1-500 | 501-600
Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | dielom Ducha Svätého, Slovo sa stalo telom z Panny Márie,
2 Uvod,1 | prirodzenosť a zjednotiac sa s ňou v panenskom lone.
3 Uvod,1 | do svätyne neba prihovára sa za ľudí (Hebr 7, 25). Odvtedy
4 Uvod,1 | ohlasuje a vzýva, až kým sa nevráti. ~Z krstného prameňa
5 Uvod,1 | tajomstva našej spásy, ktoré sa dokonalo v Pasche Pána Ježiša,
6 Uvod,1 | Kristus” (Fil 1, 21). ~Pán sa sprítomňuje, keď sa v zhromaždení
7 Uvod,1 | Pán sa sprítomňuje, keď sa v zhromaždení ohlasuje Božie
8 Uvod,1 | 1 - 4). V pripodobnení sa Kristovi Kňazovi je dané
9 Uvod,1 | ohňom Ducha. V manželstve sa Cirkev spája so Ženíchom
10 Uvod,1 | svojho Syna), ale ktorý sa našiel (Lk 15, 11 - 32).
11 Uvod,1 | hriechov. Spojená s modliacim sa Kristom, ktorému mních osobitným
12 Uvod,1 | prosbu Otcovi. Jej liturgia sa rozprestiera v “čase spásy”,
13 Uvod,1 | dokonalou bohoslužbou, ktorá sa tu slávi, až kým pri návrate
14 Uvod,1 | skutočne je, a neprestajne sa bude klaňať Najsvätejšej
15 Uvod,2 | pôvodný kontext rodiacej sa Cirkvi.1 V tejto perspektíve,
16 Uvod,2 | kresťania bohoslužbu”, 2 sa zdôrazňuje, že v bohoslužobnom
17 Uvod,2 | aj s vrúcnym citom, ktorý sa prebúdza v srdci spaseného
18 Uvod,2 | modelom premeneného ľudstva, 4 sa prejavuje všade: vo forme
19 Uvod,2 | človekom. Modlitba Cirkvi sa tak už stáva účasťou na
20 I,3 | liturgia~“Každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského
21 I,3 | učeníkom nebeského kráľovstva, sa podobá hospodárovi, ktorý
22 I,3 | Prozreteľnosti, dotýkajúcich sa našej doby, za zásah Ducha
23 I,3 | liturgického hnutia, ktorá sa usilovala spresniť ju a
24 I,4 | liturgie všetkých cirkví, ktoré sa majú aplikovať aj pri liturgickom
25 I,4 | slávení tých cirkví, čo sa nedržia rímskeho rítu. 9
26 I,4 | tejto konštitúcie a CIC 1983 sa majú chápať iba so zreteľom
27 I,4 | liturgického charakteru, ktoré sa týkajú priamo východných
28 I,4 | priamo východných cirkví, sa nachádzajú v rozličných
29 I,4 | Orientalium Ecclesiarum. Tu sa vyzdvihuje nezameniteľná
30 I,4 | praktické normy týkajúce sa rozličných hľadísk cirkevného
31 I,5 | všeobecnú orientáciu. Keďže sa však nachádzajú v rozličných
32 I,5 | východným tradíciám a ktoré sa má úzkostlivo chrániť a
33 I,5 | budú odsunuté alebo dokonca sa stratia vo vzťahu s latinskou
34 I,6 | spolupráci s cirkvami, ktorých sa to dotýka, sa postará o
35 I,6 | cirkvami, ktorých sa to dotýka, sa postará o sformulovanie
36 I,6 | patriaca do takejto skupiny; sa postará podľa spôsobu, ktorý
37 I,6 | vlastné normy, opierajúc sa o túto inštrukciu. Svätý
38 II,7 | Plnosť Božieho tajomstva sa zjavuje postupne podľa historických
39 II,7 | kultúry národov a vyjadruje sa v spôsoboch prežívania viery,
40 II,8 | východných cirkví ~Zaoberajúc sa rôznymi zoskupeniami organicky
41 II,8 | hierarchiou (kán. 27), odvoláva sa na ríty, ktoré tvoria ich
42 II,9 | ustavičnú epiklézu. Môžu sa chváliť duchovnosťou čerpajúcou
43 II,9 | kán. 28 § 1, odvolávajúc sa na Lumen Gentium č. 23 a
44 II,9 | najvýznamnejšie odbory, v ktorých sa ukazuje dedičstvo vlastné
45 II,9 | že tieto jednotlivé polia sa prenikajú a navzájom podmieňujú
46 II,10 | východných kresťanov, ktorí sa tu usadzujú, pričom badať,
47 II,11 | apoštolskom liste Orientale Lumen sa osobitne zdôrazňuje nenahraditeľná
48 II,11 | Ecclesiarum (č. 1), v ktorom sa vyslovuje želanie, aby východné
49 II,11 | nemohla prežiť bez toho, aby sa stále neprispôsobovala meniacim
50 II,11 | neprispôsobovala meniacim sa podmienkam života. Varovanie
51 II,11 | podmienkam života. Varovanie sa však vzťahuje na každú nedovolenú
52 II,12 | vývoja,16 a dodáva, že ak sa od nich vinou okolnosti
53 II,12 | nenáležite odchýlili, majú sa usilovať o návrat k starootcovským
54 II,12 | druhom mieste spôsob, ako sa tieto tradície odovzdávali
55 II,12 | vernosť tradíciám a otvorenie sa požiadavkám dnešného sveta)
56 II,12 | musí súvisieť a zhodovať sa so zdravou tradíciou tak,
57 III,13 | podporovať tendenciu, aby sa dedičstvo typické pre východné
58 III,13 | citového aspektu, a tak sa stať ľahkým útočišťom pre
59 III,13 | bohoslužby bez toho, aby sa v nej spájalo ako v najvyššom
60 III,13 | spôsobuje nebezpečenstvo, že sa zredukuje čisto na povrchnosť. ~
61 III,14 | liturgia je miesto, na ktorom sa ohlasuje a adoruje a kde
62 III,14 | ohlasuje a adoruje a kde sa prejavuje spoločenstvo a
63 III,15 | bohoslužba bola miestom, v ktorom sa sústreďovala katechéza a
64 III,15 | penitentov na zmierenie sa v období pred Paschou uskutočňovala
65 III,15 | bohoslužby. Týmto modelom sa východné cirkvi inšpirujú
66 III,15 | je základom ich sily. Ním sa má inšpirovať aj opätovné
67 III,15 | asimilovanej bohoslužby sa zrodí rast života v Kristovi. ~
68 III,15 | účasť na Božích tajomstvách sa uskutočňujú pomocou daktorých
69 III,15 | Božou skutočnosťou, ktorá sa predstavuje človeku ako “
70 III,15 | bohoslužbe východných cirkví sa skúsenosť vtelenia viery
71 III,15 | duchovný život veriacich. To sa ukázalo zjavné najmä vtedy,
72 III,15 | schopné prežiť a dokonca sa upevniť, hoci museli obmedziť
73 III,16 | Práve ich bohoslužby, keď sa vrátia k ešte výraznejšej
74 III,16 | čo ich falšovalo, stanú sa najlepším východiskovým
75 III,16 | dnešných časoch dotknúť sa sŕdc a osvietiť mysle veriacich. ~
76 III,17 | bohoslužbe ~Dedičstvo viery sa prijíma skrze Tradíciu,
77 III,18 | takzvanému prispôsobovaniu sa novým časom. Jednako je
78 III,18 | vyžaduje rozvážnosť, aby sa neznepokojili duše, ale
79 III,18 | Pavol II. spresňuje: “Keď sa budete musieť prekliesniť
80 III,18 | rozšírenej mentality, ktorá sa usiluje nadhodnotiť efektivitu,
81 III,18 | spoločnej zodpovednosti, kde sa to len dá, mužské a ženské
82 III,18 | Skutočnosť, že v bohoslužbe sa stále opakujú, nesmie nič
83 III,19 | posvätnej liturgii: “Aby sa zachovala zdravá tradícia,
84 III,19 | zdravá tradícia, a pritom sa otvorila cesta oprávnenému
85 III,19 | vatikánsky koncil, mohla sa uskutočniť len preto, že
86 III,19 | úrovni. Bez tohto všetkého by sa nikdy neboli našli správne
87 III,20 | starej bohoslužobnej praxe sa musí zvážiť, či prvok, ktorý
88 III,20 | kontextom celku, do ktorého sa vkladá. Tento kontext má
89 III,20 | prirodzene pochádzal. Taktiež sa musí preskúmať, či takýto
90 III,20 | obnovy musí byť pozorná, aby sa nedala podmieniť inými schémami,
91 III,20 | možno účinnejšími. Na to sa vzťahujú dôrazné a opakované
92 III,21 | rešpektovať a čo najmenej sa od nej vzdialiť, aby sa
93 III,21 | sa od nej vzdialiť, aby sa ešte nezväčšovali už jestvujúce
94 III,21 | myslieť na možné prispôsobenie sa, plánovanie a spoluprácu.
95 III,21 | plánovanie a spoluprácu. Tak sa prejaví tá jednota, ktorá
96 IV,22 | verejného Božieho kultu treba sa nám odvolať na kán. 657
97 IV,22 | cirkvi, podľa kán. 152 CCEO sa vzťahuje aj na arcibiskupské
98 IV,22 | hierarchov. V obidvoch prípadoch sa vyžaduje predchádzajúci
99 IV,23 | zverené autorite cirkvi, sa spresňuje v súčasnej legislatíve
100 IV,23 | v kán. 199 § 1 CCEO, kde sa zdôrazňuje úloha “eparchiálneho
101 IV,23 | eparchie”. Podobný záväzok sa vyžaduje v iných kánonoch
102 IV,23 | biskupa je bdieť nad tým, aby sa bohoslužobný život “čo najlepšie
103 IV,23 | sui iuris. Týmto spôsobom sa autorita jednotlivých biskupov
104 IV,23 | schvaľovať nesprávne správanie sa skupín či frakcií, ale spolu
105 IV,23 | v chápaní viery, v ktorú sa verí, rovnako je ním aj
106 IV,23 | aj v ochrane viery, ktorá sa slávi. Ľud zo svojej strany
107 IV,23 | usmerneniam svojho pastiera a má sa usilovať pochopiť ich do
108 IV,23 | predstavovať miesto, na ktorom sa vďaka daru Svätého Ducha
109 IV,23 | prežíva tajomstvo, ktoré sa denne slávi vo viere. ~
110 IV,24 | katolíckych cirkví. Táto úloha sa uskutočňovala rozličnými
111 IV,24 | presvedčeniu oných čias, v ktorých sa videla istá podradenosť
112 IV,24 | voči latinskému rítu, ktorý sa pokladal za uprednostnený (“
113 IV,24 | neraz prospešná, tak dnes sa rovnako ukazuje nevyhnutnou
114 IV,24 | núdznych situáciách, v ktorých sa nachádzajú mnohé východné
115 IV,24 | metropolitné cirkvi. Táto kontrola sa, samozrejme vzťahuje, na
116 IV,25 | samých východných územiach sa pomaly ale isto menili pôvodné
117 IV,25 | opustili svoju vlasť a usadili sa inde, vedľa kresťanov vychovaných
118 IV,25 | tradíciách. Postupom času sa začlenili do kultúrneho
119 IV,25 | bohoslužbe vlastnej cirkvi sa tak javila ťažšia. Aby sa
120 IV,25 | sa tak javila ťažšia. Aby sa predišlo týmto ťažkostiam,
121 IV,25 | ťažkostiam, východné cirkvi sa už od staroveku často starali
122 IV,25 | rovnakom území, vyžaduje, aby sa používali jednotné preklady.
123 IV,25 | preklady. Je vhodné, aby sa kompetentné autority dohodli
124 IV,26 | bohoslužobného práva ~V kán. 3 CCEO sa hovorí o bohoslužobnom práve,
125 IV,26 | bohoslužobnom práve, pričom sa odkazuje na predpisy bohoslužobných
126 IV,26 | bohoslužobných kníh. Okrem nich sa v CCEO spomínajú aj iné
127 IV,26 | sui iuris a nenachádzajú sa v bohoslužobných knihách:
128 IV,26 | Vzhľadom na tie posledné sa v kán. 3 CCEO nalieha na
129 IV,27 | celistvosť celku, do ktorého sa vkladajú tieto predpisy,
130 IV,27 | rozmanito formulované, pričom sa prispôsobovali osobitným
131 IV,27 | že za rôznych okolností sa mohli vyvinúť rôzne a neraz
132 IV,27 | citlivú záležitosť. Preto sa musia postarať o výskum
133 IV,28 | podobne ako v kán. 27 CIC sa tvrdí, že zvyk je najlepším
134 IV,28 | a v kánonoch 1507 a 1509 sa vysvetľujú pravidlá na jeho
135 IV,28 | na jeho používanie. Ako sa spresňuje v kán. 1507, zvyk
136 IV,28 | múdre rozlišovanie, aby sa zachovalo to, čo je platné
137 IV,28 | kresťanský rozkvet, a aby sa zasiahlo do toho, čo je
138 IV,29 | ekumenizmus ~V kán. 656 § 1 CCEO sa tvrdí, že pri bohoslužobnom
139 IV,29 | pri bohoslužobnom slávení sa môžu používať len tie knihy,
140 IV,29 | rozvahou zvážiť každú vec, môže sa ukázať ako cenný zvyk, keďže
141 IV,29 | pravoslávnych cirkví. Naopak, nech sa v miere, v akej je to len
142 IV,29 | vydania. Pápež Ján Pavol II. sa pri tejto príležitosti obrátil
143 IV,29 | veľkou túžbou si želám, aby sa spoločné štúdium bohoslužby
144 IV,29 | Arménmi”.29 ~Toto želanie sa nanovo potvrdilo všeobecnými
145 IV,29 | direktória (187), v ktorom sa odporúča používať bohoslužobné
146 IV,30 | patriarchálnych cirkvách. Vyžaduje sa, aby sa pamätalo na osobitnú
147 IV,30 | cirkvách. Vyžaduje sa, aby sa pamätalo na osobitnú povahu
148 IV,30 | zdôrazniť, že na Východe, a to sa dnes odporúča aj v západnej
149 IV,30 | formáciu veriacich. Prejavuje sa v “katechéze” pre katechumenov
150 IV,30 | duchovnosti a morálky. Preto sa odporúča, aby proces katechizácie
151 V,31 | 31. Cirkev - modliace sa spoločenstvo ~V knihe Skutkov
152 V,31 | knihe Skutkov apoštolov sa opisuje život prvých kresťanov
153 V,31 | kresťanov takto: “Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov
154 V,31 | rovnaký model modliacej sa cirkvi: “Ako Pán nerobí
155 V,31 | vychádzajúc z jediného Otca vrátil sa k nemu a zostáva s ním".30 ~
156 V,31 | činnosti. Táto charakteristika sa má zachovať a oživovať v
157 V,31 | kresťanov aj preto, aby sa medzi veriacimi zabránilo
158 V,32 | statuat supplicandi (Nech sa norma viery určuje normou
159 V,32 | určuje normou modlenia),31 čo sa obyčajne skracuje na lex
160 V,32 | a to do takej miery, že sa stáva kritériom potvrdenia
161 V,33 | povinnosť pokrstených. Preto sa má vychovávať svedomie veriacich
162 V,33 | svedomie veriacich a majú sa nevyhnutne pripraviť spôsoby
163 V,33 | nábožná, rozumná a plodná. Má sa postarať o to, aby po pozornom
164 V,33 | treba zabrániť tomu, aby sa ľudu prisudzovali tie úkony,
165 V,34 | apoštolský príkaz: ”Všetko nech sa deje slušne a po poriadku” (
166 V,34 | poriadku” (1 Kor 14,40), keď sa koná slávenie v zhromaždení.
167 V,34 | overené autoritou a tým, čomu sa hovorí sensus fidei kresťanského
168 V,34 | ľudu. ~V kán. 7 §1 CCEO sa pripomína, že všetci veriaci
169 V,34 | na bohoslužbu. V kán.17 sa okrem toho tvrdí: “Veriaci
170 V,34 | spôsobom . Kultové zhromaždenia sa teda skladajú z rozmanitých
171 V,34 | poznania Krista a pritom sa vyhne nebezpečenstvu, že
172 VI,35 | dňa Božiu milosť, ktorá sa vylieva z paschálneho tajomstva,
173 VI,36 | svojom strede Paschu a ktorý sa člení na sviatky v jednotlivých
174 VI,36 | poznamenaný sviatosťami, ktoré sa vzájomne prenikajú a podporujú,
175 VI,36 | prenikajú a podporujú, čím sa utvára obdivuhodný celok,
176 VI,36 | duchovný život veriacich. Tak sa utvoril kalendár rôznych
177 VI,36 | každoročného sviatku Paschy sa vo všetkých východných cirkvách
178 VI,36 | významom. V kán. 880 § 1 CCEO sa určuje, že pokiaľ ide o
179 VI,36 | Niektoré dôležitejšie sviatky sa pokladajú za prikázané a
180 VI,36(34) | CCEO kán. 880 § 2, ktorý sa vzťahuje na kán. 40 § 1 ~
181 VI,36 | kresťania povinní zúčastniť sa na Božom kulte a zdržať
182 VI,36 | na Božom kulte a zdržať sa činností, ktoré by zabránili
183 VI,36 | dní na ich slávenie majú sa zachovať aj tzv. kajúcne
184 VI,36 | bohoslužobných tradícií, treba sa s pastoračnou rozvážnosťou
185 VI,36 | dedičstva. ~Dovtedy, kým sa medzi všetkými kresťanmi
186 VI,36 | treba podporovať prax, ktorá sa už zaužívala v niektorých
187 VI,36 | pravoslávnou väčšinou, aby sa Pascha slávila v deň, v
188 VI,36 | bratstva a veriacim katolíkom sa umožní harmonicky sa včleniť
189 VI,36 | katolíkom sa umožní harmonicky sa včleniť do spoločnej duchovnej
190 VI,36 | spoločnej duchovnej klímy, ktorá sa často pociťuje aj v občianskom
191 VI,36 | v občianskom živote, čím sa napokon zabráni nežiadúcemu
192 VI,37 | mystagógii o sviatostiach, ktorá sa predkladá ľudu, ako aj vo
193 VI,38 | inšpiráciu a istým spôsobom sa doň včleňujú. Pravdepodobne
194 VI,38 | Pravdepodobne v tom je príčina, že sa nerozvinul komplex pobožností,
195 VI,38 | dedičstvu každej cirkvi. Ak sa totiž vyvíjajú nezávisle
196 VI,38 | o takúto lepšiu formáciu sa veriaci postupne stanú stále
197 VI,38 | akcii je potrebné inšpirovať sa tým, čo sa odporúča v bode
198 VI,38 | potrebné inšpirovať sa tým, čo sa odporúča v bode 13 koncilovej
199 VI,38 | súlade s bohoslužbou, od nej sa istým spôsobom odvodzovali
200 VI,39 | veci sviatostí ~Starajúc sa o uchovanie a rozkvet cenných
201 VI,39 | cirkvách, ako aj spôsob, akým sa sviatosti slávia a vysluhujú;
202 VI,39 | vysluhujú; a želá si, aby sa - ak treba - táto prax obnovila”.40
203 VI,39 | aplikácie na iné prípady. To sa aspoň čiastočne uskutočnilo
204 VI,39 | kódexe (CCEO), ale musí sa ešte konkretizovať najmä
205 VI,39 | cirkví sui iuris. ~Koncil sa neuspokojuje len s potvrdením
206 VI,39 | návratom k tým prvkom, ktoré sa vytratili. Ak je to nevyhnutné,
207 VI,39 | synôd alebo o vzdialenie sa od pokynov, ktoré boli vydané
208 VI,40 | Cirkvi ~Cirkev, v ktorej sa zjavuje Boh, svojím spôsobom
209 VI,40 | slávení. Je dôležité, aby sa táto účasť všetkých členov
210 VI,41 | stvorenstva ~V kán. 667 CCEO sa tvrdí, že Cirkev je povinná
211 VI,41 | silou Svätého Ducha, aby sa stali skutočnými ctiteľmi
212 VI,41 | milosti udeľovanej ľuďom sa uskutočňuje skrze skutky
213 VI,41 | vesmíru (Rim 8, 16 - 25) a aby sa vzdával Otcovi náležitý
214 VI,41 | v mystagógii pre ľud má sa toto stať dôležitou a nevyhnutnou
215 VII,42 | žije. Tento vstup, ktorý sa začína prvým povolaním k
216 VII,42 | dielo Kráľovstva stali sme sa hodnými zúčastňovať sa na
217 VII,42 | sme sa hodnými zúčastňovať sa na hostine Kráľovstva. Tu
218 VII,42 | takže krstná iniciácia sa v nej udeľovala deťom v
219 VII,42 | časových momentoch. Na Východe sa však pôvodný zvyk zachoval
220 VII,42 | v mnohých súvislostiach sa termínom “krst” rozumejú
221 VII,42 | iniciácie. Toto je titul, ktorý sa im dáva v mnohých rukopisných
222 VII,42 | V ostatných storočiach sa však aj v rôznych východných
223 VII,42 | východnému dedičstvu. Tam, kde sa tradičná prax stratila,
224 VII,42 | liturgii. Bezpodmienečne sa musí zariadiť predovšetkým
225 VII,42 | pravoslávnej cirkvi. Takisto sa treba postarať o nevyhnutnú
226 VII,42 | kresťanský ľud. Zatiaľ, čo sa bude zavádzať obnovená prax,
227 VII,42 | čo budú schopné priblížiť sa k chápaniu tajomstiev viery
228 VII,42 | vyžaduje tvorivé úsilie, aby sa primerane prešlo k novej
229 VII,42 | nadväznosti na súčasný život. Ide sa o neľahký, ale nevyhnutný
230 VII,44 | Krst je sviatosť, ktorá sa udeľuje tomu, kto verí,
231 VII,44 | udeľuje tomu, kto verí, a chce sa zjednotiť s Kristom. Všetky
232 VII,44 | vykonaním prípravu, v ktorej sa prejaví jednak cesta kandidáta
233 VII,44 | jeho výslovné zrieknutie sa diabla a síl zla. Ako príklad
234 VII,44 | z Mopsuestie, v ktorých sa zdôrazňuje naliehavosť tejto
235 VII,44 | predstaviť kandidáta, a usilovať sa, aby krstenec po svojej
236 VII,44 | zaručenie toho všetkého sa v kán. 686 § 2 CCEO zdôrazňuje
237 VII,44 | primeranej prípravy, keď sa odporúča: “Kňaz sa má postarať,
238 VII,44 | keď sa odporúča: “Kňaz sa má postarať, aby rodičia
239 VII,44 | Bude užitočné informovať sa v tejto súvislosti o riešení,
240 VII,44 | prijali iné cirkvi,46 aby sa zabezpečila serióznosť konverzie
241 VII,45 | múdru pedagógiu spásy. ~Dnes sa krstný obrad vo väčšine
242 VII,45 | slávením krstu. Tento odstup sa ešte výraznejšie znovu nastolí
243 VII,46 | latinskej tradície, ktorá sa opisuje v kán. 861 § 1 CIC,
244 VII,46 | vylúčením diakonov, na ktorých sa vkladajú ruky “ nie pre
245 VII,46 | má správny úmysel”, ako sa uvádza v kán. 861 § 2 CIC.
246 VII,46 | cirkevného spoločenstva sa zjavuje aj v CCEO, kde sa
247 VII,46 | sa zjavuje aj v CCEO, kde sa hovorí, že “jeho vykonanie
248 VII,47 | 47. Krst sa udeľuje vo vlastnom obrade ~
249 VII,47 | cirkvi sui iuris. Preto sa v kán. 683 CCEO pripomína,
250 VII,47 | CCEO pripomína, že “krst sa má sláviť podľa bohoslužobných
251 VII,48 | rôznych cirkví sui iuris sa budú musieť postarať o vydanie
252 VII,48 | vhodných predpisov, aby sa zabránilo zmenám alebo skracovaniam,
253 VII,48 | obrad exorcizmov a zriekania sa diabla, požehnanie vody
254 VII,48 | mnohých bohoslužobných knihách sa predpokladá zvyčajné vykonanie
255 VII,48 | cirkev,48 keďže tento znak sa pričasto vynechával jednoducho
256 VII,49 | Myropomazaním, o ktorom sa hovorí v kánonoch 692 -
257 VII,49 | kánonoch 692 - 697 CCEO, sa na Východe nazýva sviatosť,
258 VII,49 | viery. ~V kán. 692 CCEO sa podľa východných tradícií
259 VII,49 | latinskej liturgie nežiada , aby sa pomazanie udeľovalo s vkladaním
260 VII,50 | myropomazania ~V kán. 694 sa hovorí, že “podľa tradícií
261 VII,50 | presbyter” a v kán. 696 § 1 sa spresňuje, že “všetci presbyteri
262 VII,50 | cirkví. V latinskej cirkvi sa totiž birmovanie obyčajne
263 VII,50 | latinská cirkev. ~Východná prax sa na rozdiel od latinskej,
264 VII,50 | Vo východnej tradícii sa tento aspekt nachádza v
265 VII,50 | sui iuris. Z toho dôvodu sa majú staré tradície verne
266 VII,51 | neofytom ~V kán. 697 CCEO sa predpisuje, aby sa Eucharistia
267 VII,51 | CCEO sa predpisuje, aby sa Eucharistia udeľovala čo
268 VII,51 | cirkvi sui iuris. Kán. 710 sa vracia k argumentu, ktorý
269 VII,51 | argumentu, ktorý vyžaduje, aby sa novopokrstené deti zúčastňovali
270 VII,51 | eucharistii, a odporúča, aby sa pri jej udeľovaní dodržiavali
271 VII,51 | vysvetlili, normy, týkajúce sa prijímania eucharistie u
272 VII,51 | u neofytov, nenachádzajú sa v legislatíve niektorých
273 VII,51 | takých, aké spomíname, týka sa to však aj cirkví, ktoré
274 VII,51 | dospelých a len následne sa vo východných cirkvách používal
275 VII,51 | pre deti. Týmito vecami sa obyčajne zaoberali pastoračné
276 VII,51 | je chlebom života a deti sa ním majú živiť stále, totiž
277 VII,51 | menej rozumová, ale postupne sa skrze milosť a pedagógiu
278 VII,52 | skončení prenasledovaní, sa mnohí kresťania spájali
279 VII,52 | spoločenstiev. Rozhodovali sa svedčiť o svojom úplnom
280 VII,52 | alebo pustovníctva, aby sa ešte vo väčšej slobode mohli
281 VII,52 | Redintegratio - (15) v CCEO, kde sa mu venuje 70 kánonov - (
282 VII,52 | Lumen - (9 - 16), ktorý sa zaoberá jeho širokým rozvojom. ~
283 VII,52 | tej tradície, podľa ktorej sa iniciácia do mníšskeho života
284 VII,52 | ktoré pripomínajú tie, čo sa používajú pri iniciácii
285 VII,52 | rúcho znamená zjednotiť sa so zmŕtvychvstalým Pánom
286 VII,52 | sile Svätého Ducha, púšťa sa do boja proti mocnostiam
287 VII,52 | proti mocnostiam zla, aby sa víťazstvo Paschy rozšírilo
288 VII,52 | profesiách, ale inšpirovať sa nimi aj pri profesiách rehoľných
289 VIII,53 | ale aj v iných tradíciách sa používa spolu s inými, ako
290 VIII,53 | to on, ktorý hovorí, keď sa v cirkvi číta Písmo.52 Ďalej
291 VIII,53 | liturgického úkonu, a nalieha, aby sa konala verne a správnym
292 VIII,53 | správnym spôsobom. Pritom nech sa čerpá v prvom rade zo zdrojov
293 VIII,53 | Svätého písma a liturgie, aby sa ohlasovali podivné Božie
294 VIII,53 | Nech je teda postarané, aby sa pri slávení božskej liturgie
295 VIII,53 | dosahujeme samého Boha a Boh sa s nami spája v najdokonalejšej
296 VIII,53 | naše postavenie, a tak úzko sa spája s touto prijatou prirodzenosťou,
297 VIII,54 | úctyhodnom staroveku, veľa ráz sa podľa živého vedomia cirkvi
298 VIII,54 | treba poskytnúť možnosť, aby sa používali, pokiaľ možno
299 VIII,54 | už nepoužívané, mali by sa obnoviť. Keďže anafora je
300 VIII,54 | teológie, je vhodné postarať sa o to, aby sa aspoň občas
301 VIII,54 | vhodné postarať sa o to, aby sa aspoň občas mohla vyslovovať
302 VIII,54 | počujú veriaci. Pastieri nech sa starajú o to, ako viesť
303 VIII,55 | konštitúcii O posvätnej liturgii sa vyhlasuje, že “cirkev sa
304 VIII,55 | sa vyhlasuje, že “cirkev sa veľmi stará o to, aby veriaci
305 VIII,55 | dobre chápať, a tak aby sa na posvätnom úkone zúčastňovali
306 VIII,55 | súlade s vlastnou službou sa špecifickejším spôsobom
307 VIII,55 | partikulárnym právom, aktívne sa zúčastňujú na obete Krista ,
308 VIII,56 | Ignáca Antiochijského, sa tvrdí, že “cirkev sa zvlášť
309 VIII,56 | Antiochijského, sa tvrdí, že “cirkev sa zvlášť prejavuje v plnej
310 VIII,56 | jednotlivej cirkvi. Liturgia sa tu musí sláviť príkladným
311 VIII,57 | Spoluslúženie ~V kán. 700 § 2 CCEO sa odporúča spoluslúženie spolu
312 VIII,57 | alebo s iným kňazom, “aby sa vhodne prejavila jednota
313 VIII,57 | mnohých koncilových textoch sa vyzdvihuje, že takýmto spôsobom
314 VIII,57 | vyzdvihuje, že takýmto spôsobom sa prejavuje jednota celej
315 VIII,57 | však byť dôvody, pre ktoré sa neodporúča spoluslúženie,
316 VIII,57 | účasti ľudu. Kategoricky sa zakazuje individuálne a
317 VIII,57 | istom čase. Tento zákaz sa nevzťahuje na tzv. simultánne
318 VIII,57 | synchronizované slávenie, s ktorým sa v niektorých prípadoch ráta
319 VIII,57 | tradícii. ~V kán. 701 CCEO sa ustanovujú spôsoby, podľa
320 VIII,57 | ustanovujú spôsoby, podľa ktorých sa má riadiť spoluslúženie
321 VIII,57 | cirkví sui iuris. Upozorňuje sa, že treba zabrániť akémukoľvek
322 VIII,57 | sú v menšine. ~Zaoberajúc sa rozličnými formami účasti
323 VIII,57 | na eucharistickom slávení sa v CCEO viacráz pripomína
324 VIII,57 | svoju vlastnú hodnotu, ktorá sa má harmonicky zachovávať
325 VIII,57 | zachovávať a rozvíjať. Odvolanie sa na predpisy liturgických
326 VIII,58 | eucharistie ~V kán. 709 § 1 CCEO sa určuje, že udeľovať eucharistiu
327 VIII,58 | liturgickej tradícii, do ktorej sa zaraďujú. Treba pamätať
328 VIII,58 | ľud a všetky deti Cirkvi sa radujú, keď vidia telo prichádzať
329 VIII,58 | a vyžaduje aj zrieknutie sa istého pohodlia, so zmenou
330 VIII,58 | načrtli. Je preto vhodné, aby sa fakulta rozdeľovať eucharistiu
331 VIII,59 | 59. Eucharistia sa má rozdávať pod obidvoma
332 VIII,59 | obidvoma spôsobmi ~Eucharistia sa má rozdávať pod obidvoma
333 VIII,59 | chleba a vína. Bez váhania sa preto musí zrušiť zvyk zúčastniť
334 VIII,59 | musí zrušiť zvyk zúčastniť sa na prijímaní iba pod samým
335 VIII,59 | samým spôsobom chleba, ako sa to dnes niekedy zjavuje
336 VIII,60 | 60. Eucharistia sa má rozdávať počas božskej
337 VIII,60 | eucharistickou obetou. Z tohto dôvodu sa v kán. 713 § 1 CCEO určuje,
338 VIII,60 | nevyžaduje ináč”. Táto prax má sa pokladať za jedinú správnu,
339 VIII,61 | všetkých liturgických kníh sa predpokladá, že nebeský
340 VIII,61 | istého slávenia, vyhýbajúc sa používaniu eucharistickej
341 VIII,61 | apoštolskom a poapoštolskom období sa stali technickým termínom
342 VIII,62 | tajomstva. Kán. 707 § 1 CCEO sa v tejto oblasti odvoláva
343 VIII,62 | partikulárneho práva. Nech sa zváži vhodnosť možnej obnovy,
344 VIII,62 | zmysel tradičnej praxe, ktorá sa nie vždy presne zhoduje
345 VIII,63 | aliturgické” dni ~V kán. 704 CCEO sa uvádza, že “božská liturgia
346 VIII,63 | uvádza, že “božská liturgia sa môže chvályhodne sláviť
347 VIII,63 | že tieto predpisy, hoci sa nachádzajú v liturgických
348 VIII,63 | mnohých cirkvách sui iuris sa v ostatných časoch veľmi
349 VIII,63 | kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých východných
350 VIII,63 | božskej liturgie, ktorá sa plne slávi slávnostným spôsobom
351 VIII,63 | nerozdelenej Cirkvi bude sa musieť pristúpiť k opätovnému
352 VIII,63 | aliturgických dní tam, kde sa ona v pomerne nedávnych
353 VIII,64 | dní ~V kán. 881 § 1 CCEO sa vyhlasuje, že “veriaci kresťania
354 VIII,64 | prikázané sviatky zúčastniť sa na božskej liturgii alebo
355 VIII,64 | plniť túto povinnosť, určuje sa, že využiteľný čas trvá
356 VIII,64 | prikázaného sviatku”. V CCEO sa tak predpokladá možnosť
357 VIII,64 | sú slávené. Denný cyklus sa totiž začína večierňou,
358 VIII,64 | predpísané celou štruktúrou textu sa riskuje narušenie rovnováhy
359 VIII,64 | komplex problémov a nesmie sa ohraničiť len na jednoduché
360 VIII,65 | a ročných obdobiach. ~Má sa zabrániť prehnanému množeniu
361 VIII,65 | ich vlastných intencií59 sa v prípade viacerých slávení
362 VIII,66 | Božích tajomstiev, symbolicky sa odvolávajúc na Pavla, ktorý
363 VIII,66 | bohoslužobných odevov, ktoré sa majú používať pri sláveniach,
364 VIII,66 | používať pri sláveniach, má sa spresniť partikulárnym právom.
365 VIII,66 | autoritou. Aj v tejto oblasti sa majú uprednostniť tradičné
366 VIII,66 | bohoslužobného jazyka, a treba sa zdržiavať napodobňovania
367 VIII,66 | liturgického oblečenia, treba sa vrátiť k tradičným pravidlám. ~
368 VIII,67 | a vína ~V kán. 706 CCEO sa pripomína, že “sväté dary,
369 VIII,67 | pripomína, že “sväté dary, ktoré sa obetujú pri božskej liturgii,
370 VIII,67 | hroznové víno". ~Kán. 707 § 1 sa zaoberá “prípravou chleba”.
371 VIII,67 | na eucharistiu, v kódexe sa žiada zachovať predpisy
372 VIII,67 | kysnutým chlebom, ktorý sa tradične používa vo väčšine
373 VIII,67 | jedného aj druhého spôsobu sa v minulosti veľa diskutovalo
374 VIII,67 | má svoju hodnotu, v CCEO sa predpisuje, aby každá cirkev
375 VIII,67 | prípravu, alebo v menách, ktoré sa im dávajú, atď. Každý tento
376 VIII,67 | Každý tento problém má sa riešiť v bohoslužobných
377 VIII,67 | zdôrazniť, že pravidlo, ktoré sa nachádza v CCEO, sa odlišuje
378 VIII,67 | ktoré sa nachádza v CCEO, sa odlišuje od kán. 924 § 1
379 VIII,67 | CCEO nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v arménskej cirkvi,
380 VIII,67 | arménskej cirkvi, a teda sa nepokladá za zákon platný
381 VIII,67 | všetky východné cirkvi. ~Nech sa obnoví obrad zeonu - teploty (
382 VIII,67 | prijímaním), nachádzajúci sa v cirkvách konštantínopolského
383 VIII,67 | gréckokatolíckych cirkvách. Rovnako nech sa to aplikuje na ďalšie prvky
384 VIII,67 | ďalšie prvky slávenia, ak sa prestali praktizovať. ~
385 VIII,68 | 68. Majú sa používať bohoslužobné odevy
386 VIII,68 | bohoslužobných odevov, v kán. 707 § 2 sa povoľuje “používať bohoslužobný
387 VIII,68 | dispozícii vlastné a ak sa pritom dá vyhnúť údivu veriacich”.
388 VIII,68 | veriacich. Toto dovolenie sa však môže použiť iba vo
389 VIII,68 | ilegálnom slávení, a nemôže sa zovšeobecňovať, avšak isteže
390 VIII,68 | urobiť všetko pre to, aby sa tejto neregulárnosti zabránilo
391 VIII,68 | súčasťou slávenia a nemôže sa vynechať bez skutočne vážnych
392 VIII,68 | prípade, keď nieto prosfor, má sa v spomínaných výnimočných
393 VIII,68 | chlieb. ~Druhým limitom sa určuje tým, aby nedošlo
394 VIII,68 | zabrániť novotám, ktoré sa môžu zle pochopiť, keďže
395 VIII,68 | poznajú. Táto opatrnosť sa má vzťahovať aj na reakcie
396 VIII,69 | kán. 713 § 2 , v ktorom sa nalieha, aby “veriaci verne
397 VIII,69 | Všimli sme si, že v kán. 707 sa odkazuje na partikulárne
398 VIII,69 | To nijako neznamená, že sa chce zmenšovať ich dôležitosť,
399 VIII,69 | ich dôležitosť, ale chce sa vyjadriť úsilie ochrániť
400 IX,70 | bohoslužba ~V kán. 323 § 1 CCEO sa uvádza, že “klerici, ktorí
401 IX,70 | uvádza, že “klerici, ktorí sa volajú aj posvätení služobníci,
402 IX,70 | službu cirkvi, podieľajúc sa na poslaní a moci Krista
403 IX,70 | pretože mnoho z ich funkcií sa rozvíja v bohoslužbe, a
404 IX,71 | formácii posvätných služobníkov sa treba postarať o postupný
405 IX,71 | Dôležitosť bohoslužobného života sa vyzdvihuje aj v kánonoch,
406 IX,71 | vyzdvihuje aj v kánonoch, ktoré sa zaoberajú seminármi. V knihe
407 IX,71 | zaoberajú seminármi. V knihe sa hovorí, že bohoslužba musí
408 IX,71 | života (kán. 346 § 2, 20): že sa má vyučovať, keďže je nevyhnutným
409 IX,71 | Je teda nevyhnutné, aby sa vo východných seminároch
410 IX,71 | prvkom, ktorý zjednotí to, čo sa naučia, miestom, na ktorom
411 IX,71 | naučia, miestom, na ktorom sa učenie stane slávením chvály
412 IX,71 | chvály a vďakyvzdávania a kde sa život pretvára milosťou.
413 IX,71 | vlastnému dedičstvu. V kán. 343 sa odmieta akýkoľvek opačný
414 IX,71 | opačný zvyk a predpisuje sa v ňom, aby všetci kandidáti
415 IX,72 | posvätných rádov ~V CCEO sa vysvetľuje, že klerici,
416 IX,72 | druhej strane nevylučuje sa tu ani možnosť iných ministérií
417 IX,72 | rády). ~Podľa kán. 325 sa ukazuje, že “klerici, z
418 IX,72 | príčiny svätej ordinácie delia sa na biskupov, kňazov a diakonov”.
419 IX,72 | nižších rádov a všeobecne sa nazývajú nižší klerici.
420 IX,72 | Úmysel kódexu je, aby sa rešpektovala vlastná tradícia
421 IX,73 | laikom ~V kán. 230 § 1 CIC sa hovorí o službách, ktorými
422 IX,73 | nie je laikom, ale stáva sa členom toho, čo obradové
423 IX,73 | interpretácie kán. 358 CCEO; v ňom sa tvrdí, že kandidát “je začlenený
424 IX,73 | normy partikulárneho práva sa odráža v kán. 327, v ktorom
425 IX,73 | odráža v kán. 327, v ktorom sa určuje, že tí, čo sú “ustanovení
426 IX,73 | nižších rádov a všeobecne sa nazývajú nižší klerici,
427 IX,73 | nazývajú nižší klerici, riadia sa iba partikulárnym právom
428 IX,73 | Bolo by teda dobré, aby sa prijatie do kléru v jednotlivých
429 IX,73 | prijatia nižšieho svätenia, aby sa tak príslušný služobník
430 IX,74 | dať jej väčší význam. To sa odporúča aj z ekumenických
431 IX,74 | starým tradíciám,62 potom sa zdá neužitočné zavádzať
432 IX,74 | základe týchto princípov nech sa teda opraví každá zmena,
433 IX,75 | povolanie. Takým spôsobom sa získajú aj nevyhnutne potrební
434 IX,75 | slávenie bohoslužieb. Tým sa zabráni praxi vypožičanej
435 IX,76 | biskupom a presbyterom. Diakoni sa totiž pokladali za ich ruky
436 IX,76 | objavuje latinská cirkev, má sa znova osvetliť aj vo východných
437 IX,76 | mimobohoslužobného poslania sa totiž ukazuje ako veľmi
438 IX,77 | nejakej eparchie. V § 2 sa určuje, že eparchiálny biskup
439 IX,77 | Záväznosť tejto licencie sa týka len dovolenosti ordinácie.
440 IX,78 | hodností. Okrem toho nemajú sa udeľovať hodnosti používané
441 IX,78 | ktorá ich udeľuje. Tak isto sa majú zrušiť tie hodnosti,
442 IX,78 | koncilovej reforme. Tým sa má zabrániť, aby sa nosenie
443 IX,78 | Tým sa má zabrániť, aby sa nosenie týchto titulov neznížilo
444 X,79 | jedno telo. ~Toto tajomstvo sa ešte prehĺbi, ak hovoríme “
445 X,79 | Cirkvi”. V tajomstve Krista sa totiž v plnosti zjavuje
446 X,79 | medzi manželom a manželkou sa tak stane plodným a vyústi
447 X,79 | Abrahámovi, vyvolenému Bohom, že sa stane otcom mnohých národov
448 X,80 | prípravy ~V kán. 783 § 1 CCEO sa dušpastierom pripomína ich
449 X,80 | pripomína ich povinnosť postarať sa o veriacich, ktorí chcú
450 X,81 | manželstva je súhlas, ktorým sa muž a žena navzájom dávajú
451 X,81 | kán. 817). Predpokladá sa, že vnútorný súhlas duše
452 X,81 | 828 §§ 1 a 2). Manželstvo sa môže platne a dovolene sláviť
453 X,81 | nebezpečenstve smrti, alebo ak sa múdro predpokladá, že takéto
454 X,82 | práve. V latinskej cirkvi sa vyžaduje len prítomnosť
455 X,82 | milosťou. ~V kán. 832 § 3 CCEO sa upresňuje, že ak pre výnimočné
456 X,83 | manželstva, v kán. 830 § 1 CCEO sa určuje, že miestny ordinár
457 X,83 | stolec. ~V kán. 831 § 2 CCEO sa spresňuje, že manželstvo
458 X,83 | spresňuje, že manželstvo sa má sláviť pred farárom územia,
459 X,83 | alebo ich delegáta, vyžaduje sa iba kvôli dovolenosti. Na
460 X,83 | dovolenosti. Na ich platnosť sa vyžaduje len kňazské požehnanie (
461 X,84 | slávení manželstva majú sa dodržať predpisy bohoslužobných
462 X,84 | každej cirkvi sui iuris musia sa usilovať zachovať to bohatstvo,
463 X,85 | Zasnúbenie ~V kán. 782 CCEO sa hovorí o zasnúbení, ktoré
464 X,85 | hovorí o zasnúbení, ktoré sa koná pred manželstvom, že
465 X,85 | koná pred manželstvom, že sa riadi partikulárnym právom (§
466 X,85 | mnohých cirkvách aj dnes sa zasnúbenie veľa ráz nazýva “
467 X,85 | manželským obradom, ktorý sa nazýva aj “obrad korunovania”. ~
468 X,85 | čo v obrade korunovania sa chce podčiarknuť uvedenie
469 X,85 | Preto nie je vhodné, aby sa zasnúbenie slávilo povrchne
470 X,85 | tradícii, hoci v iných cirkvách sa bežne nepraktizujú. Lepšie
471 XI,86 | judejskej púšti: “Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské
472 XI,86 | púšti: “Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo” (
473 XI,86 | svojom zmŕtvychvstaní, keď sa im zjavil a učil ich, že
474 XI,86 | učil ich, že v jeho mene “sa bude všetkým národom hlásať
475 XI,86 | svojho života, obrátiac sa k Pánovi, obsahuje veľa
476 XI,86 | myslenie i správanie a nachádza sa v strede celého kresťanského
477 XI,87 | sprevádza celý kresťanský život, sa javí naliehavým v každom
478 XI,87 | zmeniť cestu. Tento postoj sa nachádza v celom bohoslužobnom
479 XI,87 | nepamäti prikazujú modliť sa, a to aj niekoľkoráz cez
480 XI,87 | niekoľkoráz cez deň (Žalm 50), čím sa prosí o odpustenie a dar
481 XI,87 | východných cirkví, ktorým sa pripisuje osobitná kajúca
482 XI,87 | zjavuje možnosť každý deň sa znovu narodiť pre nový život
483 XI,88 | V tejto sviatosti, ako sa to tvrdí v kán. 718 CCEO,
484 XI,88 | hriechy po krste a rozhodli sa za nový život, “skrze službu
485 XI,88 | Boha odpustenie a zmieria sa s Cirkvou”. Takéto vyznanie -
486 XI,88 | nespáchal ťažké hriechy, veľmi sa odporúča každému veriacemu
487 XI,89 | všetkých východných cirkvách sa táto sviatosť tradične udeľuje
488 XI,89 | napomenutí a rozhrešení, ktoré sa môžu chvályhodne sláviť
489 XI,89 | Podobná prax, aspoň nepriamo sa navrhuje v CCEO, v ktorom
490 XI,89 | navrhuje v CCEO, v ktorom sa uvádza, že priamym miestom
491 XI,90 | individuálneho vyznania ~V CCEO sa určuje, že absolúcia nemôže
492 XI,90 | tradícii východných cirkví, má sa zachovať, podporovať, obnoviť,
493 XI,90 | obnoviť, a to najmä tam, kde sa azda dostačujúco nepraktizoval. ~
494 XII,91 | príchodu Kráľovstva ~Keď sa učeníci Jána Krstiteľa pýtali
495 XII,91 | zavolá starších cirkvi a nech sa nad ním modlia a mažú ho
496 XII,91(77) | naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil” (Iz 53,4) ~
497 XII,93 | Spôsoby slávenia ~V CCEO sa odporúča udeľovať pomazanie
498 XII,93 | bohoslužobných obradoch sa v CCEO predpisuje, že olej,
499 XII,93 | iuris neurčuje inak, má sa požehnať počas slávenia
500 XII,93 | udeľuje (kán. 741). Okrem toho sa vyžaduje, aby “pomazanie
1-500 | 501-600 |