCEO, veriaci,
474 XI,88 | obsiahnuť odpustenie.74 V prípade, že nespáchal ťažké
475 XI,88 | túto sviatosť, a to najmä v období pôstov a pokánia.75 ~
476 XI,89 | cirkevný, a teda spoločenský. V prvom rade je to tak preto,
477 XI,89 | sviatosť tradične udeľuje v rámci modlitieb, vysvetlení,
478 XI,89 | môžu chvályhodne sláviť v spoločenstve veriacich.
479 XI,89 | aspoň nepriamo sa navrhuje v CCEO, v ktorom sa uvádza,
480 XI,89 | nepriamo sa navrhuje v CCEO, v ktorom sa uvádza, že priamym
481 XI,89 | nezodpovedá zvyk sláviť ju v spovedniciach latinského
482 XI,89 | spovedniciach latinského typu, ale v samom chráme, ba v daktorých
483 XI,89 | ale v samom chráme, ba v daktorých tradíciách pred
484 XI,90 | individuálneho vyznania ~V CCEO sa určuje, že absolúcia
485 XI,90 | výnimočných prípadov vymenovaných v kán. 720 § 2 a určitých
486 XI,90 | určitých podmienok vymenovaných v kán. 721 § 1 CCEO. Táto
487 XI,90 | individuálneho vyznania v celom rámci sviatostného
488 XI,90 | podmienkou kultu vzdávaného Bohu v pravde. Veď odpustiť hriechy
489 XII,91 | prejav a znak spásy, prítomný v osobe Ježiša , je aj úlohou
490 XII,91 | Svätom Duchu, ktorá pokračuje v diele vteleného Slova. O
491 XII,91 | sprevádzať tých, čo uveria: “V mojom mene budú ... na chorých
492 XII,91 | modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene” (Jak 5, 14).
493 XII,92 | predstavuje dôveru veriacich v Pána, ktorý nič neopomenie,
494 XII,93 | 93. Spôsoby slávenia ~V CCEO sa odporúča udeľovať
495 XII,93 | bohoslužobných obradoch sa v CCEO predpisuje, že olej,
496 XII,93 | vykonané presne, a to slovne, v postupe aj v úkonoch predpísaných
497 XII,93 | to slovne, v postupe aj v úkonoch predpísaných bohoslužobnými
498 XII,93 | bohoslužobnými knihami”, hoci “v nevyhnutnom prípade stačí
499 XII,94 | dosť zložité a časovo dlhé. V skutočnosti toto nápadné
500 XII,94 | zázrakov, o ktorých sa hovorí v mnohých evanjeliových textoch,
1-500 | 501-611 |