Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | spoločenstve s nebom, pričom je orientovaná na večnú svadbu
2 Uvod,1 | kult. ~Bohoslužba Cirkvi je predovšetkým skrze Ducha
3 Uvod,1 | Svätého, takže pre nás “žiť je Kristus” (Fil 1, 21). ~Pán
4 Uvod,1 | ohlasuje Božie slovo a keď je prijaté s čistým srdcom.
5 Uvod,1 | pripodobnení sa Kristovi Kňazovi je dané niektorým jeho synom,
6 Uvod,1 | vidieť Boha, aký skutočne je, a neprestajne sa bude klaňať
7 Uvod,2 | ľudstva. Pri posvätnom úkone je k chvále prizvaná aj telesná
8 Uvod,2 | schránka; a krása, ktorá je na Východe jedným z najobľúbenejších
9 I,4 | II. vatikánskom koncile je najhlavnejšou zbierkou noriem
10 I,5 | nasledujúcimi spresneniami; to je úmysel tejto inštrukcie,
11 I,5 | nesmierneho bohatstva, ktoré je vlastné autentickým východným
12 I,5 | cirkvi, a obnoviť, tam kde je to nevyhnutné, východnú
13 I,6 | inštrukciu. Svätý Stolec je ochotný poskytnúť vlastných
14 II,10 | straty východnej identity je obzvlášť prítomné v tomto
15 II,10 | v tomto čase, pre ktorý je charakteristická veľká migrácia
16 II,11 | a nevhodnú prenáhlenosť. Je totiž žiadúce, aby akákoľvek
17 II,12 | Koncil spresňuje, že nie je možné zaviesť do obradov
18 II,12 | pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné”.18 ~Organický
19 II,12 | vysvetlenie tohto princípu je užitočné pripomenúť si povzbudenie
20 II,12 | pri predstavovaní novôt je vždy nevyhnutné dostačujúco
21 III,13 | 13. Východné dedičstvo je širšie než len sama bohoslužba ~
22 III,13 | dedičstva všeobecnej Cirkvi je novým objavom tak, ako ním
23 III,13 | novým objavom tak, ako ním je aj vynorenie závažnosti
24 III,14 | bohoslužby ~Už od začiatku Cirkvi je bohoslužobný rámec jej absolútnym
25 III,14 | ním zjednotenej Cirkvi, je totiž základným prvkom už
26 III,14 | apoštolských čias. ~“Svätá liturgia je miesto, na ktorom sa ohlasuje
27 III,14 | bratstvo medzi veriacimi. Je skutočnou formátorkou kresťanského
28 III,14 | aspektov".20 Totiž bohoslužba je “vrcholom i prameňom”21
29 III,14 | vďaky Pánovi, “pretože večná je jeho láska” (Ž 136). ~
30 III,15 | bohoslužobného dedičstva je ešte väčšia vo východných
31 III,15 | inšpirujú aj dnes, lebo on je základom ich sily. Ním sa
32 III,15 | duchovnými postojmi. Doxológia je chválou, adoráciou a velebením
33 III,15 | svätých” (Ž 67,36), anamnéza je spomienkou obdivuhodných
34 III,15 | prirodzene pramení, epikléza je invokáciou Ducha, ktorý
35 III,15 | nedostačujúcosť a pokornú adoráciu. Je to vyjadrené v početných
36 III,15 | Preto potom takáto kultúra je rovnako inšpiráciou aj plodom
37 III,15 | Modlitba východných cirkví je silno spoločenská, ich bohoslužba
38 III,16 | pastiermi. Najmä v našich časoch je veľmi dôležité, aby pastieri
39 III,17 | apoštolov. Táto Tradícia je prijímaná s otvoreným srdcom,
40 III,17 | Boží poklad, ktorého prejav je dynamický v bratskej výmene
41 III,18 | bohoslužobnej obnovy, ako je to aj v liturgickej reforme
42 III,18 | liturgickej reforme na Západe, je objaviť naozajstnú vernosť
43 III,18 | Táto starostlivosť nie je podriadená, ale má predchádzať
44 III,18 | sa novým časom. Jednako je to delikátna úloha, ktorá
45 III,18 | vašej vlastnej tradícii, je možné, že takýmto spôsobom
46 III,18 | bohoslužobného dedičstva. Je preto vhodné zainteresovať
47 III,18 | požiadavke vyjadriť, nakoľko je to možné, evanjelium spôsobom
48 III,18 | jej litera - podobne ako je to so Sv. písmom - obsahuje
49 III,18 | rovnako ako Božie slovo, ktoré je ostrejšie ako každý dvojsečný
50 III,19 | predchádza každej zmene ~Je nevyhnutné pripomenúť odporúčanie
51 III,20 | položiť otázku, či táto zmena je v zhode so symbolickým jazykom,
52 III,20 | vložený do samého slávenia nie je s ním v rozpore, ale v súlade,
53 III,20 | či takýto prvok už nie je prítomný, hoci v inej forme,
54 III,20 | zrádzajúc tak citovosť, ktorá je vlastná vášmu národu (...)
55 III,20 | národu (...) To znamená, že je nevyhnutné, aby každé prípadné
56 IV,22 | patriarchálnych cirkvách je ňou patriarcha so súhlasom
57 IV,22 | Treba poznamenať, že to, čo je určené so zreteľom na patriarchálne
58 IV,22 | metropolitných cirkvách sui iuris je kompetentnou autoritou metropolita
59 IV,22 | všetkých ostatných cirkvách je kompetentnou autoritou iba
60 IV,23 | kán. 309). ~Úlohou biskupa je bdieť nad tým, aby sa bohoslužobný
61 IV,23 | bohoslužobného povedomia, ktoré je prítomné a činné v živej
62 IV,23 | ľudu. Ako sensus fidelium je určovateľom v chápaní viery,
63 IV,23 | v ktorú sa verí, rovnako je ním aj v ochrane viery,
64 IV,24 | Pavla II. Orientale Lumen, je úcta k východným bohoslužbám
65 IV,25 | používali jednotné preklady. Je vhodné, aby sa kompetentné
66 IV,27 | partikulárnych predpisov je nevyhnutné pamätať na to,
67 IV,27 | súvislostí. Výsledkom toho je, že za rôznych okolností
68 IV,28 | 27 CIC sa tvrdí, že zvyk je najlepším interpretom zákona
69 IV,28 | spresňuje v kán. 1507, zvyk je plodom stálej a pokojnej
70 IV,28 | ľudu. Aj so zreteľom na to je nevyhnutné múdre rozlišovanie,
71 IV,28 | aby sa zachovalo to, čo je platné a podnetné pre ozajstný
72 IV,28 | sa zasiahlo do toho, čo je zbytočné alebo menej zodpovedajúce
73 IV,29 | nech sa v miere, v akej je to len možné, podporujú
74 IV,29 | svedectvo dosiahne nebo a je pochopené aj na zemi". ~
75 IV,30 | V kán. 621 §§ 1 a 2 CCEO je reč o katechetických direktóriách,
76 IV,30 | bohoslužby, pretože z nej, je ako z tajomstva Krista celebrovaného
77 IV,30 | in actu inšpirovaná. Toto je metóda prijatá mnohými otcami
78 IV,30 | úplné prijatie toho, čo je slávené, objavujú plán svojho
79 IV,30 | svojho života. Mystagógia je teda obsahom ich vykúpenej,
80 IV,30 | k zbožšteniu a ako taká je aj základom duchovnosti
81 V,31 | bohoslužobného kultu, ktorý je zameraný na počúvanie Božieho
82 V,31 | nerobí nič bez Otca, s ktorým je jedno, a to či už sám alebo
83 V,31 | jediného oltára, ktorým je Kristus, lebo on vychádzajúc
84 V,31 | komunitárny charakter modlitby je predsa neodmysliteľnou a
85 V,32 | z Lyonu: "Naše myslenie je v plnom súlade s eucharistiou
86 V,33 | skrze Syna v Duchu Svätom je zároveň právo i povinnosť
87 V,34 | rozmanitých častí tak, ako telo je zložené z rôznych údov,
88 VI,35 | vložené do kontextu, ktorý je pre ne pripravený a rozširuje
89 VI,36 | ktorý ju slávia pravoslávni. Je to aj v súlade s usmernením,
90 VI,37 | bohoslužobných sláveniach Cirkvi je stále základnou normou nájsť
91 VI,38 | včleňujú. Pravdepodobne v tom je príčina, že sa nerozvinul
92 VI,38 | štruktúre východného kultu. Nie je vhodné, aby osobitné pobožnosti,
93 VI,38 | tejto pastorálnej akcii je potrebné inšpirovať sa tým,
94 VI,39 | ktoré sa vytratili. Ak je to nevyhnutné, musia zmeniť
95 VI,40 | 673 slávenie sviatosti je úkonom Cirkvi, teda spoločenstva
96 VI,40 | všetkých veriacich na slávení. Je dôležité, aby sa táto účasť
97 VI,41 | CCEO sa tvrdí, že Cirkev je povinná udeľovať sviatosti,
98 VI,41 | zjednotiť v Kristovi všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi” (
99 VI,41 | všetko, čo je na nebi, aj čo je na zemi” (Ef 1,10), aby
100 VI,41 | chlieb, víno; nádoby, ako je eucharistická čaša; posvätné
101 VII,42 | legislatívam ostatných storočí, je jednoznačné potvrdenie úzkeho
102 VII,42 | potvrdenie úzkeho vzťahu, ktorý je medzi tromi sviatosťami
103 VII,42 | ich slávenia. Iniciácia je v skutočnosti jednotné a
104 VII,42 | na hostine Kráľovstva. Tu je motív znenia kánonov 695
105 VII,42 | vyjadrením toho, že také je aj jediné nerozdeliteľné
106 VII,42 | Jednota týchto sviatostí je tam taká silná, že v mnohých
107 VII,42 | kresťanskej iniciácie. Toto je titul, ktorý sa im dáva
108 VII,42 | ale aj pravoslávnymi. To je prvá časť prípravy. Ďalej
109 VII,42 | zavádzať obnovená prax, je potrebná nevyhnutná katechéza
110 VII,42 | bohoslužobných sláveniach je drahocenným prvkom katechézy,
111 VII,42 | života cirkvi. Táto iniciácia je možno málo pojmová alebo
112 VII,43 | sviatostí iniciácie ~Krstom je človek oslobodený od hriechu,
113 VII,43 | Cirkvi.42 Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého
114 VII,43 | Jeho úplná iniciácia je ukončená prijatím eucharistie.
115 VII,43 | eucharistie. Táto sviatosť je nielen spoločenstvom jednotlivcov
116 VII,43 | slávenie kresťanskej iniciácie je teda viditeľný znak, ktorý
117 VII,44 | úloha krstného rodiča ~Krst je sviatosť, ktorá sa udeľuje
118 VII,45 | krstu ~Kresťanská iniciácia je proces obrátenia, ktorý
119 VII,45 | proces obrátenia, ktorý je zdôrazňovaný niekoľkými
120 VII,46 | spomínané v kán. 667 § 1, je vyhradené tým, ktorí sú “
121 VII,46 | hovorí, že “jeho vykonanie je v kompetencii farára krstenca
122 VII,47 | výnimkou prípadu, keď nie je dostupný služobník vlastného
123 VII,49 | jednej a tej istej sviatosti, je v podstate rovnaké, ale
124 VII,49 | Vo východných cirkvách je to dokonalé vovedenie do
125 VII,50 | konsekrácii svätého myra, ktorá je rezervovaná samému biskupovi
126 VII,51 | eucharistie deťom neofytom nie je ohraničené na samu chvíľu
127 VII,51 | slávenia iniciácie. Eucharistia je chlebom života a deti sa
128 VII,51 | Kristovi” (Ef 4, 13). Sviatosť je dar, ktorý vždy pôsobí účinne,
129 VII,51 | spôsobom, pretože i osoba je vždy iná. Osobitné slávenia,
130 VII,51 | iniciácia do Kristovho tajomstva je úplná už od prijatia prvých
131 VII,52 | venovať tomu jedinému, čo je potrebné. ~Dôležitosť monastierskeho
132 VII,52 | kresťanského mníšskeho života. ~Je preto nevyhnutné zachovať
133 VIII,53 | Centrom kresťanského kultu je slávenie božskej liturgie.
134 VIII,53 | liturgia uvádzaný v CCEO nie je nijako výlučný. Najmä v
135 VIII,53 | na dve časti, pričom prvá je sústredená na Božie slovo
136 VIII,53 | liturgii nás učí, že Kristus je prítomný vo svojom slove,
137 VIII,53 | prítomný vo svojom slove, keďže je to on, ktorý hovorí, keď
138 VIII,53 | Ďalej dodáva, že kázeň je doplňujúcou časťou liturgického
139 VIII,53 | v dejinách spásy.53 Nech je teda postarané, aby sa pri
140 VIII,53 | prijímania, ktoré ju korunuje, je nádherne vyjadrené slovami
141 VIII,53 | Kabasilasa: “Tak dokonalé je toto tajomstvo, tak úžasne
142 VIII,53 | vrcholu všetkých dobier. Tu je konečný cieľ každej ľudskej
143 VIII,53 | účasti na jeho dobrách, je to on, ktorý zostúpil až
144 VIII,54 | Bohu a v epikléze, ktorá je zvolávaním Svätého Ducha. ~
145 VIII,54 | sa obnoviť. Keďže anafora je skutočne vrcholným dielom
146 VIII,54 | mystagogickej teológie, je vhodné postarať sa o to,
147 VIII,54 | viesť ľud k teológii, ktorá je tak nesmierne vznešeným
148 VIII,56 | biskupa. Preto katedrála je ozajstnou “svätyňou” každej
149 VIII,57 | Liturgické slávenie, keďže je “ikonou” Cirkvi, musí rešpektovať
150 VIII,57 | tradícií v jednote Cirkvi. Je to aj plnovýznamový symbol
151 VIII,57 | obradových rodinách sú odlišné. Je známe, že nedávno zavedená
152 VIII,57 | predpisy liturgických kníh je pozvaním na pozorné skúmanie
153 VIII,58 | že udeľovať eucharistiu je povinnosťou kňaza alebo
154 VIII,58 | partikulárneho práva. Predsa však je nevyhnutné pripomenúť, že
155 VIII,58 | obrazu, ktorý sme načrtli. Je preto vhodné, aby sa fakulta
156 VIII,60 | kresťanov na obete Krista je plnšou, ak počas slávenia
157 VIII,61 | potvrdili tento predpis, ktorý je v plnej zhode s východnou
158 VIII,61 | zhode s východnou tradíciou. Je jasné, že účastníci na hostine
159 VIII,64 | Božích chvál v inom čase, ako je predpísané celou štruktúrou
160 VIII,65 | slávenia božskej liturgie je spojená aj s pôstnou disciplínou,
161 VIII,65 | pôstnou disciplínou, ktorá je rozdielna v rozličných dňoch
162 VIII,66 | vnútornom človeku, pre ktorého je vonkajší kult modelom žiariacej
163 VIII,66 | partikulárnym právom. Obyčajne je uzákonené v bohoslužobných
164 VIII,66 | mimoliturgické kňazské rúcho, je vhodné, aby ho jednotlivé
165 VIII,67 | Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým chlebom,
166 VIII,68 | za normálnych okolností, je prípustný, ak by nemožnosť
167 VIII,68 | výnimočných prípadoch , ako je napríklad prenasledovanie,
168 VIII,68 | príprava na eucharistiu je integrálnou súčasťou slávenia
169 VIII,69 | vymenovaných v kán. 707 je relatívne druhotný vo vzťahu
170 VIII,69 | sviatosti eucharistie. A predsa je plný duchovných znakov,
171 VIII,69 | celkového obrazu. Ich dôležitosť je potvrdená kán. 713 § 2 ,
172 VIII,69 | tejto cirkvi, ale, nakoľko je to možné, na celom svete”. ~
173 VIII,69 | rôznych autentických tradícii. Je správne, že partikulárne
174 IX,71 | že sa má vyučovať, keďže je nevyhnutným prameňom doktríny
175 IX,71 | život (kán. 346 § 2, 3 0). Je teda nevyhnutné, aby sa
176 IX,71 | plnosti dosiahnuť to, čo je nevyhnutné pre ich vnútorný
177 IX,72 | sui iuris”. Úmysel kódexu je, aby sa rešpektovala vlastná
178 IX,73 | svätenie (nižší rád), nie je viac laikom ~V kán. 230 §
179 IX,73 | svätenia (rády), už viac nie je laikom, ale stáva sa členom
180 IX,73 | ňom sa tvrdí, že kandidát “je začlenený do eparchie cez
181 IX,74 | prax nižších rádov ~Nie je vhodné, aby rôzne cirkvi
182 IX,78 | východných bohoslužieb. ~Nie je vhodné udeľovať mníšske
183 X,79 | dodáva: “Toto tajomstvo je veľké: ja hovorím o Kristovi
184 X,79 | spoločenskú dimenziu: človek nie je stvorený, aby bol sám. Povolaný
185 X,79 | stvorenia so svojím Pánom, ktorý je oveľa väčší ako stvorenie
186 X,79 | stvorenia plodením detí. V tom je v istom zmysle aj splnenie
187 X,81 | konštitutívnym prvkom manželstva je súhlas, ktorým sa muž a
188 X,81 | samých svedkov, keď nie je možná prítomnosť kompetentného
189 X,81 | kompetentného kňaza, alebo je spojená len s veľkými ťažkosťami,
190 X,81 | mesiac. V takom prípade, ak je to možné, je dovolené zavolať
191 X,81 | prípade, ak je to možné, je dovolené zavolať iného kňaza,
192 X,82 | teda kňazského požehnania, je pre platnosť manželstva
193 X,83 | Slávenie v inom obrade je teda nedovolené, ale v jednotlivých
194 X,84 | zachovať to bohatstvo, ktoré je charakteristické pre ich
195 X,85 | nazýva “obrad prsteňov” a je obyčajne slávené spolu s
196 X,85 | význam obradu zasnúbenia je v tom, že má vyjadriť súhlas
197 X,85 | Obsahom obradu zasnúbenia nie je len jednoduchý sľub, ale
198 X,85 | definitívny záväzok. Preto nie je vhodné, aby sa zasnúbenie
199 XI,86 | Sk 2, 38). Práve v tom je poslanie, ktoré Kristus
200 XI,87 | dňa, ale najmä naliehavý je v čase prípravy na sviatky,
201 XI,87 | viaceré sviatosti. Krst je nám daný ako “blažené očistenie”
202 XI,88 | krste. V rámci života, ktorý je charakterizovaný plnou realizáciou
203 XI,89 | pokánia ~Individuálne vyznanie je zaradené do kontextu, ktorý
204 XI,89 | zaradené do kontextu, ktorý je svojou povahou výhradne
205 XI,89 | spoločenský. V prvom rade je to tak preto, že zmierenie
206 XI,89 | preto, že zmierenie s Bohom je aj zmierením s Cirkvou.
207 XI,89 | miestom jej celebrovania je chrám.76 Východnej tradícii
208 XI,90 | vyznanie vlastných hriechov je podmienkou kultu vzdávaného
209 XI,90 | rozviazať (Mt 16, 19), a to je chránené sviatostným tajomstvom.
210 XII,91 | Krstiteľa pýtali Ježiša, či on je Mesiáš, ktorý má prísť,
211 XII,91 | zmysel: uzdravovať chorých je naplnením Izaiášovho proroctva.77
212 XII,91 | mŕtvych, prejavil, že on je ten, čo Svätým Duchom (Mt
213 XII,91 | prítomný v osobe Ježiša , je aj úlohou Cirkvi vo Svätom
214 XII,91 | text Jakubovho listu: “ak je niekto chorý, nech si zavolá
215 XII,91 | Pánovom mene” (Jak 5, 14). Tu je základ vypracovania sviatostného
216 XII,92 | sviatosti ~Pomazanie chorých je sprevádzané modlitbou za
217 XII,92 | ich uzdravenie. Jej význam je vnútorne spojený so znakom,
218 XII,92 | na duši. Toto uzdravenie je dielom Krista, lekára duší
219 XII,92 | nespočitateľnými trápeniami života. Je to sviatosť Cirkvi a svoju
220 XII,93 | dodáva, že toto udeľovanie je vyhradené len kňazom (kán.
221 XII,93 | odporúča zachovať ho, kde je to možné (kán. 737 § 2).
222 XII,94 | Vo východných cirkvách je slávenie sviatosti pomazania
223 XII,94 | alebo v nemocnici. Jednako je lepšie, aby sa používala
224 XIII,95 | osláveného Krista (Jn 7, 38-39). Je to Duch, ktorý jediný pozná
225 XIII,95 | odpovedá na tento dar tým, že je pripravený počúvať Božie
226 XIII,95 | srdca veriť, že Kristus je Boží Syn, poslaný Otcom
227 XIII,95 | uctieva perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15,
228 XIII,96 | bohoslužobné texty, ako je “obeta chvály”, “duchovná
229 XIII,97 | duchovnosti ~Slávenie časoslovu je pretkané Svätým písmom,
230 XIII,97 | Tim 3, 16). Stôl slova nie je pripravený iba z čítaní,
231 XIII,98 | pokladmi autentickej doktríny. ~Je žiadúce, aby obnovenie mníšskeho
232 XIII,98 | povrchné dodržiavanie nie je dostačujúce. Zodpovední
233 XIII,99 | modlitby Cirkvi a za Cirkev, je zaiste spoločná modlitba,
234 XIV,100 | osobnosť ~Ľudská osobnosť je vo svojej celistvosti osvietená
235 XIV,100 | Žiadna časť osobnosti tu nie je vylúčená, naopak každá časť
236 XIV,100 | vylúčená, naopak každá časť je solidárna s ostatnými: duša,
237 XIV,100 | vo vtelení Božieho Syna je telesnosť prijatá Slovom,
238 XIV,101 | však obeta bola príjemná, je nevyhnutné čisté srdce podľa
239 XIV,101 | Jediný prameň a vrchol obety je Kalvária, ktorá sa sprítomňuje
240 XIV,101 | veriacich. ~Táto pravda je vyjadrená aj inými výrečnými
241 XIV,101 | viery (Fil 2, 17). Z toho je jasné, že pre kresťana je
242 XIV,101 | je jasné, že pre kresťana je autentickým kultom život
243 XIV,101 | zachovávajú a praktizujú, nakoľko je to len možné, používanie
244 XIV,101 | Každý opačný zvyk nech je zmenený. ~
245 XIV,102 | nemá klaňať Bohu, ale že je potrebné klaňať sa mu v
246 XIV,102 | zmluve (Mt 5, 17). Cirkev je tým novým chrámom, postaveným
247 XIV,102 | Posvätná budova v časoch Cirkvi je znakom, ktorý ukazuje cestu
248 XIV,102 | ukazuje cestu k tomu, ktorý je Pánom nebeského a pozemského
249 XIV,102 | kráľovstva, lebo “naša vlasť je v nebi” (Fil 3, 20). Materiálny
250 XIV,102 | 3, 20). Materiálny chrám je znakom nebeského prestola
251 XIV,102 | prestola a svätyne, ktorá je len predobrazom pravej svätyne,
252 XIV,102 | Organický vzťah, ktorý je vo východných cirkvách medzi
253 XIV,102 | 12), keďže celá Cirkev je ešte na ceste k slávnemu
254 XIV,103 | Prestol, svätý stôl ~Prestol je ďalším vyjadrením kultu,
255 XIV,103 | ňom obetu” (Gen 8, 20): Je to symbolické gesto, prítomné
256 XIV,103 | predstaveným národa: “Čože je viac: dar či stôl, ktorý
257 XIV,103 | prisahá naň i na všetko, čo je na ňom: a kto prisahá na
258 XIV,103 | zmluve. Kresťanský prestol je takto zároveň zavŕšením
259 XIV,103 | liturgie, ktorej ikonou je liturgia Cirkvi: “nebo na
260 XIV,103 | na zemi, kde Boh, ktorý je nad nebesiami, prebýva a
261 XIV,104 | miest, organicky spojených. Je obrazom Božej cirkvi, svätým
262 XIV,104 | zodpovedajúce jej poslaniu. ~Svätyňa je od lode oddelená závesom,
263 XIV,104 | alebo ikonostasom, pretože je to najsvätejšie miesto.
264 XIV,105 | evanjelium o našom vzkriesení.84 ~Je preto dôležité, aby pri
265 XIV,106 | vstúpiť do chrámu, ktorý je jej symbolom. Tam, kde by
266 XIV,107 | zmysel tejto tradície: “Nie je to naivné ani náhodné, že
267 XIV,107 | na východ (...). Veď Boh je (jasným) svetlom (1 Jn 1,
268 XIV,107 | svetlom (1 Jn 1, 5) a Kristus je v Písme nazvaný Slnkom spravodlivosti (
269 XIV,107 | sa mu mohol vzdávať kult, je nevyhnutné zasvätiť mu východ.
270 XIV,107 | ľudu, ale skôr o to, že ľud je vedený v putovaní do Kráľovstva,
271 XIV,108 | charakteristík bohoslužby je sláviť, pripomínať a sprítomňovať
272 XIV,108 | znovunadobúdanie vlastných zvykov je nevyhnutné, ak chceme, aby
273 XIV,110 | odborníkov na tomto poli, a keď je to potrebné, bez váhania
274 XIV,110 | Ich presne určenou úlohou je overovať, aby projekty nových
275 Zhrn,112| Zmyslom tejto inštrukcie je pomôcť východným cirkvám,
276 Zhrn,112| ľudstvo bude vidieť Boha, aký je, v ustavičnej poklone Najsvätejšej
|