Chapter, Paragraph
1 Uvod,1 | miloval Cirkev, svoju nevestu, že obetoval seba samého ako
2 Uvod,2 | bohoslužbu”, 2 sa zdôrazňuje, že v bohoslužobnom slávení “
3 Uvod,2 | zmysel pre tajomstvo, že “liturgická modlitba na
4 Uvod,2 | Nech si všetci uvedomia, že poznať, ctiť si, uchovávať
5 I,3 | výberu, upozorňujúc na to, že úsilie o rozkvet a obnovu
6 I,5 | rozličných textoch, hrozí, že zostanú nepovšimnuté, zle
7 I,5 | často v nebezpečenstve, že budú odsunuté alebo dokonca
8 II,7 | Gentium (23) vyhlasuje, že ony, z Božej prozreteľnosti,
9 II,7 | Ecclesiarum (1) upresňuje, že v nich žiari tradícia pochádzajúca
10 II,8 | Lumen Gentium (23) tvrdí, že “niektoré z nich, najmä
11 II,8 | kán. 28 § 1) a upresňuje, že tieto ríty odvodzujú svoj
12 II,9 | disciplína. Treba poznamenať, že tieto jednotlivé polia sa
13 II,10 | ďalšie dokumenty hovoria, že východní veriaci majú právo
14 II,10 | usadzujú, pričom badať, že nielen východní, ale aj
15 II,12 | vývoja ~Koncil spresňuje, že nie je možné zaviesť do
16 II,12 | organického vývoja,16 a dodáva, že ak sa od nich vinou okolnosti
17 II,12 | dnešného sveta) pripomenul, že pri predstavovaní novôt
18 III,13 | spôsobuje nebezpečenstvo, že sa zredukuje čisto na povrchnosť. ~
19 III,14 | absolútnym stredobodom: Vedomie, že celý nový život viery vrcholí
20 III,16 | Netreba si totiž myslieť, že by to umenšilo účinnosť
21 III,16 | posilnená mohutnou duchovnosťou, že by tým spôsobom opäť našla
22 III,18 | vlastnej tradícii, je možné, že takýmto spôsobom budete
23 III,18 | Hebr 4,12). Skutočnosť, že v bohoslužbe sa stále opakujú,
24 III,19 | sa uskutočniť len preto, že ju predchádzali a sprevádzali
25 III,20 | národu (...) To znamená, že je nevyhnutné, aby každé
26 IV,22 | cirkvi).27 Treba poznamenať, že to, čo je určené so zreteľom
27 IV,25 | 657 § 2 CCEO upresňuje, že právo potvrdiť preklady
28 IV,27 | nevyhnutné pamätať na to, že ony zachovávajú celistvosť
29 IV,27 | súvislostí. Výsledkom toho je, že za rôznych okolností sa
30 IV,28 | v kán. 27 CIC sa tvrdí, že zvyk je najlepším interpretom
31 IV,29 | 656 § 1 CCEO sa tvrdí, že pri bohoslužobnom slávení
32 IV,30 | ikonografii. Treba zdôrazniť, že na Východe, a to sa dnes
33 V,32 | zmysle netreba zabúdať, že tak ako cirkev pripravuje
34 V,32 | cirkev, a to do takej miery, že sa stáva kritériom potvrdenia
35 V,33 | isté napomenutie, keď píše, že sme “živé kamene, vbudované
36 V,34 | 7 §1 CCEO sa pripomína, že všetci veriaci kresťania
37 V,34 | sa vyhne nebezpečenstvu, že by bolo unášané vetrom hocakého
38 VI,36 | 880 § 1 CCEO sa určuje, že pokiaľ ide o sviatky spoločné
39 VI,38 | Pravdepodobne v tom je príčina, že sa nerozvinul komplex pobožností,
40 VI,41 | kán. 667 CCEO sa tvrdí, že Cirkev je povinná udeľovať
41 VI,41 | tajomstvá Krista”, a preto, že v nich “náš Pán Ježiš Kristus
42 VII,42 | slávenie bolo vyjadrením toho, že také je aj jediné nerozdeliteľné
43 VII,42 | sviatostí je tam taká silná, že v mnohých súvislostiach
44 VII,43 | dokonalosti takým spôsobom, že už nežije on, ale v ňom
45 VII,44 | zodpovedá “veľmi starý zvyk, že krstenec mal aspoň jedného
46 VII,46 | Tento rozdiel podčiarkuje, že krst zachraňuje jednotlivca
47 VII,46 | aj v CCEO, kde sa hovorí, že “jeho vykonanie je v kompetencii
48 VII,46 | hierarchu” (kán 677 § 1) a že “nikto nesmie krstiť na
49 VII,47 | kán. 683 CCEO pripomína, že “krst sa má sláviť podľa
50 VII,50 | myropomazania ~V kán. 694 sa hovorí, že “podľa tradícií východných
51 VII,50 | kán. 696 § 1 sa spresňuje, že “všetci presbyteri východných
52 VII,51 | liturgických kníh, treba upozorniť, že vo väčšine prípadov, napr.
53 VII,51 | mládeže, ale musí byť jasné, že iniciácia do Kristovho tajomstva
54 VII,52 | mníšskej obliečky vyjadrujú, že prijať rúcho znamená zjednotiť
55 VII,52 | zmŕtvychvstalým Pánom tak, že mních môže spolu s Pavlom
56 VIII,53 | posvätnej liturgii nás učí, že Kristus je prítomný vo svojom
57 VIII,53 | číta Písmo.52 Ďalej dodáva, že kázeň je doplňujúcou časťou
58 VIII,53 | všetky ostatné sväté obrady, že vedie k vrcholu všetkých
59 VIII,53 | prijatou prirodzenosťou, že keď nám dáva telo a krv,
60 VIII,55 | posvätnej liturgii sa vyhlasuje, že “cirkev sa veľmi stará o
61 VIII,55 | liturgiu” (§ 1) - čo znamená, že nemôže byť slávená bez nich. “
62 VIII,55 | Krista , a to tým plnšie, že z tejto obety prijímajú
63 VIII,56 | Antiochijského, sa tvrdí, že “cirkev sa zvlášť prejavuje
64 VIII,57 | koncilových textoch sa vyzdvihuje, že takýmto spôsobom sa prejavuje
65 VIII,57 | alebo byť vo svätyni tak, že by to bránilo dôstojnému
66 VIII,57 | sui iuris. Upozorňuje sa, že treba zabrániť akémukoľvek
67 VIII,57 | rodinách sú odlišné. Je známe, že nedávno zavedená prax v
68 VIII,58 | 709 § 1 CCEO sa určuje, že udeľovať eucharistiu je
69 VIII,58 | je nevyhnutné pripomenúť, že tieto rozhodnutia musia
70 VIII,58 | zaraďujú. Treba pamätať na to, že všetky východné tradície
71 VIII,60 | kán. 713 § 1 CCEO určuje, že “Božia eucharistia má byť
72 VIII,61 | liturgických kníh sa predpokladá, že nebeský chlieb udeľovaný
73 VIII,61 | východnou tradíciou. Je jasné, že účastníci na hostine dostávajú
74 VIII,61 | eucharistie a sú také dôležité, že už v apoštolskom a poapoštolskom
75 VIII,63 | kán. 704 CCEO sa uvádza, že “božská liturgia sa môže
76 VIII,63 | cirkví. Treba si priznať, že tieto predpisy, hoci sa
77 VIII,63 | darov. Keď si uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia
78 VIII,63 | východných liturgiách, zistíme, že zanechanie takej praxe by
79 VIII,64 | 881 § 1 CCEO sa vyhlasuje, že “veriaci kresťania sú povinní
80 VIII,64 | chvál”, a § 2 doplňuje, že na to, “aby veriaci kresťania
81 VIII,64 | túto povinnosť, určuje sa, že využiteľný čas trvá od večierne
82 VIII,67 | 706 CCEO sa pripomína, že “sväté dary, ktoré sa obetujú
83 VIII,67 | o víno, treba zdôrazniť, že pravidlo, ktoré sa nachádza
84 VIII,67 | CIC , ktorý predpisuje, že víno má byť zmiešané s malým
85 VIII,69 | svete”. ~Všimli sme si, že v kán. 707 sa odkazuje na
86 VIII,69 | slávení. To nijako neznamená, že sa chce zmenšovať ich dôležitosť,
87 VIII,69 | autentických tradícii. Je správne, že partikulárne obradové právo
88 IX,70 | 323 § 1 CCEO sa uvádza, že “klerici, ktorí sa volajú
89 IX,70 | rozvíja v bohoslužbe, a preto, že v nej vykonávajú inú úlohu
90 IX,71 | seminármi. V knihe sa hovorí, že bohoslužba musí byť prameňom
91 IX,71 | života (kán. 346 § 2, 20): že sa má vyučovať, keďže je
92 IX,71 | ducha (kán. 350 § 3): a že kandidáti na kňazstvo majú
93 IX,72 | rádov ~V CCEO sa vysvetľuje, že klerici, spojení medzi sebou
94 IX,72 | Podľa kán. 325 sa ukazuje, že “klerici, z príčiny svätej
95 IX,72 | diakonov”. Kán. 327 dodáva, že okrem nich sú aj iní služobníci
96 IX,72 | nižší klerici. Kánon určuje, že oni sú riadení “iba partikulárnym
97 IX,73 | 358 CCEO; v ňom sa tvrdí, že kandidát “je začlenený do
98 IX,73 | 327, v ktorom sa určuje, že tí, čo sú “ustanovení do
99 IX,77 | eparchie. V § 2 sa určuje, že eparchiálny biskup nemôže
100 X,79 | Abrahámovi, vyvolenému Bohom, že sa stane otcom mnohých národov
101 X,80 | slobodní. Za zmienku stojí, že na rozdiel od CIC (kán.
102 X,81 | kán. 817). Predpokladá sa, že vnútorný súhlas duše zodpovedá
103 X,81 | ak sa múdro predpokladá, že takéto okolnosti budú trvať
104 X,82 | obradu ~Treba si všimnúť, že povinnosť posvätného obradu,
105 X,82 | tradícii kňaz, okrem toho, že asistuje, musí manželstvo
106 X,82 | 832 § 3 CCEO sa upresňuje, že ak pre výnimočné okolnosti
107 X,83 | 830 § 1 CCEO sa určuje, že miestny ordinár alebo farár “
108 X,83 | Predovšetkým treba myslieť na to, že s výnimkou prípadu, keď
109 X,83 | 831 § 2 CCEO sa spresňuje, že manželstvo sa má sláviť
110 X,85 | sa koná pred manželstvom, že sa riadi partikulárnym právom (§
111 X,85 | Kánon však spresňuje, že prísľub manželstva nedáva
112 X,85 | obradu zasnúbenia je v tom, že má vyjadriť súhlas budúcich
113 XI,86 | sa im zjavil a učil ich, že v jeho mene “sa bude všetkým
114 XI,88 | skrze službu kňaza tým, že mu vyznajú hriechy a prijmú
115 XI,88 | odpustenie.74 V prípade, že nespáchal ťažké hriechy,
116 XI,89 | prvom rade je to tak preto, že zmierenie s Bohom je aj
117 XI,89 | CCEO, v ktorom sa uvádza, že priamym miestom jej celebrovania
118 XI,90 | vyznania ~V CCEO sa určuje, že absolúcia nemôže byť udelená
119 XII,91 | proroctva.77 Spasiteľ tým, že uzdravoval chorých a kriesil
120 XII,91 | kriesil mŕtvych, prejavil, že on je ten, čo Svätým Duchom (
121 XII,92 | zázraku: “Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc
122 XII,93 | ochoreli (kán. 738) a dodáva, že toto udeľovanie je vyhradené
123 XII,93 | obradoch sa v CCEO predpisuje, že olej, používaný pri sviatosti
124 XIII,95 | odpovedá na tento dar tým, že je pripravený počúvať Božie
125 XIII,95 | ochotu svojho srdca veriť, že Kristus je Boží Syn, poslaný
126 XIII,96 | príchode a posväcujú deň. Tým, že pripomínajú Pánovu prítomnosť,
127 XIII,99 | kán. 337 CCEO sa určuje, že “všetci klerici majú sláviť
128 XIV,101 | keď vysvetľoval Efezanom, že Kristus “vydal seba samého
129 XIV,101 | Ef 5, 2), a Filipanom, že ich dary sú ľúbeznou vôňou,
130 XIV,101 | milou Bohu (Fil 4, 18), že kadidlová obeta znamená
131 XIV,101 | 2, 17). Z toho je jasné, že pre kresťana je autentickým
132 XIV,102 | vysvetľoval Samaritánke, že ani v Jeruzaleme ani na
133 XIV,102 | sa nemá klaňať Bohu, ale že je potrebné klaňať sa mu
134 XIV,107 | je to naivné ani náhodné, že sa modlíme obrátení na východ (...).
135 XIV,107 | chrbtom k ľudu, ale skôr o to, že ľud je vedený v putovaní
136 XIV,108 | starých predlohách, ale s tým, že neignorujú dnešnú kultúrnu
137 XIV,109 | tradícii ~Nemožno poprieť, že východné katolícke cirkvi
138 XIV,109 | predchádzajúcich úvah vyplýva, že jestvuje harmonická jednota
139 Zhrn,112| perspektívou v živej nádeji, že tu možno čerpať zo skúsenosti,
|