0-dnesn | dobra-kraje | kraji-neroz | nesko-podne | podob-prste | prudi-tazko | tazsi-vysve | vysvi-zivyc
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1 IX,71 | duchovný život (kán. 346 § 2, 3 0). Je teda nevyhnutné, aby
2 XIV,100 | 100. Modlitba v bohoslužbe zasahuje
3 XIV,101 | 101. Dary a obety ~Ponúkanie
4 XIV,102 | 102. Chrám ~Ježiš vysvetľoval
5 XIV,103 | 103. Prestol, svätý stôl ~Prestol
6 I,6(11) | Porov. AAS 82 (1990) 1037-1038 ~
7 I,6(11) | Porov. AAS 82 (1990) 1037-1038 ~
8 XIV,104 | 104. Svätyňa ~Vo východných
9 XIV,105 | 105. Ambón ~Vo východnej tradícii
10 XIV,106 | 106. Nartex a baptistérium ~
11 X,80 | na rozdiel od CIC (kán. 1065) CCEO používa len termín “
12 XIV,107 | 107. Modlitba tvárou na východ ~
13 XIV,108 | 108. Sväté obrazy ~Sväté obrazy
14 XIV,109 | 109. Povinnosť vernosti tradícii ~
15 XIV,110 | 110. Komisia pre posvätné umenie ~
16 X,82(66) | Porov. CIC kán. 1108 § 1 ~
17 X,83(67) | 1, porov. tiež CIC kán. 1109 ~
18 XIV,111 | 111. Ustanovenie ústredného
19 X,83(68) | Porov. CIC kán. 1111 § 1 ~
20 Zhrn,112 | 112. Záverečné úvahy ~Zmyslom
21 XIV,107(85)| orthodoxae IV, 12. PG 94, 1133 - 1136. ~Poznámka: Tento
22 XIV,107(85)| orthodoxae IV, 12. PG 94, 1133 - 1136. ~Poznámka: Tento text sa
23 IV,22(27) | Porov. CCEO kánn. 114 § 1 a 124 ~
24 VIII,66 | katolikos Nerses Shnorhali (1165 - 1173) píše: “Nikto nech
25 VIII,66 | Nerses Shnorhali (1165 - 1173) píše: “Nikto nech nepokladá
26 XIII,95 | sedemráz cez deň (Ž 118 /119/, 164), aby modlitba vypĺňala
27 IV,22(27) | Porov. CCEO kánn. 114 § 1 a 124 ~
28 III,14 | večná je jeho láska” (Ž 136). ~
29 V,32(31) | Indiculus kap. 8, DS 246/139. Porov. tiež Prosper z Aquitánie,
30 XIV,101 | kulte s odvolaním sa na Ž 140 (141), 2: “Moja modlitba
31 XIV,101 | s odvolaním sa na Ž 140 (141), 2: “Moja modlitba nech
32 II,10(15) | Porov. CCEO kánn. 31 a 1465 ~
33 IV,26 | bohoslužobné zákony (kán. 150 § 2). Všetky tieto smernice
34 IV,28 | 28. Zvyk ~V kán. 1508 CCEO, podobne ako v kán.
35 IV,28 | zákona a v kánonoch 1507 a 1509 sa vysvetľujú pravidlá na
36 IV,22 | patriarchálne cirkvi, podľa kán. 152 CCEO sa vzťahuje aj na arcibiskupské
37 XIII,95 | sedemráz cez deň (Ž 118 /119/, 164), aby modlitba vypĺňala
38 IV,24 | cirkvi, založenej v roku 1717 a pôsobiacej v lone kongregácie
39 VIII,61(57)| Certiores Effecti ,(13.11.1742),3: Benedicti PP,XIV. Bullarium
40 IV,24 | Propaganda Fide až do roku 1862. Jej úpravy boli poplatné
41 IV,29 | Ekumenického direktória (187), v ktorom sa odporúča používať
42 VIII,66(60)| list, Jeruzalemské vydanie 1871, str. 53 ~
43 IV,24 | pre východné cirkvi v roku 1931 a predovšetkým po II. vatikánskom
44 II,12(19) | VI., Príhovor 18. marca 1974, Nuntia 1 (1975) 6 ~
45 II,12(19) | 18. marca 1974, Nuntia 1 (1975) 6 ~
46 Zhrn,112 | východné cirkvi 6. januára 1996, Slávnosť Zjavenia Pána. ~ ~
47 VIII,61(57)| PP,XIV. Bullarium t.1,str.212 ~
48 VII,42(41) | Apoštolské tradície (okolo r. 217), ako aj krstné katechézy
49 IX,73 | nie je viac laikom ~V kán. 230 § 1 CIC sa hovorí o službách,
50 V,32(31) | Indiculus kap. 8, DS 246/139. Porov. tiež Prosper
51 IV,23 | protopresbyterov (kán. 278 § 1), parochov (farárov) (
52 IX,70 | služobníci a bohoslužba ~V kán. 323 § 1 CCEO sa uvádza, že “
53 IX,72(61) | Porov. CCEO kán. 324 a 326 ~
54 IX,72 | svätenia (rády). ~Podľa kán. 325 sa ukazuje, že “klerici,
55 IX,72(61) | Porov. CCEO kán. 324 a 326 ~
56 V,33 | 33. Aktívna účasť veriacich ~
57 XIII,99 | modlitba Božích chvál ~V kán. 337 CCEO sa určuje, že “všetci
58 V,34 | 34. Bohoslužobné zhromaždenia
59 IX,71 | vlastnému dedičstvu. V kán. 343 sa odmieta akýkoľvek opačný
60 IX,71 | kresťanského ducha (kán. 350 § 3): a že kandidáti na
61 IX,73 | spôsob interpretácie kán. 358 CCEO; v ňom sa tvrdí, že
62 VI,37 | 37. Zameranie na vzťah s Pánom
63 XIII,98(80)| Porov. CCEO kánn. 199 § 2, 377, 473 ~
64 XIV,103(83)| mystica contemplatio, PG 98, 384 B ~
65 IX,78 | pamätajú na podmienky kán. 388 CCEO o používaní práv a
66 XIV,105(84)| Porov. tamže PG 98, 392 A ~
67 VII,52 | venuje 70 kánonov - (kán. 433 - 503), a v apoštolskom
68 VII,45 | 45. Rozlišovať fázy obradu
69 XIII,98(80)| CCEO kánn. 199 § 2, 377, 473 ~
70 VIII,54 | 54. Anafory božskej liturgie ~
71 VIII,56 | 56. Liturgia slávená biskupom ~
72 VIII,61(58)| 1947), 118: AAS 39 (1947) 564-566. ~
73 VIII,61(58)| 118: AAS 39 (1947) 564-566. ~
74 VIII,57 | 57. Spoluslúženie ~V kán. 700 §
75 VIII,58 | 58. Komu prislúcha rozdeľovanie
76 VIII,60 | 60. Eucharistia sa má rozdávať
77 VIII,61 | 61. Rozdávaná eucharistia má
78 VIII,62 | 62. Eucharistický pôst ~Prísne
79 IV,30 | katechéza a mystagógia ~V kán. 621 §§ 1 a 2 CCEO je reč o katechetických
80 VIII,63 | 63. Takzvané “aliturgické”
81 VIII,64 | 64. Príkaz slávenia sviatočných
82 VIII,65 | 65. Čas a miesto slávenia ~
83 VIII,66 | 66. Bohoslužobné rúcha ~Obliecť
84 V,32(31) | všetkých národov I., 12. PL 51, 664 C ~
85 VIII,55 | a nábožne” (č. 48). Kán. 669 CCEO obsahuje to isté učenie,
86 VI,40 | jednotlivé sviatosti. Podľa kán. 673 slávenie sviatosti je úkonom
87 VII,43(42) | Porov. CCEO kán. 675 § 1 ~
88 VII,46 | náležitého povolenia” (kán. 678 § 1). ~
89 VIII,68 | 68. Majú sa používať bohoslužobné
90 VII,44(45) | Porov. CCEO kán. 681 § 1, 10 ~
91 VII,44(44) | Porov. CCEO kán. 682 ~
92 VII,47 | sui iuris. Preto sa v kán. 683 CCEO pripomína, že “krst
93 VII,44 | záväzky s ním spojené” (kán. 684). ~Na zaručenie toho všetkého
94 VII,44 | toho všetkého sa v kán. 686 § 2 CCEO zdôrazňuje nevyhnutnosť
95 VIII,69 | 69. Odkazy na partikulárne
96 VII,50(51) | Porov. CCEO kán. 693 ~
97 VII,50 | Vysluhovateľ myropomazania ~V kán. 694 sa hovorí, že “podľa tradícií
98 VII,50 | oddelene - presbyter” a v kán. 696 § 1 sa spresňuje, že “všetci
99 VIII,57 | 57. Spoluslúženie ~V kán. 700 § 2 CCEO sa odporúča spoluslúženie
100 VIII,57 | etiópskej tradícii. ~V kán. 701 CCEO sa ustanovujú spôsoby,
101 VIII,63 | aliturgické” dni ~V kán. 704 CCEO sa uvádza, že “božská
102 VIII,67 | Príprava chleba a vína ~V kán. 706 CCEO sa pripomína, že “sväté
103 VIII,58 | rozdeľovanie eucharistie ~V kán. 709 § 1 CCEO sa určuje, že udeľovať
104 IX,71 | 71. Obradová formácia posvätných
105 VII,51 | každej cirkvi sui iuris. Kán. 710 sa vracia k argumentu, ktorý
106 VIII,65(59)| Porov. CCEO kán. 715 § 1 ~
107 XI,88 | ako sa to tvrdí v kán. 718 CCEO, veriaci, ktorí spáchali
108 XI,88(75) | Porov. CCEO kán. 719 ~
109 IX,72 | 72. Stupne posvätných rádov ~
110 XI,90 | podmienok vymenovaných v kán. 721 § 1 CCEO. Táto norma potvrdzuje
111 IX,73 | 73. Kto prijal nižšie svätenie (
112 XI,89(76) | Porov. CCEO kán. 736 § 1 ~
113 XII,93 | ho, kde je to možné (kán. 737 § 2). Spoluslúženie viacerých
114 XII,93 | keď ťažko ochoreli (kán. 738) a dodáva, že toto udeľovanie
115 XII,93 | vyhradené len kňazom (kán. 739 § 1). Pripomína aj zvyk
116 IX,74 | 74. Zachovať starú prax nižších
117 XII,93 | ktorý ju udeľuje (kán. 741). Okrem toho sa vyžaduje,
118 XII,93 | vlastnou formulou” (kán. 742). ~
119 IX,77 | do nejakej eparchie ~Kán. 748 CCEO obsahuje normy, ktoré
120 Uvod,2(1) | mája 1995) AAS 87 (1995) 749. ~
121 IX,75 | 75. Dôsledne dodržiavať služby
122 IX,76 | 76. Diakonát ~Diakonát bol
123 IX,77 | 77. Právo ordinovať klerikov
124 X,80 | navzájom a k deťom (kán. 776 §§ 1 a 2). ~Kán. 784 odkazuje
125 IX,78 | 78. Limity na udeľovanie východných
126 X,85 | 85. Zasnúbenie ~V kán. 782 CCEO sa hovorí o zasnúbení,
127 X,80 | Povinnosť prípravy ~V kán. 783 § 1 CCEO sa dušpastierom
128 X,80 | kán. 776 §§ 1 a 2). ~Kán. 784 odkazuje na partikulárne
129 X,79 | 79. Kresťanské manželstvo ~
130 X,80 | 80. Povinnosť prípravy ~V kán.
131 X,81 | 81. Manželský súhlas a forma ~
132 X,81 | dávajú a prijímajú (kán. 817). Predpokladá sa, že vnútorný
133 X,81 | uzatváraní manželstva (kán. 824 § 1). ~Iba tie manželstvá
134 X,81 | požehnať manželstvo (kán. 828 §§ 1 a 2). Manželstvo sa
135 X,83(67) | CCEO kán. 829 § 1, porov. tiež CIC kán.
136 X,83 | 83. Kompetencie na požehnanie
137 X,83 | požehnanie manželstva, v kán. 830 § 1 CCEO sa určuje, že miestny
138 X,83 | Apoštolský stolec. ~V kán. 831 § 2 CCEO sa spresňuje, že
139 X,84 | kníh a zákonné zvyky” (kán. 836). Pri revízii a prípadnom
140 X,84 | 84. Príkaz dodržiavať predpisy
141 X,85 | 85. Zasnúbenie ~V kán. 782
142 VII,44(46) | pre latinskú cirkev kán. 851 CIC ~
143 VII,48(48) | Porov. napr. kán. 854 CIC ~
144 XI,86 | 86. Zmysel pokánia ~Ján Krstiteľ
145 XI,88 | 88. Sviatosť pokánia a jej
146 XI,89 | 89. Spoločenská dimenzia pokánia ~
147 XI,90 | 90. Význam a hodnota individuálneho
148 XII,91 | 91. Uzdravenie chorých - znak
149 X,83 | iuris pri rešpektovaní kán. 916 CCEO, slávenie má prebiehať
150 XII,92 | 92. Význam sviatosti ~Pomazanie
151 VIII,67 | CCEO, sa odlišuje od kán. 924 § 1 CIC , ktorý predpisuje,
152 XII,93 | 93. Spôsoby slávenia ~V CCEO
153 VIII,65 | rozdiel od predpisov kán. 931 - 932 CIC, platných pre
154 VIII,65 | od predpisov kán. 931 - 932 CIC, platných pre celú latinskú
155 XIII,95 | 95. Kresťanská modlitba ~Apoštol
156 XIII,96 | 96. Význam Božích chvál ~“Nezanedbávajte
157 XIII,97 | 97. Prvky Božích chvál a ich
158 XIII,99 | 99. Individuálna modlitba Božích
159 XIV,101 | nachádza v obetách Kaina a Ábela už od začiatku ľudskej existencie.
160 X,79 | aj splnenie sľubu daného Abrahámovi, vyvolenému Bohom, že sa
161 XI,90 | vyznania ~V CCEO sa určuje, že absolúcia nemôže byť udelená viacerým
162 XIV,108 | pozemským zrakom, ale vecí absolútnej kresťanskej novosti, ktorú “
163 III,14 | je bohoslužobný rámec jej absolútnym stredobodom: Vedomie, že
164 XIV,107(85)| Ján Damaský: Expositio accurata fidei orthodoxae IV, 12.
165 Zhrn,112 | Slávnosť Zjavenia Pána. ~ ~Achille Card. Silvestrini, prefekt ~+
166 IV,30 | Krista celebrovaného in actu inšpirovaná. Toto je metóda
167 X,83 | CCEO, slávenie má prebiehať ad liceitatem v obrade manželov
168 XIV,100 | celistvosti osvietená Bohom a v adopcii dosahuje plnosť vzťahu s
169 III,15 | postojmi. Doxológia je chválou, adoráciou a velebením Pána; “obdivuhodného
170 III,15 | nedostačujúcosť a pokornú adoráciu. Je to vyjadrené v početných
171 III,14 | na ktorom sa ohlasuje a adoruje a kde sa prejavuje spoločenstvo
172 Zhrn,112 | cirkvami, ktoré boli ich prvými adresátmi, ale aj pravoslávnymi odborníkmi
173 V,32(32) | Irenej z Lyonu Adversus haereses IV. 18, 5 ~
174 VI,38 | bohoslužby. V tejto pastorálnej akcii je potrebné inšpirovať sa
175 VII,51 | prípadov, napr. takých, aké spomíname, týka sa to však
176 IV,29 | Naopak, nech sa v miere, v akej je to len možné, podporujú
177 VIII,57 | Upozorňuje sa, že treba zabrániť akémukoľvek liturgickému synkretizmu
178 X,83 | požehnávajú platne manželstvo na akomkoľvek mieste na ich území, či
179 Uvod,2 | perspektíve, pamätajúc na to, “s akou láskou slávia východní kresťania
180 III,18 | nadhodnotiť efektivitu, prílišný aktivizmus, dosahovanie výsledkov s
181 III,18 | ich sile a na ich večnej aktuálnosti. ~
182 VI,39 | cirkvách, ako aj spôsob, akým sa sviatosti slávia a vysluhujú;
183 II,12 | dedičstvo najmä v Jeruzaleme, Alexandrii, Antiochii, Konštantínopole,
184 II,8 | odvodzujú svoj pôvod z tradície: alexandrijskej, antiochijskej, arménskej,
185 III,20(25) | Homília na modlitbu kadidla v alexandrijsko-koptskom obrade (14.8.1988): L´Osservatore
186 Uvod,2(4) | Porov. Klement Alexandrijský, Paidagogos III, 1, 1 ~
187 XI,87 | sú aj iné spôsoby (pôsty, almužny, púte atď.), ktorými možno
188 XIV,105 | Ako to vidieť z termínov (“ambo” sa vzťahuje na vyzdvihnutie, “
189 XIV,105 | 105. Ambón ~Vo východnej tradícii má
190 XIV,105 | pochovanie Pána), symbolika ambónu pripomína prázdny hrob,
191 XIV,109 | nečasové zakonzervovanie (anachronistickú fixáciu). Tak to dokazuje
192 VIII,54 | pomerne početného bohatstva anafor podľa rozličných cirkví
193 VIII,54 | mali by sa obnoviť. Keďže anafora je skutočne vrcholným dielom
194 VI,37(39) | Porov. Byzantská anafóra sv. Bazila ~
195 VIII,54 | vznešeným spôsobom vyjadrená v anaforách. ~
196 VII,52 | života považuje za striktne analogickú s krstnou iniciáciou, pričom
197 III,19 | štúdiá, kritické textové analýzy a pastoračné výskumy, ktoré
198 III,15 | svojich svätých” (Ž 67,36), anamnéza je spomienkou obdivuhodných
199 XIV,105 | ostáva ako “znak”, odkiaľ “anjel vzkriesenia”, diakon, ustavične
200 VIII,58 | veľkolepom sprievode. Tisíce anjelov a služobníkov ohňa Ducha
201 VIII,63 | zvyk, žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých
202 II,12 | Jeruzaleme, Alexandrii, Antiochii, Konštantínopole, Arménsku
203 II,8 | tradície: alexandrijskej, antiochijskej, arménskej, chaldejskej
204 X,79 | ho v nebeskom Jeruzaleme (Ap 21, 23). ~Bohoslužobné texty
205 VI,39 | ako modely pre kritériá aplikácie na iné prípady. To sa aspoň
206 Zhrn,112 | študujúc, ako majú byť aplikované v mnohosti jednotlivých
207 I,4 | všetkých cirkví, ktoré sa majú aplikovať aj pri liturgickom slávení
208 VIII,67 | cirkvách. Rovnako nech sa to aplikuje na ďalšie prvky slávenia,
209 III,17 | rozdielnosti a v prispôsobení. Aplikujúc to na bohoslužbu, vo východných
210 I,3 | dokumenty interpretujúce a aplikujúce uskutočňovanie koncilových
211 III,15 | vyjadrené v početných jazykových apofatických formulách, ale aj v úcte
212 III,15 | a Kráľovstva, a napokon apofáza, oveľa markantnejšia na
213 I,6 | iuris sú podľa usmernení apoštolskej konštitúcie Sacri Canones11
214 II,11 | svoje poslanie s obnovenou apoštolskou silou. To nevylučuje vývoj.
215 XI,86 | 17). Aj Peter začal svoju apoštolskú činnosť nabádajúc na pokánie
216 III,14 | totiž základným prvkom už od apoštolských čias. ~“Svätá liturgia je
217 I,5 | sú v plnom spoločenstve s Apoštolským stolcom, aby im pomohla
218 V,32(31) | 139. Porov. tiež Prosper z Aquitánie, O povolaní všetkých národov
219 Zhrn,112 | plniť Otcovu vôľu, svätá archa Syna, ktorý prijal ľudskú
220 VI,35 | prvkami sú posvätné budovy s architektonickým poriadkom, chrámové zariadenie,
221 XIV,103 | obety Bohu. Vychodiac z archy “Noe postavil Pánovi prestol
222 IV,22 | 152 CCEO sa vzťahuje aj na arcibiskupské cirkvi. V metropolitných
223 VII,51 | iuris. Kán. 710 sa vracia k argumentu, ktorý vyžaduje, aby sa
224 VIII,68 | Preto, s výnimkou liturgie Arménov, v prípade, keď nieto prosfor,
225 III,18(24) | Príhovor k účastníkom Synody arménskeho katolíckeho patriarchátu (
226 II,12 | Antiochii, Konštantínopole, Arménsku a v starom Perzskom impériu,
227 VIII,66 | si obliekli” (Gal 3, 27). Arménsky katolikos Nerses Shnorhali (
228 VIII,57 | ich špecifiká pred každou asimiláciou, najmä tam, kde sú v menšine. ~
229 III,18 | namáhavú a nikdy nedokončenú asimiláciu. Mníšske spoločenstvá, ktoré
230 III,18 | energia má byť prijatá, asimilovaná a užitočne odovzdaná ľuďom
231 III,15 | veriacich, lebo z pochopenej a asimilovanej bohoslužby sa zrodí rast
232 X,83 | kňazom delegovať fakultu asistovať a požehnať manželstvo latinských
233 X,82 | tradícii kňaz, okrem toho, že asistuje, musí manželstvo aj požehnať.
234 III,14 | súhrnom jeho rozmanitých aspektov".20 Totiž bohoslužba je “
235 III,13 | vonkajšieho alebo citového aspektu, a tak sa stať ľahkým útočišťom
236 II,9 | bezprostrednejšiu spojitosť s duchovnou atmosférou kresťanských začiatkov;
237 VIII,64 | prípravou a pokračovaním. Autentická bohoslužobná pastoračná
238 II,12 | ňou, odvahu znova objaviť autentické tradície ich vlastnej identity
239 XIII,98 | modlitby, naplneného pokladmi autentickej doktríny. ~Je žiadúce, aby
240 III,16 | vrátia k ešte výraznejšej autentickosti a vitalite, odstrániac to,
241 V,32 | zodpovedá a dokonale vyjadruje autentický poklad (depozitum) viery
242 IV,25 | bohoslužobných kníh náleží autoritám, ktoré sú kompetentné na
243 II,7 | Koncilové dokumenty, CCEO a autoritatívne vyhlásenia Magistéria potvrdzujú
244 XIV,103(83)| contemplatio, PG 98, 384 B ~
245 II,10 | ktorí sa tu usadzujú, pričom badať, že nielen východní, ale
246 XIV,106 | rôznorodosťou, pokiaľ ide o formy baptistérií. Všetky však mali spoločnú
247 XIV,102 | uprostred neho bude “trón Boha a Baránka” (Zjv 22, 3) a Pán, všemohúci
248 XIV,102 | a Pán, všemohúci Boh, a Baránok, budú jeho chrámom (Zjv
249 XIV,106 | nazývané aj kolymbethra, bazén ponorenia do Kristovej smrti,
250 III,15 | tajomstvo” , obklopené závojom bázne, z čoho vyplýva zmysel pre
251 III,18 | preto vyžaduje neprestajnú bdelosť, aby bola zachovaná živá
252 IV,23 | 309). ~Úlohou biskupa je bdieť nad tým, aby sa bohoslužobný
253 XIII,96 | ustavične oživujú ducha bedlivosti v túžbe po Pánovom príchode
254 XIV,105 | sýrskych cirkví mu zodpovedá béma, vyvýšené pódium uprostred
255 VIII,61(57)| Effecti ,(13.11.1742),3: Benedicti PP,XIV. Bullarium t.1,str.
256 XIV,104 | evanjelium, odtiaľ sa slávnostne berie pri slávení slova. Tam sa
257 VII,42 | Konštitúcia o posvätnej liturgii. Bezpodmienečne sa musí zariadiť predovšetkým
258 II,9 | kultúrnych dôvodov si zachovali bezprostrednejšiu spojitosť s duchovnou atmosférou
259 VIII,64 | napodobňovanie západnej praxe. Bezprostrednými prameňmi pri znovunastolení
260 X,85 | hoci v iných cirkvách sa bežne nepraktizujú. Lepšie pochopenie
261 XIII,97 | slova, jemnými parafrázami biblického textu, prefiltrovaného cez
262 II,9 | starostlivosťou zachovali biblickú symbolickú teológiu, oddávna
263 IV,30 | vyučovaní žiarila dôležitosť Biblie a bohoslužby, ako aj tradície
264 VII,50 | za riadneho vysluhovateľa birmovania biskupa”, hoci ju môže udeliť
265 VIII,65 | praxi dovoliť a kontrolovať biskupská autorita. ~Milodary celebrujúcemu
266 XI,87 | sviatosti. Krst je nám daný ako “blažené očistenie” od hriechov.71
267 Uvod,2 | liturgii a závdavkom večnej blaženosti”. 5 ~Ešte viac to potvrdzuje
268 XIV,107 | sám Pán povedal: “Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno
269 XIV,106 | umiestni baptistérium aspoň blízko vchodu do chrámu. ~
270 XIV,109 | katolícke cirkvi boli v bližšej či vzdialenejšej minulosti
271 VI,38 | sa tým, čo sa odporúča v bode 13 koncilovej konštitúcie
272 VI,39 | táto prax obnovila”.40 V bodoch 13 - 18 Orientalium Ecclesiarum
273 III,16 | najlepším východiskovým bodom pre rast ich vlastnej osobitosti,
274 III,19 | správne súradnice, ani oporné body, ani presné pojmy, nevyhnutné
275 XIII,97 | liturgického roka , ale aj bohatou zbierkou bohoslužobných
276 II,10 | pohostinné kraje sú obohatené bohatstvom vlastným pre východných
277 XIII,97 | dávajú nám do dedičstva bohatý a neodcudziteľný majetok
278 II,9 | a ich duch zachovávajú v bohatých a zároveň pôsobivých formulách
279 Zhrn,112 | plnú súvislosť slávenia v bohoslužbách východných katolíckych cirkví
280 IV,24 | Lumen, je úcta k východným bohoslužbám neodškriepiteľným postojom
281 VII,52 | Svätého Ducha, púšťa sa do boja proti mocnostiam zla, aby
282 XII,91(77) | niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil” (Iz 53,4) ~
283 VII,42 | vzkriesení, ktoré nás robí Božími synmi a chrámami Svätého
284 XIV,100 | telesnosť prijatá Slovom, a tak božské posväcuje a premieňa vesmír.
285 IV,24 | dôležitosť bohoslužby ako božsko-ľudskej činnosti, ktorá uskutočňuje
286 XIV,108 | istým spôsobom účasť na božskom. Preto sú priamymi objektmi
287 VIII,64 | pokračuje nocou a vrcholí ráno božskou liturgiou či obetou. Slávením
288 VIII,55 | a kňazi majú moc sláviť božskú liturgiu” (§ 1) - čo znamená,
289 XIV,102(82)| ekténiu pred Otče náš v božských liturgiách cirkví konštantínopolskej
290 XIV,107 | Šalamúnovom chráme Pánova brána bola obrátená na východ (
291 VIII,65 | množenie na jednej strane bráni sláveniu Božích chvál; na
292 XIII,99 | spoločnej forme slávenia bránia objektívne dôvody, nech
293 VIII,57 | vo svätyni tak, že by to bránilo dôstojnému sláveniu obradov.
294 IV,29 | a používajú pravoslávni bratia. Preto treba zabrániť všetkým
295 III,21 | zreteľ na prax pravoslávnych bratov, poznať ju, rešpektovať
296 III,21 | spoznávanie, spolupráca a bratská úcta osôb a sŕdc. Ide o
297 III,17 | ktorého prejav je dynamický v bratskej výmene s ostatnými cirkvami,
298 V,31 | na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní
299 VI,36 | bude to znakom ekumenického bratstva a veriacim katolíkom sa
300 III,14 | prejavuje spoločenstvo a bratstvo medzi veriacimi. Je skutočnou
301 XIV,102 | Zjv 21, 22). ~Posvätná budova v časoch Cirkvi je znakom,
302 XIII,95 | modlitbový vzťah s Bohom: “Buďte naplnení Duchom a hovorte
303 II,12 | Pripomínajúc dvojitý cieľ budúceho kódexu (vernosť tradíciám
304 VIII,57 | aj plnovýznamový symbol budúcej jednoty v mnohosti a spôsob,
305 XIV,102 | ponad svetské starosti, budúcemu životu, v ktorom uvidíme
306 X,83 | územia, z ktorého pochádza budúci manžel, ak to partikulárne
307 Zhrn,112 | na to, aby sa cirkvi v budúcnosti mohli vyrovnávať zblízka
308 VI,35 | v rozmanitých momentoch “budujte z tých, ktorí sú v Cirkvi,
309 VIII,61(57)| 1742),3: Benedicti PP,XIV. Bullarium t.1,str.212 ~
310 XIII,95 | vnútro každého ľudského bytia, ako sa to javí z výčitky
311 VI,37(39) | Porov. Byzantská anafóra sv. Bazila ~
312 XI,87(71) | Modlitba po obliekaní v byzantskom obrade krstu ~
313 VIII,57 | bola široko inšpirovaná byzantskými obyčajami, pravdaže interpretovanými
314 I,6 | apoštolskej konštitúcie Sacri Canones11 vyzvané prijať ich s plnou
315 Zhrn,112 | Zjavenia Pána. ~ ~Achille Card. Silvestrini, prefekt ~+
316 VII,45 | bol obnovený starý zvyk časového odstupu medzi prípravnou
317 VI,36 | napokon zabráni nežiadúcemu časovému posunu. ~
318 VII,42 | rôznych súvislostiach a časových momentoch. Na Východe sa
319 I,5 | jednotlivých cirkví sui iuris. ~Častá konfrontácia s rímskou bohoslužbou
320 II,9 | začiatkov; túto vlastnosť čoraz častejšie už ani Západ nepokladá za
321 XIII,99 | nech sa dá prednosť tým častiam, ktoré sú tradične dôležitejšie
322 VII,42 | ktoré sú v protiklade k častým zvykom, ba dokonca aj partikulárnym
323 VI,41 | ikony; posvätné miesta a časy. Tieto elementy Pán Ježiš
324 VI,41 | nádoby, ako je eucharistická čaša; posvätné budovy so všetkým,
325 VIII,56 | pri jedinom prestole, na čele s biskupom obklopeným svojimi
326 IV,30 | je ako z tajomstva Krista celebrovaného in actu inšpirovaná. Toto
327 XI,89 | že priamym miestom jej celebrovania je chrám.76 Východnej tradícii
328 VIII,65 | biskupská autorita. ~Milodary celebrujúcemu za osobitnú spomienku pri
329 Uvod,2 | kresťanskej skúsenosti, a teda pre celistvejšiu kresťanskú odpoveď na očakávania
330 IV,27 | na to, že ony zachovávajú celistvosť celku, do ktorého sa vkladajú
331 VII,48 | 48. Obrad má byť celistvý a vykonaný ponorením ~Kompetentné
332 X,84 | manželskej ustanovizne v priebehu celých dejín spásy a v teologických
333 XIV,101 | pravidla, ktoré prechádza celými dejinami spásy. Táto podmienka
334 Uvod,2 | to potvrdzuje mimoriadne cenné vyhlásenie koncilového dekrétu
335 IV,29 | vec, môže sa ukázať ako cenný zvyk, keďže vyjadruje síce
336 VI,39 | sa o uchovanie a rozkvet cenných východných tradícií, “svätý
337 Zhrn,112 | bohoslužobným sláveniam centrálne miesto, ktoré im patrí v
338 XIV,102 | stráca svoju hodnotu ako centrum kultu, pretože Ježišovou
339 II,9 | sa chváliť duchovnosťou čerpajúcou priamo zo Svätého písma
340 III,15 | slávenie, z ktorého však ľud čerpal výživu pre svoju vieru. ~
341 VIII,61(57)| Benedikt XIV, Encyklika Certiores Effecti ,(13.11.1742),3:
342 II,8 | antiochijskej, arménskej, chaldejskej a konštantínopolskej (kán.
343 IV,23 | fidelium je určovateľom v chápaní viery, v ktorú sa verí,
344 II,9 | zahrnuje históriu, kultúru, chápanie a zvyky vlastné každej cirkvi,
345 III,20 | kontext má byť na prvom mieste chápaný, vychádzajúc z eventuálnych
346 V,34 | židovskej tradície - ale chápanými vo svetle kresťanského zjavenia.
347 V,32 | Cirkev teda, keď v hĺbke chápe seba samu, vychádza práve
348 II,10 | tomto čase, pre ktorý je charakteristická veľká migrácia z Východu
349 VI,36 | rôznych východných cirkví, charakteristický múdrou duchovnou harmóniou. ~
350 XIV,108 | živote. Jednou z hlavných charakteristík bohoslužby je sláviť, pripomínať
351 XIV,106 | Všetky však mali spoločnú charakteristiku: pripomínať hrob, do ktorého
352 XI,88 | V rámci života, ktorý je charakterizovaný plnou realizáciou krstných
353 VIII,67 | rozdiely jestvujú vo forme chlebov určených na eucharistické
354 XII,91 | počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení” (
355 XII,91 | ktorý má prísť, odpovedal: “Choďte a povedzte Jánovi, čo ste
356 V,33 | diakoni, lektori, kantori, chór atď), nemajú totiž nahrádzať,
357 XII,94 | toho sa prosí od Pána, aby chorému udelil telesnú a duševnú
358 XII,92 | darovanú človeku, zranenému chorobou a hriechom na tele i na
359 XII,91(77) | Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil” (
360 XII,91 | Jakubovho listu: “ak je niekto chorý, nech si zavolá starších
361 VII,42 | nás robí Božími synmi a chrámami Svätého Ducha. “Pomazaní”
362 VI,35 | architektonickým poriadkom, chrámové zariadenie, sväté ikony,
363 VIII,57 | počte, žeby museli byť v chrámovej lodi, kde sú veriaci, a
364 XI,90 | rozviazať (Mt 16, 19), a to je chránené sviatostným tajomstvom.
365 XIV,107 | aby sa predsedalo sláveniu chrbtom k ľudu, ale skôr o to, že
366 XII,91 | videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení” (
367 VIII,65 | celou Cirkvou, ale najmä s chudobnými, s potrebami prispieť na
368 VIII,64 | liturgii, buď účasťou na Božích chválach. Táto možnosť zároveň zdôrazňuje
369 Uvod,2 | Pri posvätnom úkone je k chvále prizvaná aj telesná schránka;
370 XIV,100 | neživému stvoreniu, aby chválilo Stvoriteľa. Najmä vo vtelení
371 II,9 | ustavičnú epiklézu. Môžu sa chváliť duchovnosťou čerpajúcou
372 IX,73 | eparchiách uskutočnilo už vo chvíli prijatia nižšieho svätenia,
373 VII,51 | nie je ohraničené na samu chvíľu slávenia iniciácie. Eucharistia
374 XI,86 | Lebo “všetci zhrešili a chýba im Božia sláva” (Rim 3,
375 IV,29 | katolíckym cirkvám totiž chýbajú vlastné vydania bohoslužobných
376 IV,29 | zvyk, keďže vyjadruje síce čiastkové, ale predsa len hlboké a
377 VIII,62 | vhodnosť možnej obnovy, aspoň čiastočnej, starých noriem o pôste
378 IV,25 | sebou na dosiahnutí tohto cieľa. ~
379 IX,73 | posvätný rád (svjaščeničeskij čin - pozn. prekl.). Rozdiel
380 IV,23 | povedomia, ktoré je prítomné a činné v živej pamäti jemu zvereného
381 VIII,56 | zvlášť prejavuje v plnej a činnej účasti všetkého svätého
382 VI,36 | Božom kulte a zdržať sa činností, ktoré by zabránili tejto
383 VII,42 | to, aby ten istý Duch bol činný v jeho osobe a pripodobňoval
384 XIV,102 | posvätnú dimenziu, rozdielnu od čírej ľudskej reality. K nej sme
385 IV,29 | len tie knihy, ktoré boli cirkevne schválené. Hoci tu ide o
386 VI,38 | používanie veriacich, vyžadujú si cirkevné schválenie”. ~
387 Zhrn,112 | miesto, ktoré im patrí v cirkevnom živote, a to v úplnej vernosti
388 III,15 | podstatnejšie prítomný uprostred cirkevných záujmov, vyjadruje vieru
389 II,10 | v súlade s ich vlastným cirkevným dedičstvom, a to všetko
390 IV,29 | spoločne s inými cirkvami alebo cirkevnými spoločenstvami, pretože “
391 XIV,101 | príjemná, je nevyhnutné čisté srdce podľa pravidla, ktoré
392 III,13 | nebezpečenstvo, že sa zredukuje čisto na povrchnosť. ~
393 II,12 | identity a obnoviť pôvodnú čistotu tam, kde je to nevyhnutné”.18 ~
394 IX,78 | týchto titulov neznížilo na čistú povrchnosť, škodlivú osobitnej
395 Uvod,1 | slovo a keď je prijaté s čistým srdcom. V kresťanskej iniciácii
396 VIII,53 | hovorí, keď sa v cirkvi číta Písmo.52 Ďalej dodáva, že
397 XIV,101 | úctou uchováva Starý zákon, čítajúc ho vo svetle Kristovho evanjelia,
398 XIII,97 | Východu. Ony sú “pokračovaním čítaného, pochopeného, prijatého
399 XIII,97 | nie je pripravený iba z čítaní, ktoré obsahujú biblické
400 XIII,97 | biblické texty určené na čítanie a organicky usporiadané
401 VIII,62 | presne zhoduje so západným cítením a nevyhnutnosťou zodpovedať
402 III,18 | spoločenstvá, ktoré sú zvlášť citlivé pre túto dimenziu, môžu
403 IV,27 | dneška. Ide o dôležitú a citlivú záležitosť. Preto sa musia
404 Uvod,2 | obsahu, ale aj s vrúcnym citom, ktorý sa prebúdza v srdci
405 XIII,95 | výrazom nielen sídlo našich citov, ale najhlbšie vnútro každého
406 VII,46(47) | egyptskej cirkvi III, 2 citované II. Vatikánskym koncilom
407 III,13 | zdôrazňovaniu vonkajšieho alebo citového aspektu, a tak sa stať ľahkým
408 III,20 | sú vašimi, zrádzajúc tak citovosť, ktorá je vlastná vášmu
409 X,79 | manželskom živote, pričom cituje Knihu pôvodu (Gen 2, 24)64
410 V,34 | prepojené spoluprácou každého článku, podľa energie vlastnej
411 VII,46 | spoločenstva. Preto iba člen tohto spoločenstva môže
412 VI,36 | strede Paschu a ktorý sa člení na sviatky v jednotlivých
413 VII,43 | medzi všetkými veriacimi, členmi tela, ktoré žije nový život
414 Uvod,2 | oslavovaného tajomstva s celým človekom. Modlitba Cirkvi sa tak
415 III,15 | obklopené závojom bázne, z čoho vyplýva zmysel pre nedostačujúcosť
416 V,34 | overené autoritou a tým, čomu sa hovorí sensus fidei kresťanského
417 XIV,103(83)| ecclesiastica et mystica contemplatio, PG 98, 384 B ~
418 XIV,103 | vyčíta predstaveným národa: “Čože je viac: dar či stôl, ktorý
419 V,31 | neodmysliteľnou a základnou črtou východnej duchovnosti: veriaci
420 V,31 | rozpoznať charakteristické črty bohoslužobného kultu, ktorý
421 Uvod,2 | všetci uvedomia, že poznať, ctiť si, uchovávať a pestovať
422 VI,41 | aby sa stali skutočnými ctiteľmi Boha Otca, a vštepuje ich
423 X,79 | hojnosť dobier; umiernenosť, cudnosť, neporušené správanie, pravdu;
424 VIII,55 | tomto tajomstve viery akoby cudzí a nemí pozorovatelia, ale
425 VIII,59 | za nedávnu novotu, úplne cudziu východnej tradícii. Znovuzavedenie
426 VII,46 | nikto nesmie krstiť na cudzom území bez náležitého povolenia” (
427 VI,38 | posvätnej liturgii: “Nábožné cvičenia kresťanského ľudu treba
428 VI,35 | osvetľuje rôzne časti dňa a cykly roka. V kódexe dostáva meno “
429 VIII,54 | pokiaľ možno viaceré anafory. Daktoré, dnes už nepoužívané, mali
430 XI,90 | nebeského kráľovstva. Preto im dal Svätého Ducha, povediac:
431 XIII,95 | perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15, 8). ~Už
432 XIV,103 | svätý stôl ~Prestol je ďalším vyjadrením kultu, spojeným
433 VI,35 | excellence v eucharistii. Ďalšími prvkami sú posvätné budovy
434 Uvod,1 | pripodobnení sa Kristovi Kňazovi je dané niektorým jeho synom, vyvoleným
435 X,79 | zmysle aj splnenie sľubu daného Abrahámovi, vyvolenému Bohom,
436 X,79 | správanie, pravdu; vernosť danému slovu a stálosť vo svätej
437 XIII,97 | Svätým písmom, Božím slovom, daným na “poúčanie, na usvedčovanie,
438 XII,92 | dobrotivosť nebeského Otca, darovanú človeku, zranenému chorobou
439 XIII,95 | prameň vo Svätom Duchu, ktorý daruje prúdy živej vody, ktoré
440 IX,71 | jeho bohatstvo a úplnosť, dávajúc potrebný priestor nielen
441 VIII,58 | fakulta rozdeľovať eucharistiu dávala iným, ako sú biskupi, kňazi
442 XIII,96 | písme alebo s tými, ktoré im dávali niektoré cirkvi či bohoslužobné
443 VIII,65 | všetky východné cirkvi, ale dávna možnosť určiť predpisy v
444 III,20 | interpretáciách svätých otcov, z dávnejšie prijatých bohoslužobných
445 VI,39 | snem potvrdzuje a schvaľuje dávnu disciplínu sviatostí, ktorá
446 II,8 | partikulárne cirkvi sťa dcéry, ku ktorým ich podnes viažu
447 VII,42 | znovuzrodenie na Božie deti, dedičov Kráľovstva, ospravedlnených,
448 II,7 | katolíckej viery každé z týchto dedičstiev vyjadruje rozmanitosť jej
449 I,4 | majú podiel na spoločnom dedičstve. Preto mnoho princípov Koncilovej
450 X,85 | menej slávnostné a menej definitívne - jestvujú v mnohých cirkvách
451 VIII,61(58)| XII. Encyklika Mediator Dei (20.11.1947), 118: AAS 39 (
452 V,34 | príkaz: ”Všetko nech sa deje slušne a po poriadku” (1
453 XIV,101 | ktoré prechádza celými dejinami spásy. Táto podmienka sa
454 II,11 | čo bolo sformulované už v dekréte Orientalium Ecclesiarum (
455 Uvod,2 | cenné vyhlásenie koncilového dekrétu o ekumenizme: “Nech si všetci
456 I,3 | inšpirované konštitúcie a dekréty schválené samým koncilom,
457 X,83 | vysluhovateľa.67 ~Pokiaľ ide o delegáciu na požehnanie manželstva,
458 X,83 | farára územia alebo ich delegáta, vyžaduje sa iba kvôli dovolenosti.
459 X,82 | alebo farára alebo nimi delegovaného kňaza alebo diakona.66 Vo
460 X,83 | obradu môžu východným kňazom delegovať fakultu asistovať a požehnať
461 XIV,104 | cirkvách sa posvätný priestor delí na viacero funkčných miest,
462 IX,72 | príčiny svätej ordinácie delia sa na biskupov, kňazov a
463 III,18 | novým časom. Jednako je to delikátna úloha, ktorá vyžaduje rozvážnosť,
464 VIII,66 | vyjsť zo zvyčajných dimenzií denného života a vstúpiť do Božej
465 IV,24 | ktoré uchováva a vyjadruje depositum fidei, odôvodňujú potrebu
466 V,32 | vyjadruje autentický poklad (depozitum) viery podľa starobylého
467 Zhrn,112 | získala vo svojej práci počas desaťročí v bohoslužobnej oblasti.
468 I,3 | liturgii nasledovala cez desaťročia úvah pripravovaná a vypracúvaná
469 XIV,108 | pripomínaniu a zapamätávaniu. Každý detail týchto svätých dejín totiž
470 XIV,107(85)| text sa môže v niektorých detailoch líšiť od oficiálneho slovenského
471 V,34 | slávenia, ten bol čiastočne determinovaný formuláciami a obradmi zdedenými
472 XII,91 | Duchom (Mt 12, 28) odňal diablovi moc zla nad ľuďmi a obnovil
473 IX,75 | kňazov. To platí najmä o diakonáte. Nemajú teda oprávnenie
474 III,15 | tu mala svoje miesto aj diakonia. Všetok život Cirkvi bol
475 VIII,58 | majestáte, sprevádzaný kňazmi a diakonmi vo veľkolepom sprievode.
476 IX,73 | začlenený do eparchie cez diakonské svätenie, ak podľa normy
477 IX,77 | ordinácie, biskup eparchie alebo diecézy, do ktorej bol kandidát
478 XIV,108 | skutočné obrazy Pána, jeho diel a svätých, ktorých obrazy
479 III,19 | výskumy, ktoré vyvrcholili v dielach jednotlivých učencov a komisií
480 VII,44 | má postarať, aby rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené,
481 IV,24 | Apoštolského listu Orientalium Dignitas Leva XIII., po ustanovení
482 II,10 | apoštolskom liste Orientalium Dignitatis pápeža Leva XIII. ~Nebezpečenstvo
483 XIII,96 | Trojice. Posväcujú veriaceho v dimenzii času, v ktorom žije, počas
484 IV,29 | smernicami Ekumenického direktória (187), v ktorom sa odporúča
485 IV,30 | 30. Katechetické direktóriá a bohoslužba: katechéza
486 IV,30 | je reč o katechetických direktóriách, ktoré majú byť vypracované
487 II,9 | teológia, duchovnosť a disciplína. Treba poznamenať, že tieto
488 IX,71 | cirkví: teologickú, duchovnú, disciplinárnu a osobitným spôsobom pre
489 III,13 | aj vynorenie závažnosti disciplinárnych osobitností. ~Praktizovanie
490 VIII,65 | je spojená aj s pôstnou disciplínou, ktorá je rozdielna v rozličných
491 VIII,58 | slovami: “Svätý vystupuje na diskose a v čaši, v sláve a majestáte,
492 VII,50 | latinským veriacim s veľkou diskrétnosťou a podľa možnosti po konzultácii
493 VIII,67 | spôsobu sa v minulosti veľa diskutovalo často polemicky voči jednej
494 XIV,108 | protikladom vo vnútri slávení. Dispozícia priestoru, obrazov, liturgických
495 XII,94 | niekedy dosť zložité a časovo dlhé. V skutočnosti toto nápadné
496 III,19 | predchádzali a sprevádzali dlhodobé intenzívne pokusy, historické,
497 VII,48 | a silno oslovujúci znak, dlhodobo zachovaný až podnes v tradíciách
498 Uvod,2 | farbách, svetlách, vôňach. Dĺžka slávenia a opakované invokácie -
499 IV,27 | tradíciami a novými požiadavkami dneška. Ide o dôležitú a citlivú
500 II,12 | otvorenie sa požiadavkám dnešného sveta) pripomenul, že pri
501 XIV,108 | ale s tým, že neignorujú dnešnú kultúrnu vnímavosť. Ich
|