Chapter, Paragraph
1 Uvod,2 | perspektíve, pamätajúc na to, “s akou láskou slávia východní
2 Uvod,2 | a opakované invokácie - to všetko vyjadruje postupné
3 Uvod,2 | blaženosti”. 5 ~Ešte viac to potvrdzuje mimoriadne cenné
4 I,3 | tohto výberu, upozorňujúc na to, že úsilie o rozkvet a obnovu
5 I,5 | nasledujúcimi spresneniami; to je úmysel tejto inštrukcie,
6 I,5 | cirkvi, a obnoviť, tam kde je to nevyhnutné, východnú bohoslužobnú
7 I,6 | spolupráci s cirkvami, ktorých sa to dotýka, sa postará o sformulovanie
8 I,6 | situácii tento dokument, ako aj to, čo bude vypracované pre
9 II,10 | cirkevným dedičstvom, a to všetko práve v protiklade
10 II,11 | vyjadrovania, ktorý nadväzuje na to, čo bolo sformulované už
11 II,11 | obnovenou apoštolskou silou. To nevylučuje vývoj. Veď žiadna
12 II,12 | pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné”.18 ~Organický
13 III,13 | nevyhnutný vzťah k životu. To priviedlo niekedy samých
14 III,15 | nedostačujúcosť a pokornú adoráciu. Je to vyjadrené v početných jazykových
15 III,15 | duchovný život veriacich. To sa ukázalo zjavné najmä
16 III,16 | autentickosti a vitalite, odstrániac to, čo ich falšovalo, stanú
17 III,16 | bohoslužobného bohatstva bude o to plodnejšie, o čo viac bude
18 III,16 | si totiž myslieť, že by to umenšilo účinnosť pastoračnej
19 III,17 | prispôsobení. Aplikujúc to na bohoslužbu, vo východných
20 III,17 | niekedy takmer nepozorovane, a to ani nie tak na základe reforiem
21 III,18 | bohoslužobnej obnovy, ako je to aj v liturgickej reforme
22 III,18 | ich bohatstvo a odstrániac to, čo by pozmenilo ich autentickosť.
23 III,18 | novým časom. Jednako je to delikátna úloha, ktorá vyžaduje
24 III,18 | spoločnej zodpovednosti, kde sa to len dá, mužské a ženské
25 III,18 | požiadavke vyjadriť, nakoľko je to možné, evanjelium spôsobom
26 III,18 | vanutie Ducha. Tradícia, a to aj jej litera - podobne
27 III,18 | litera - podobne ako je to so Sv. písmom - obsahuje
28 III,20 | pohľad možno účinnejšími. Na to sa vzťahujú dôrazné a opakované
29 III,20 | vlastná vášmu národu (...) To znamená, že je nevyhnutné,
30 IV,22 | Treba poznamenať, že to, čo je určené so zreteľom
31 IV,24 | ritus praestantior”). To mohlo mať za následok zásahy
32 IV,27 | je nevyhnutné pamätať na to, že ony zachovávajú celistvosť
33 IV,28 | ľudu. Aj so zreteľom na to je nevyhnutné múdre rozlišovanie,
34 IV,28 | rozlišovanie, aby sa zachovalo to, čo je platné a podnetné
35 IV,29 | nech sa v miere, v akej je to len možné, podporujú spoločné
36 IV,29 | arménskej cirkvi, pričom to potvrdil: “S veľkou túžbou
37 IV,30 | zdôrazniť, že na Východe, a to sa dnes odporúča aj v západnej
38 V,31 | Otca, s ktorým je jedno, a to či už sám alebo s apoštolmi,
39 V,32 | eucharistia buduje cirkev, a to do takej miery, že sa stáva
40 V,33 | Apoštol Peter opakuje to isté napomenutie, keď píše,
41 V,33 | plodná. Má sa postarať o to, aby po pozornom historickom
42 V,33 | viesť celé zhromaždenie, a to takým spôsobom, aby aj ono
43 V,34 | zhromaždenia majú byť usporiadané. To bolo presnou normou Starého
44 V,34 | normou Starého zákona, ako to zdôrazňujú knihy Levitikus
45 V,34 | Levitikus a Numeri. Neskôr to svätý Pavol povýšil na apoštolský
46 V,34 | modlitbové zhromaždenia, a to osobne alebo cez kňazov
47 VI,36 | ju slávia pravoslávni. Je to aj v súlade s usmernením,
48 VI,36 | Ecclesiarum č. 20. Okrem toho bude to znakom ekumenického bratstva
49 VI,37 | diela vo svojich svätých. To platí najmä o sviatostiach,
50 VI,38 | s oficiálnym kultom, ako to bolo na Západe. ~Východné
51 VI,38 | avšak v prvom rade kňazov, a to k duchovnosti, ktorá by
52 VI,38 | prípade treba mať na zreteli to, čo ustanovuje kán. 656 §
53 VI,39 | aplikácie na iné prípady. To sa aspoň čiastočne uskutočnilo
54 VI,39 | partikulárneho práva, a to autoritami jednotlivých
55 VI,39 | ktoré sa vytratili. Ak je to nevyhnutné, musia zmeniť
56 VI,40 | každej časti” (Ef 4, 16). To umožňuje aktívnu účasť všetkých
57 VII,42 | Zmŕtvychvstalého, prijímal aj to, aby ten istý Duch bol činný
58 VII,42 | cirkvách táto prax zmenila, a to najmä vplyvom vonkajších
59 VII,42 | predpísaných noriem podobne, ako si to pre latinskú cirkev vyžadovala
60 VII,42 | katolíkmi, ale aj pravoslávnymi. To je prvá časť prípravy. Ďalej
61 VII,49 | Vo východných cirkvách je to dokonalé vovedenie do tajomstiev
62 VII,50 | môžu ho udeľovať platne, a to buď spolu s krstom alebo
63 VII,51 | aké spomíname, týka sa to však aj cirkví, ktoré zachovali
64 VIII,53 | vo svojom slove, keďže je to on, ktorý hovorí, keď sa
65 VIII,53 | účasti na jeho dobrách, je to on, ktorý zostúpil až k
66 VIII,54 | je vhodné postarať sa o to, aby sa aspoň občas mohla
67 VIII,54 | Pastieri nech sa starajú o to, ako viesť ľud k teológii,
68 VIII,55 | cirkev sa veľmi stará o to, aby veriaci neboli prítomní
69 VIII,55 | Kán. 669 CCEO obsahuje to isté učenie, vyzdvihujúc
70 VIII,55 | zúčastňujú na obete Krista , a to tým plnšie, že z tejto obety
71 VIII,56 | svojimi pomocníkmi” (č. 41). To si vyžaduje maximálnu starostlivosť,
72 VIII,57 | byť vo svätyni tak, že by to bránilo dôstojnému sláveniu
73 VIII,57 | tradícií v jednote Cirkvi. Je to aj plnovýznamový symbol
74 VIII,58 | zaraďujú. Treba pamätať na to, že všetky východné tradície
75 VIII,58 | vylučuje zhodnotenie iných, a to aj oprávnených kritérií
76 VIII,58 | kňazi a diakoni, hoci by to bolo prípustné partikulárnym
77 VIII,59 | spôsobom chleba, ako sa to dnes niekedy zjavuje pod
78 VIII,63 | veľmi často vytratili, a to aj pod vplyvom latinskej
79 VIII,64 | a § 2 doplňuje, že na to, “aby veriaci kresťania
80 VIII,64 | slávenie v správnom čase, a to takým spôsobom, aby potom
81 VIII,67 | cirkev sui iuris zachovala to, čo zdedila od svojich otcov,
82 VIII,67 | cirkvách. Rovnako nech sa to aplikuje na ďalšie prvky
83 VIII,68 | povinnosti urobiť všetko pre to, aby sa tejto neregulárnosti
84 VIII,68 | Najmä v prípade chleba to naliehavejšie treba zdôrazniť,
85 VIII,69 | cirkvi, ale, nakoľko je to možné, na celom svete”. ~
86 VIII,69 | eucharistických slávení. To nijako neznamená, že sa
87 IX,71 | a prvkom, ktorý zjednotí to, čo sa naučia, miestom,
88 IX,71 | kandidátom v plnosti dosiahnuť to, čo je nevyhnutné pre ich
89 IX,71 | akýkoľvek protichodný zvyk. To platí pre všetky dimenzie
90 IX,74 | a dať jej väčší význam. To sa odporúča aj z ekumenických
91 IX,75 | rukopoložení na kňazov. To platí najmä o diakonáte.
92 IX,78 | insígniami, sekulárnemu kléru. To ešte viac platí o ženatom
93 X,79 | Ef 5, 32). Neprestajne to potvrdzujú všetky cirkvi,
94 X,79 | ktorá pochádza od Pána. To by malo charakterizovať
95 X,79 | nepriateľstvo, zjednotil to, čo bolo rozdelené a zmieril
96 X,81 | V takom prípade, ak je to možné, je dovolené zavolať
97 X,83 | ktorejkoľvek cirkvi sui iuris, a to aj latinskej, fakultu požehnať
98 X,83 | Predovšetkým treba myslieť na to, že s výnimkou prípadu,
99 X,83 | pochádza budúci manžel, ak to partikulárne právo neurčuje
100 X,84 | musia sa usilovať zachovať to bohatstvo, ktoré je charakteristické
101 XI,87 | nepamäti prikazujú modliť sa, a to aj niekoľkoráz cez deň (
102 XI,88 | tejto sviatosti, ako sa to tvrdí v kán. 718 CCEO, veriaci,
103 XI,88 | prijímal túto sviatosť, a to najmä v období pôstov a
104 XI,89 | spoločenský. V prvom rade je to tak preto, že zmierenie
105 XI,90 | rozviazať (Mt 16, 19), a to je chránené sviatostným
106 XI,90 | podporovať, obnoviť, a to najmä tam, kde sa azda dostačujúco
107 XII,92 | nespočitateľnými trápeniami života. Je to sviatosť Cirkvi a svoju
108 XII,92 | nič neopomenie, keď ide o to, aby nás priviedol do svojho
109 XII,93 | odporúča zachovať ho, kde je to možné (kán. 737 § 2). Spoluslúženie
110 XII,93 | bolo vykonané presne, a to slovne, v postupe aj v úkonoch
111 XII,94 | plnosti svojho života. Keď si to vyžadujú podmienky, autority
112 XII,94 | používala úplná forma, a to najmä v prípadoch, v ktorých
113 XII,94 | viacerým chorým, ako sa to niekde už robí a aj naďalej
114 XIII,95 | Krista (Jn 7, 38-39). Je to Duch, ktorý jediný pozná
115 XIII,95 | každého ľudského bytia, ako sa to javí z výčitky Ježiša tým,
116 XIII,96 | týždňov, mesiacov a rokov, aby to bola naozaj ustavičná modlitba
117 XIII,99 | Cirkvi a za celý svet, ako to má robiť dobrý pastier.
118 XIV,101 | a praktizujú, nakoľko je to len možné, používanie kadidla
119 XIV,101 | používanie kadidla pri slávení, a to aj denne, pretože to patrí
120 XIV,101 | a to aj denne, pretože to patrí k osobitným spôsobom
121 XIV,102 | ľúbeznú duchovnú vôňu”.82 To obsahuje posvätnú dimenziu,
122 XIV,103 | ňom obetu” (Gen 8, 20): Je to symbolické gesto, prítomné
123 XIV,104 | ikonostasom, pretože je to najsvätejšie miesto. V nej
124 XIV,105 | odtiaľ sa káže homília. Ako to vidieť z termínov (“ambo”
125 XIV,106 | jej symbolom. Tam, kde by to v dôsledku štruktúry starých
126 XIV,107 | tejto tradície: “Nie je to naivné ani náhodné, že sa
127 XIV,107 | prípade teda nejde, ako sa to často tvrdí, o to, aby sa
128 XIV,107 | ako sa to často tvrdí, o to, aby sa predsedalo sláveniu
129 XIV,107 | chrbtom k ľudu, ale skôr o to, že ľud je vedený v putovaní
130 XIV,109 | úplne cudzích ich dedičstvu. To sa týka tak vonkajšej formy
131 XIV,109 | projektovaní nových miest kultu. To si, prirodzene, vyžaduje
132 XIV,109 | anachronistickú fixáciu). Tak to dokazuje aj vývoj posvätného
133 XIV,109 | vývoj posvätného umenia, a to aj na Východe, ale rozvoj
134 XIV,110 | na tomto poli, a keď je to potrebné, bez váhania utvoriť,
135 XIV,110 | bohoslužobnej tradície. To sa týka aj reštaurovania
136 Zhrn,112| patrí v cirkevnom živote, a to v úplnej vernosti duchu
137 Zhrn,112| má byť príležitosťou, na to, aby sa cirkvi v budúcnosti
138 Zhrn,112| tých územiach, kde sú na to čiastočne nútené. ~Pokladali
|