0-dnesn | dobra-kraje | kraji-neroz | nesko-podne | podob-prste | prudi-tazko | tazsi-vysve | vysvi-zivyc
bold = Main text
Chapter, Paragraph grey = Comment text
1002 II,10 | veľká migrácia z Východu do krajín pokladaných za pohostinnejšie,
1003 VI,36 | spoločenstvách, čo žijú v krajinách s pravoslávnou väčšinou,
1004 XIV,104 | pútnikov do zasľúbenej krajiny. Každá časť má svoje špecifické
1005 XIV,102 | stvorenia, k Pánovi serafínov, Kráľovi Izraela, jedinému svätému,
1006 Uvod,1 | kňazskému, prorockému a kráľovskému ľudu a vyslovovali nad ním
1007 VII,42 | v pripustení k hostine v Kráľovstve. Preto bolo nevyhnutné,
1008 VII,52 | úplnom priľnutí k Božiemu kráľovstvu, pričom niektorí utvárali
1009 Uvod,2 | prizvaná aj telesná schránka; a krása, ktorá je na Východe jedným
1010 Uvod,1 | existencie vesmír a urobil ho krásnym pre človeka, stvoreného
1011 VII,42 | nedospejú. Už účasť detí, hoci krátka, ale pravidelná, na bohoslužobných
1012 XIV,105 | pódium uprostred chrámu s kreslami pre biskupa a kňazov, s
1013 VI,36 | Dovtedy, kým sa medzi všetkými kresťanmi nedosiahne kýžená zhoda
1014 VII,50 | oddelene, všetkým veriacim kresťanom akejkoľvek cirkvi sui iuris,
1015 XI,88 | odporúča každému veriacemu kresťanovi, aby často prijímal túto
1016 VII,44 | serióznosť konverzie požadovanej kresťanskou iniciáciou. ~
1017 III,20 | tradície celého koptského kresťanstva.”25 ~
1018 XII,91 | že uzdravoval chorých a kriesil mŕtvych, prejavil, že on
1019 VII,43 | večný život tomu, kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý
1020 II,12 | 12. Kritéria na interpretáciu organického
1021 XIV,110 | príslušným vybavením zodpovedali kritériám a významom vlastnej bohoslužobnej
1022 VIII,58 | iných, a to aj oprávnených kritérií a vyžaduje aj zrieknutie
1023 V,32 | takej miery, že sa stáva kritériom potvrdenia jej správnej
1024 III,19 | teologické, biblické štúdiá, kritické textové analýzy a pastoračné
1025 VI,38 | obsahom, uctievanie sv. kríža, ikôn, relikvií, svätých
1026 Uvod,1 | samého ako najvyššiu obetu na kríži, aby z nej zotrel všetky
1027 XIV,105 | kňazov, s malým stolcom s krížom, evanjeliárom a sviečkami,
1028 X,85 | Bohoslužobné obrady pri prvých krokoch uskutočňovania týchto plánov -
1029 Zhrn,112 | dedičstvo, a nech nasmerúva ich kroky k dokonalej nebeskej liturgii
1030 VII,46 | je v kompetencii farára krstenca alebo iného kňaza s povolením
1031 XI,86 | 86. Zmysel pokánia ~Ján Krstiteľ hlásal v judejskej púšti: “
1032 XII,91 | Kráľovstva ~Keď sa učeníci Jána Krstiteľa pýtali Ježiša, či on je
1033 VII,42 | kultúrnych príčin, takže krstná iniciácia sa v nej udeľovala
1034 VII,52 | za striktne analogickú s krstnou iniciáciou, pričom používajú
1035 VII,45 | pedagógiu spásy. ~Dnes sa krstný obrad vo väčšine prípadov
1036 XI,88 | charakterizovaný plnou realizáciou krstných účinkov a priľnutím ku Kristovi,
1037 VII,44 | ako aj tí, ktorí majú byť krstnými rodičmi, boli náležite poučení
1038 VII,46 | veriaci kresťan”, avšak nie “ktokoľvek, kto má správny úmysel”,
1039 X,83 | spravovanom území udeliť kňazom ktorejkoľvek cirkvi sui iuris, a to aj
1040 X,79 | ktorá mu bude podobná, s ktorou utvorí jedno telo. ~Toto
1041 V,34 | sebe vlastným spôsobom . Kultové zhromaždenia sa teda skladajú
1042 III,20 | improvizáciou k napodobňovaniu kultúr a tradícii, ktoré nie sú
1043 III,15 | národov. Preto potom takáto kultúra je rovnako inšpiráciou aj
1044 IV,25 | Postupom času sa začlenili do kultúrneho kontextu vlastného miestu
1045 XIV,108 | tým, že neignorujú dnešnú kultúrnu vnímavosť. Ich vysoký obsah
1046 II,9 | členenie zahrnuje históriu, kultúru, chápanie a zvyky vlastné
1047 VIII,68 | prípadoch použiť normálny kysnutý chlieb. ~Druhým limitom
1048 VIII,67 | Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým chlebom, ktorý sa tradične
1049 VI,36 | všetkými kresťanmi nedosiahne kýžená zhoda vo veci ustálenia
1050 XIII,98 | povinnosť, na ktorú sa neraz ľahko zabúda, alebo sa obchádza -
1051 VI,38 | si za svoju povinnosť ich ľahkovážne vykorenenie. ~Autority cirkvi
1052 III,13 | citového aspektu, a tak sa stať ľahkým útočišťom pre tých, ktorí
1053 VIII,64 | veriaci kresťania mohli ľahšie plniť túto povinnosť, určuje
1054 IX,73 | môžu byť trvalo poverení laici. Naproti tomu už nižšie
1055 XIII,99 | skupinovej modlitby veriacich laikov. ~
1056 VIII,61 | zodpovedá najmä významu obradov lámania chleba, ktoré existujú už
1057 VIII,53 | eucharistia alebo vďakyvzdanie, lámanie chleba a iné. ~Hoci tieto
1058 VIII,61 | tu o jediný svätý chlieb, lámaný a rozdávaný, a krv jedinej
1059 III,14 | pretože večná je jeho láska” (Ž 136). ~
1060 VI,41 | svätých a nepoškvrnených v láske” (Ef 1, 4). ~Tajomstvá Krista
1061 Uvod,2 | pamätajúc na to, “s akou láskou slávia východní kresťania
1062 X,79 | manželov pokoj, dokonalú lásku, svornosť, hojnosť dobier;
1063 VIII,67 | chlebom, používaným Arménmi a latiníkmi. O symbolizme jedného aj
1064 IV,24 | podradenosť ostatných obradov voči latinskému rítu, ktorý sa pokladal
1065 II,10 | nielen východní, ale aj latinskí kňazi týchto území podporujú
1066 I,5 | dokonca sa stratia vo vzťahu s latinskou cirkvou, jej inštitúciami,
1067 VI,41 | dôležitou a nevyhnutnou látkou úvah a vysvetľovania. ~
1068 V,32 | starobylého vyjadrenia Indiculus: Legem credendi lex statuat supplicandi (
1069 VIII,62 | tejto oblasti odvoláva na legisláciu partikulárneho práva. Nech
1070 VII,42 | dokonca aj partikulárnym legislatívam ostatných storočí, je jednoznačné
1071 XII,92 | uzdravenie je dielom Krista, lekára duší a tiel. Tak totiž,
1072 V,33 | službou (kňazi, diakoni, lektori, kantori, chór atď), nemajú
1073 IV,23 | poslanie. Na napomáhanie lepšieho chápania a slávenia bohoslužieb
1074 I,5 | nasledujúce ciele: ~viesť k lepšiemu prehĺbeniu chápania nesmierneho
1075 VI,38 | tradícii. Obohatení o takúto lepšiu formáciu sa veriaci postupne
1076 V,34 | ako to zdôrazňujú knihy Levitikus a Numeri. Neskôr to svätý
1077 X,83 | slávenie má prebiehať ad liceitatem v obrade manželov alebo
1078 XII,92 | teda naznačuje duchovný liek, ktorý Božie milosrdenstvo
1079 VIII,68 | kysnutý chlieb. ~Druhým limitom sa určuje tým, aby nedošlo
1080 VIII,57 | rešpektovať jej autentickú líniu. ~
1081 VIII,56 | Concilium, inšpirovanom listami sv. Ignáca Antiochijského,
1082 IX,77 | právo udeliť prepúšťajúce listiny biskupovi cirkvi sui iuris,
1083 III,18 | Ducha. Tradícia, a to aj jej litera - podobne ako je to so Sv.
1084 VIII,56 | zachovávali v skutočnej osmóze s liturgickými sláveniami v katedrálach. ~
1085 VIII,64 | nocou a vrcholí ráno božskou liturgiou či obetou. Slávením rôznych
1086 XIV,107(85)| môže v niektorých detailoch líšiť od oficiálneho slovenského
1087 XIV,104 | poslaniu. ~Svätyňa je od lode oddelená závesom, dverami
1088 XIV,101 | Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône” (Ef 5, 2), a Filipanom,
1089 XIV,101 | Filipanom, že ich dary sú ľúbeznou vôňou, príjemnou obetou,
1090 XIV,102 | nebeský a vznešený prestol ako ľúbeznú duchovnú vôňu”.82 To obsahuje
1091 II,9 | vlastné každej cirkvi, ako lúče pochádzajúce od jediného
1092 II,9 | spoločenstve s ním. Každý z týchto lúčov, prijatý každou jednotlivou
1093 III,18 | musieť upraviť niektoré ľudové zvyky”.24 ~Dnes sme svedkami
1094 XIV,102 | svätyne, zhotovenej nie ľudskou rukou; tak prenikol do samého
1095 XIV,108 | pripomínaní a ukazovaní nie ľudských a každodenných vecí, ktoré
1096 XI,86 | obsahuje veľa dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu. Zasahuje
1097 XIV,107 | Východom (Zach 3,8 podľa LXX), a tak, aby sa mu mohol
1098 XIII,95 | obklopovali: “Tento ľud ma uctieva perami, ale ich
1099 II,7 | autoritatívne vyhlásenia Magistéria potvrdzujú nezameniteľnú
1100 V,31(30) | Ignác Antiochijský List Magnézijčanom VII., 1-2 ~
1101 Uvod,2(1) | list Orientale Lumen 5 (2. mája 1995) AAS 87 (1995) 749. ~
1102 VIII,58 | diskose a v čaši, v sláve a majestáte, sprevádzaný kňazmi a diakonmi
1103 Uvod,1 | voviedol do prítomnosti Božieho majestátu, aby mu vzdal slávu a chválu
1104 XIII,97 | bohatý a neodcudziteľný majetok duchovného života. Zodpovedajú
1105 VI,38 | vážnou nerozumnosťou a znakom malej pastoračnej citlivosti pokladať
1106 XII,91 | slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení” (Mt 11, 4 -
1107 XII,91 | Chorých uzdravujte ... malomocných očisťujte (Mt 10, 8); alebo
1108 XIV,106 | prípadne aj sprievody, modlitba malých hodiniek z Božích chvál
1109 XIII,95 | ktorý vie, za čo a ako máme prosiť, a prichádza nám
1110 X,83 | ktorého pochádza budúci manžel, ak to partikulárne právo
1111 X,79(64) | matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom” (Gen
1112 X,79 | Vzťah lásky medzi manželom a manželkou sa tak stane plodným a vyústi
1113 X,79 | všetkých s Bohom, prijmúc za manželku Cirkev. Vydal za ňu seba
1114 X,79 | 27). ~Vzťah lásky medzi manželom a manželkou sa tak stane
1115 X,79 | manželstvo ~Svätý Pavol hovorí o manželskom živote, pričom cituje Knihu
1116 X,85 | obyčajne slávené spolu s manželským obradom, ktorý sa nazýva
1117 X,83 | príčiny. ~V prípade miešaných manželstiev medzi východnými katolíkmi
1118 X,81 | kán. 824 § 1). ~Iba tie manželstvá sú platné, ktoré sú vyslúžené
1119 Uvod,1 | planúceho ohňom Ducha. V manželstve sa Cirkev spája so Ženíchom
1120 X,85 | zasnúbení, ktoré sa koná pred manželstvom, že sa riadi partikulárnym
1121 VII,44 | Zlatoústeho alebo jeho súčasníka Mar Teodora z Mopsuestie, v
1122 II,12(19) | Pavol VI., Príhovor 18. marca 1974, Nuntia 1 (1975) 6 ~
1123 Zhrn,112 | patrí spoločné poďakovanie. ~Mária, najkrajší plod vykúpenia,
1124 Uvod,1 | Slovo sa stalo telom z Panny Márie, prijmúc na seba ľudskú
1125 III,15 | a napokon apofáza, oveľa markantnejšia na Východe, vyjadruje zmysel
1126 Zhrn,112 | prefekt ~+ Miroslav S. Marusyn, sekretár ~ ~
1127 XIV,102 | je v nebi” (Fil 3, 20). Materiálny chrám je znakom nebeského
1128 XI,88 | a jej riadne slávenie ~S materinskou vľúdnosťou Cirkev ustavične
1129 Zhrn,112 | k nemu svoj chválospev, Matka Cirkvi, nech udržuje horlivosť
1130 X,79(64) | opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke
1131 II,8 | patriarchálne cirkvi akoby matky vo viere zrodili iné partikulárne
1132 XII,91 | starostlivosť Pána o chorých a Matúšova reflexia (Mt 8, 17) pomáha
1133 IX,71 | bohoslužobný život slávil s maximálnou starostlivosťou a vždy v
1134 VIII,56 | č. 41). To si vyžaduje maximálnu starostlivosť, aby liturgický
1135 XII,91 | nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene” (
1136 III,18 | ostrejšie ako každý dvojsečný meč a preniká až po oddelenie
1137 VIII,61(58)| Porov. Pius XII. Encyklika Mediator Dei (20.11.1947), 118: AAS
1138 XIII,97 | písmo musia sa študovať a meditovať, aby vyjavili drahocenné
1139 III,19 | tak na miestnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Bez tohto všetkého
1140 VIII,67 | sprevádzajú ich prípravu, alebo v menách, ktoré sa im dávajú, atď.
1141 II,11 | sa stále neprispôsobovala meniacim sa podmienkam života. Varovanie
1142 VI,35 | cykly roka. V kódexe dostáva meno “Božie chvály” a obsahuje
1143 IV,24 | Jej úpravy boli poplatné mentalite a presvedčeniu oných čias,
1144 III,18 | sme svedkami rozšírenej mentality, ktorá sa usiluje nadhodnotiť
1145 XIV,101 | výrečnými formami, hoci menšieho významu. Preto napríklad
1146 VIII,57 | asimiláciou, najmä tam, kde sú v menšine. ~Zaoberajúc sa rozličnými
1147 VIII,69 | partikulárne právo neznamenajú menšiu dôležitosť ~Súhrn predpisov
1148 X,81 | okolnosti budú trvať viac ako mesiac. V takom prípade, ak je
1149 VI,36 | na sviatky v jednotlivých mesiacoch, na týždenný a denný cyklus,
1150 XIII,96 | počas hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov, aby to bola naozaj
1151 XII,91 | pýtali Ježiša, či on je Mesiáš, ktorý má prísť, odpovedal: “
1152 IV,30 | actu inšpirovaná. Toto je metóda prijatá mnohými otcami Cirkvi
1153 III,15 | opätovné nevyhnutné docenenie metódy “mystagógie” pri formácii
1154 IV,22 | je kompetentnou autoritou metropolita so súhlasom rady hierarchov.
1155 Uvod,2 | jedným z najobľúbenejších mien na vyjadrenie Božej harmónie
1156 V,32 | buduje cirkev, a to do takej miery, že sa stáva kritériom potvrdenia
1157 II,12 | prispôsobovali rôznym okolnostiam a miestam, ale pritom si zachovali
1158 XIII,98 | monastiere stali privilegovanými miestami, kde by znovu slávnostným
1159 VIII,65 | odovzdať na ciele určené miestnym hierarchom. ~
1160 IV,25 | kultúrneho kontextu vlastného miestu ich pobytu. Často stratili
1161 XIV,108 | chceme, aby sa zabránilo miešaniu a protikladom vo vnútri
1162 X,83 | oprávnenej príčiny. ~V prípade miešaných manželstiev medzi východnými
1163 II,10 | je charakteristická veľká migrácia z Východu do krajín pokladaných
1164 VIII,53 | nádherne vyjadrené slovami Mikuláša Kabasilasa: “Tak dokonalé
1165 XII,92 | duchovný liek, ktorý Božie milosrdenstvo poskytuje človekovi sužovanému
1166 Uvod,1 | ho neopustil, ale svojím milosrdenstvom mu obviazal rany, ponúknuc
1167 XIV,101 | vôňou, príjemnou obetou, milou Bohu (Fil 4, 18), že kadidlová
1168 Uvod,1 | evanjelium Kráľovstva, až tak miloval Cirkev, svoju nevestu, že
1169 XIV,100 | Jn 1, 13). Boh nás žiada milovať ho celým srdcom, celou dušou
1170 V,33 | samých ako živú, svätú a Bohu milú obetu (Rim 12, 1). Apoštol
1171 XIV,108 | pripravil tým, ktorí ho milujú” (1 Kor 2,9), zrodiac ich
1172 XIV,102 | modlitby žiada, “nech ich milujúci Boh prijme na svoj svätý,
1173 V,33 | Teda prinášať spoločne kult milý Otcovi skrze Syna v Duchu
1174 IX,76 | Obnova jej bohoslužobného a mimobohoslužobného poslania sa totiž ukazuje
1175 III,18 | bohoslužobných vplyvov i mimobohoslužobných tradícií, cudzích vašej
1176 VIII,66 | pravidlám. ~Pokiaľ ide o mimoliturgické kňazské rúcho, je vhodné,
1177 III,18 | dosahovanie výsledkov s minimálnou námahou a bez prílišného
1178 VIII,65 | partikulárnym právam. Na minimum majú byť znížené eucharistické
1179 IX,72 | sa tu ani možnosť iných ministérií s názvom nižšie svätenia (
1180 Zhrn,112 | Silvestrini, prefekt ~+ Miroslav S. Marusyn, sekretár ~ ~
1181 Uvod,1 | záväzku vydávania svedectva a misie. V sviatosti odpustenia
1182 XII,91 | vkladať ruky a tí ozdravejú (Mk 16, 17 - 18). Do tejto línie
1183 VII,51 | povinnú katechézu detí a mládeže, ale musí byť jasné, že
1184 IV,29 | používanie zvyčajne prebieha s mlčanlivým súhlasom Apoštolského stolca
1185 XIII,95 | ich srdce je ďaleko odo mňa” (Mt 15, 8). ~Už Starý zákon
1186 VII,52 | Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus” (Gal 2, 20).
1187 XIII,97 | upravované mnohými autormi, najmä mníchmi, ktorí sa počas stáročí
1188 IV,23 | spoločenstiev východných mníchov a mníšok, ktoré by mali
1189 IV,23 | spoločenstiev východných mníchov a mníšok, ktoré by mali predstavovať
1190 VII,52 | života. Bohoslužobné obrady mníšskej obliečky vyjadrujú, že prijať
1191 III,16 | modlitbou, duchovnou tradíciou a mníšskym životom. Práve preto aj
1192 VII,52 | skončení prenasledovaní, sa mnohí kresťania spájali do rozličných
1193 XIII,97 | bohoslužobných slávení. Mnohostranné vplyvy, prevažne sýrske
1194 X,79 | vovádzajú do pochopenia mnohostranného bohatstva manželského života. ~
1195 XIV,103 | získava dokonalosť svojej mnohostrannej symboliky v sile liturgického
1196 VIII,65 | eucharistických slávení. Takéto množenie na jednej strane bráni sláveniu
1197 VIII,65 | Má sa zabrániť prehnanému množeniu sviatočných eucharistických
1198 VIII,67 | má byť zmiešané s malým množstvom vody. Toto zmiešanie CCEO
1199 VII,52 | púšťa sa do boja proti mocnostiam zla, aby sa víťazstvo Paschy
1200 VIII,57 | Cirkvi. Ide tu teda o veľmi mocný znak. Môžu však byť dôvody,
1201 XIV,111 | vlastných odborníkov, budú sa môcť naň obrátiť, ak plánujú
1202 V,31 | Antiochijský pripomína rovnaký model modliacej sa cirkvi: “Ako
1203 VI,39 | ktoré môžu a majú slúžiť ako modely pre kritériá aplikácie na
1204 V,32 | norma viery určuje normou modlenia),31 čo sa obyčajne skracuje
1205 XIV,107 | predsedá liturgickému sláveniu, modlí sa obrátený na východ, rovnako
1206 XIII,96 | večer, spievajúc žalmy a modliac sa v Pánovom dome”.78 Božie
1207 V,31 | 31. Cirkev - modliace sa spoločenstvo ~V knihe
1208 V,31 | pripomína rovnaký model modliacej sa cirkvi: “Ako Pán nerobí
1209 Uvod,1 | odpustenie hriechov. Spojená s modliacim sa Kristom, ktorému mních
1210 XIV,107 | naivné ani náhodné, že sa modlíme obrátení na východ (...).
1211 V,34 | ich nástupcovia, viedli modlitbové zhromaždenia, a to osobne
1212 XIII,95 | života veriacich, najmä modlitbový vzťah s Bohom: “Buďte naplnení
1213 III,16 | by bola natoľko posilnená mohutnou duchovnosťou, že by tým
1214 XIV,101 | odvolaním sa na Ž 140 (141), 2: “Moja modlitba nech sa vznáša
1215 XIV,101 | ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta”.
1216 XII,91 | sprevádzať tých, čo uveria: “V mojom mene budú ... na chorých
1217 XIV,107 | nej klaniame sa Bohu. Aj Mojžišov stánok zjavenia mal záves
1218 XIV,103 | najprv v stánku stretnutia v Mojžišových časoch, potom v Šalamúnovom
1219 VII,42 | jediného slávenia. Od tohto momentu bol veriaci začlenený do
1220 VIII,56 | slávení, stále konaných v monastieroch, ktorú si ony v tradícii
1221 VII,44 | súčasníka Mar Teodora z Mopsuestie, v ktorých sa zdôrazňuje
1222 IV,30 | aj základom duchovnosti a morálky. Preto sa odporúča, aby
1223 VII,42 | hostine Kráľovstva. Tu je motív znenia kánonov 695 a 697,
1224 IV,24 | vyjadrení. Toto presvedčenie motivovalo formuláciu kán. 657 § 1
1225 III,16 | ne by dobre sformované a motivované znovurozvinutie mníšskeho
1226 VII,47 | odlišnom od vlastného z motívu estetického poriadku, priateľstva
1227 X,81 | samých svedkov, keď nie je možná prítomnosť kompetentného
1228 VIII,62 | Nech sa zváži vhodnosť možnej obnovy, aspoň čiastočnej,
1229 IX,75 | aj diakonát tým, ktorí sú mravní, náležite pripravení na
1230 IV,28 | zreteľom na to je nevyhnutné múdre rozlišovanie, aby sa zachovalo
1231 IV,27 | bohoslužobného práva ~Pri múdrej a realistickej interpretácii
1232 X,81 | nebezpečenstve smrti, alebo ak sa múdro predpokladá, že takéto okolnosti
1233 VI,36 | cirkví, charakteristický múdrou duchovnou harmóniou. ~Okrem
1234 VII,45 | momentmi, ktoré uskutočňujú múdru pedagógiu spásy. ~Dnes sa
1235 XIV,102 | kameňov. Kristus totiž zbúral múr rozdelenia, ktorý rozdeľoval
1236 Uvod,2 | odpoveď na očakávania dnešných mužov a žien. Oproti akejkoľvek
1237 III,18 | zodpovednosti, kde sa to len dá, mužské a ženské mníšske spoločenstvá,
1238 VII,50 | nachádza v konsekrácii svätého myra, ktorá je rezervovaná samému
1239 VII,51 | krste a pomazaní svätým myrom podľa noriem každej cirkvi
1240 VII,50 | súčasť kresťanskej iniciácie. Myropomazať latinských veriacich, ktorí
1241 IV,24 | svetle teologických štúdií a myslenia, žiadajú revíziu v zmysle
1242 XIV,108 | udalostí cez obrazy môže v mysli i v srdci toho, kto na ne
1243 VII,42(41) | Východu a Západu a následné mystagogické katechézy ~
1244 VI,38 | spôsobom podnecujú autentickú mystagogickú formáciu veriacich, avšak
1245 XII,94 | obradov, obracia pozornosť na mystagogický aspekt modlitby, ktorá zasa
1246 III,20 | bohoslužobných reforiem a mystagogických katechéz. Treba si položiť
1247 XIII,98 | tomu vedení naozajstným mystagogickým programom, ktorý im dovolí
1248 III,15 | nevyhnutné docenenie metódy “mystagógie” pri formácii veriacich,
1249 IX,71 | mystagógmi ľudu, musia túto mystagógiu príkladne žiť. Ich úloha
1250 IX,71 | tajomstvách pôsobí. Aby mohli byť mystagógmi ľudu, musia túto mystagógiu
1251 XIV,103(83)| História ecclesiastica et mystica contemplatio, PG 98, 384
1252 VII,43 | jednotlivcov s Kristom, hlavou mystického tela, ale aj spoločenstvom
1253 VIII,61 | vzájomné spoločenstvo s mystickým telom Krista, v prvom rade
1254 VIII,60 | z tej istej obety. Táto myšlienka, inšpirovaná konštitúciou
1255 II,10 | uprednostňovaním foriem myšlienok, duchovnosti a nábožnosti,
1256 XI,86 | svoju apoštolskú činnosť nabádajúc na pokánie tých, čo boli
1257 III,21 | aj podmienky, ktorými sú: náboženská vernosť starým tradíciám
1258 III,15 | sústreďovala katechéza a náboženské učenie, bolo ohlasované
1259 XIII,96 | rôzne hodiny dňa a vyjadruje náboženskú dimenziu, ktorá mení život
1260 XIV,103 | gesto, prítomné vo všetkých náboženstvách. Vyjadruje poďakovanie za
1261 V,33 | aby bola aktívna, plná, nábožná, rozumná a plodná. Má sa
1262 VIII,55 | zúčastňovali vedome, aktívne a nábožne” (č. 48). Kán. 669 CCEO
1263 VI,38 | konštitúcie O posvätnej liturgii: “Nábožné cvičenia kresťanského ľudu
1264 VI,38 | Vzťah medzi bohoslužbou a nábožnosťou ~Východné cirkvi tradične
1265 Zhrn,112 | špecifickým dedičstvom. ~Pokyny, nachádzajúce sa v tejto inštrukcii, môžu
1266 VIII,67 | do čaše pred prijímaním), nachádzajúci sa v cirkvách konštantínopolského
1267 XIII,98 | zúčastňovali sa na nej a nachádzali v nej duchovnú potravu.81
1268 IX,71 | kandidáti na kňazstvo majú v nej nachádzať potravu pre svoj duchovný
1269 VIII,59 | použitím vhodného posvätného náčinia, zachovávajúc normy a zvyky
1270 VIII,58 | duchovného obrazu, ktorý sme načrtli. Je preto vhodné, aby sa
1271 Zhrn,112 | touto perspektívou v živej nádeji, že tu možno čerpať zo skúsenosti,
1272 VIII,53 | prijímania, ktoré ju korunuje, je nádherne vyjadrené slovami Mikuláša
1273 III,18 | mentality, ktorá sa usiluje nadhodnotiť efektivitu, prílišný aktivizmus,
1274 VI,41 | požehnania a bohoslužobné gestá nadobúdajú všetok svoj význam. V teológii
1275 VII,45 | výraznejšie znovu nastolí a nadobudne svoj význam najmä pri krste
1276 VI,41 | vodu, olej, chlieb, víno; nádoby, ako je eucharistická čaša;
1277 VI,35 | počúvanie Božieho slova, ale nadovšetko chválu. Každodenné Božie
1278 VII,42 | primerane prešlo k novej praxi v nadväznosti na súčasný život. Ide sa
1279 II,11 | spôsob vyjadrovania, ktorý nadväzuje na to, čo bolo sformulované
1280 VIII,54 | aspoň občas mohla vyslovovať nahlas, nech ju počujú veriaci.
1281 XIV,107 | tradície: “Nie je to naivné ani náhodné, že sa modlíme obrátení
1282 I,3 | koncilových rozhodnutí. ~Nie náhodou prvý dokument publikovaný
1283 IV,25 | Niektoré celkom zanikli a boli nahradené inými. V inom prípade zase
1284 XIII,98 | slávnostné slávenie Božích chvál, nahradiac ho zo strany kléru individuálnym
1285 XI,86 | dimenzií: ľútosť, pokánie, náhradu. Zasahuje myslenie i správanie
1286 V,33 | chór atď), nemajú totiž nahrádzať, ale viesť celé zhromaždenie,
1287 XIV,107 | tejto tradície: “Nie je to naivné ani náhodné, že sa modlíme
1288 VIII,53 | a Boh sa s nami spája v najdokonalejšej jednote. Veď nebolo možné,
1289 IV,24 | ochranu viery v jednom z jej najdôležitejších vyjadrení. Toto presvedčenie
1290 I,4 | vatikánskom koncile je najhlavnejšou zbierkou noriem o východných
1291 XIII,95 | sídlo našich citov, ale najhlbšie vnútro každého ľudského
1292 III,21 | katolícke a ortodoxné cirkvi najintegrálnejšie zachovali rovnaké dedičstvo. ~
1293 III,14 | formátorkou kresťanského života a najkompletnejším súhrnom jeho rozmanitých
1294 Zhrn,112 | spoločné poďakovanie. ~Mária, najkrajší plod vykúpenia, pokorná
1295 IV,24 | však táto komisia za pomoci najlepších odborníkov tých čias zachovala
1296 III,21 | poznať ju, rešpektovať a čo najmenej sa od nej vzdialiť, aby
1297 VI,39 | Ecclesiarum spresňuje niektoré najnaliehavejšie pokyny, ktoré môžu a majú
1298 Uvod,2 | ktorá je na Východe jedným z najobľúbenejších mien na vyjadrenie Božej
1299 XIII,97 | a euchológiá tvoria azda najoriginálnejšiu časť východných bohoslužobných
1300 VII,51 | 51. Najsvätejšia eucharistia neofytom ~V
1301 XIV,104 | ikonostasom, pretože je to najsvätejšie miesto. V nej sa nachádza
1302 VII,42 | sviatosti boli udelené v čo najužšej spojitosti, neoddelene,
1303 XIII,98 | dostačujúce. Zodpovední sa majú čo najviac usilovať, aby veriaci pochopili
1304 XIV,107 | východ. Júdov kmeň, keďže bol najvýznamnejší, utáboril sa na východnej
1305 II,9 | Ecclesiarum č. 3, vymenúva najvýznamnejšie odbory, v ktorých sa ukazuje
1306 VII,42 | spoločenstva Božieho ľudu. Najvyšší “znak” tejto udalosti bol
1307 Uvod,1 | zmŕtvychvstania, on, nová Pascha, najvyššia obeť a kňaz, vylial na Cirkev
1308 Uvod,1 | obetoval seba samého ako najvyššiu obetu na kríži, aby z nej
1309 VIII,67 | rôznych partikulárnych práv. Najznámejší rozdiel v tom je medzi kysnutým
1310 VIII,69 | duchovných znakov, ktoré náležia do jednoliateho systému,
1311 VII,46 | krstiť na cudzom území bez náležitého povolenia” (kán. 678 § 1). ~
1312 IX,75 | nepomýšľajú na presbyterát, a v náležitom rozsahu tí, ktorí budú rukopoložení
1313 Zhrn,112 | sui iuris. Nech im venujú náležitú pozornosť, študujúc, ako
1314 VI,41 | a aby sa vzdával Otcovi náležitý kult. V tomto kontexte požehnania
1315 Zhrn,112 | ich vlastných tradícii. ~Naliehanie na úplnú obnovu tradície
1316 XIII,98 | pociťuje ako mimoriadne naliehavé, umožnilo, aby sa monastiere
1317 VIII,68 | Najmä v prípade chleba to naliehavejšie treba zdôrazniť, keďže jeho
1318 VII,46 | kňazstvo, ale pre službu”.47 ~V naliehavom prípade podľa kán. 677 §
1319 XIII,95 | deň. Rovnaký príkaz sa s naliehavosťou predkladá v Novom zákone,
1320 XI,87 | každej hodine dňa, ale najmä naliehavý je v čase prípravy na sviatky,
1321 XI,87 | kresťanský život, sa javí naliehavým v každom prejave kultu.
1322 III,18 | ktorá vyžaduje progresívnu, namáhavú a nikdy nedokončenú asimiláciu.
1323 III,18 | dosahovanie výsledkov s minimálnou námahou a bez prílišného osobného
1324 VIII,53 | dosahujeme samého Boha a Boh sa s nami spája v najdokonalejšej
1325 IX,74 | má svoj osobitný význam. Namiesto jej opúšťania by ju reformy
1326 XII,91 | alebo keď pred svojím nanebovstúpením opisuje znamenia, ktoré
1327 III,18 | reforme na Západe, je objaviť naozajstnú vernosť vlastným bohoslužobným
1328 XIII,98 | Nech sú k tomu vedení naozajstným mystagogickým programom,
1329 XII,94 | dlhé. V skutočnosti toto nápadné trvanie, odlišné od stručnosti
1330 XIII,97 | Cirkvi. Texty Božích chvál, napísané a upravované mnohými autormi,
1331 Uvod,1 | spásy”, ktorého etapy sú naplnené milosťou. ~V spojení týchto
1332 XIII,98 | jedinečného prameňa modlitby, naplneného pokladmi autentickej doktríny. ~
1333 XIII,95 | modlitbový vzťah s Bohom: “Buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne
1334 VI,37 | zákona, ktoré majú svoje naplnenie v Kristovi, a z Nového zákona,
1335 XII,91 | zmysel: uzdravovať chorých je naplnením Izaiášovho proroctva.77
1336 III,15 | invokáciou Ducha, ktorý vedie k naplneniu všetkých skutočností Cirkvi
1337 VIII,66 | jazyka, a treba sa zdržiavať napodobňovania zvykov iných cirkví. Len
1338 VIII,64 | ohraničiť len na jednoduché napodobňovanie západnej praxe. Bezprostrednými
1339 III,20 | prehnanou improvizáciou k napodobňovaniu kultúr a tradícii, ktoré
1340 IV,23 | realizovať ich poslanie. Na napomáhanie lepšieho chápania a slávenia
1341 IX,74 | cirkvi majú špeciálnu úlohu napomáhať jednote medzi všetkými východnými
1342 XI,89 | rámci modlitieb, vysvetlení, napomenutí a rozhrešení, ktoré sa môžu
1343 V,33 | Apoštol Peter opakuje to isté napomenutie, keď píše, že sme “živé
1344 VII,42 | starej praxe. V tom môže napomôcť porovnávanie rukopisov a
1345 XIII,97 | poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti,
1346 IX,73 | byť trvalo poverení laici. Naproti tomu už nižšie svätenia
1347 VIII,66 | bohoslužobných knihách alebo v iných nariadeniach bohoslužobného charakteru,
1348 I,3 | Týmto výrazom možno zhrnúť nariadenie otcov zjednotených na II.
1349 III,18 | však aj naďalej zostáva náročnou školou požiadaviek, ktorá
1350 XIV,103 | keď vyčíta predstaveným národa: “Čože je viac: dar či stôl,
1351 XI,87 | možnosť každý deň sa znovu narodiť pre nový život vo Svätom
1352 III,20 | ktorá je vlastná vášmu národu (...) To znamená, že je
1353 X,85 | prísľub manželstva nedáva nárok na vymáhanie manželského
1354 VIII,58(56)| sviatostiach cirkvi, pripisované Narsesovi Edesskému (+ 503) ~
1355 VIII,64 | štruktúrou textu sa riskuje narušenie rovnováhy jednotlivých častí
1356 VII,50 | túto formáciu, by znamenalo narušiť organický celok kresťanskej
1357 II,10 | nezvratným spôsobom s právnymi následkami, navádzajúc ich na prechod
1358 VII,51 | koncipovaný pre dospelých a len následne sa vo východných cirkvách
1359 VII,42(41) | otcov Východu a Západu a následné mystagogické katechézy ~
1360 I,3 | Konštitúcii o posvätnej liturgii nasledovala cez desaťročia úvah pripravovaná
1361 VIII,62 | zredukovaná. Podobný príklad bol nasledovaný aj v mnohých východných
1362 I,5 | povahy. ~Inštrukcia si kladie nasledujúce ciele: ~viesť k lepšiemu
1363 VIII,58 | vlastnej cirkvi sui iuris. Nasledujúci paragraf povoľuje synode
1364 Zhrn,112 | bohoslužobné dedičstvo, a nech nasmerúva ich kroky k dokonalej nebeskej
1365 XIII,98 | bohoslužby spoločenstva. Kde nastalo takéto umenšenie, alebo
1366 VI,39 | obidvoje boli v nesúlade s tu nastolenými princípmi, hoci by išlo
1367 VII,45 | sa ešte výraznejšie znovu nastolí a nadobudne svoj význam
1368 V,34 | tak potom biskupi, ich nástupcovia, viedli modlitbové zhromaždenia,
1369 XIV,108 | storočí sa postupne uberalo naturalistickým smerom, východné cirkvi
1370 IX,71 | ktorý zjednotí to, čo sa naučia, miestom, na ktorom sa učenie
1371 VII,42 | svätej eucharistie. ~Podľa náuky a praxe prvotnej cirkvi,
1372 II,10 | spôsobom s právnymi následkami, navádzajúc ich na prechod z jednej
1373 V,33 | spôsobom, aby aj ono mohlo navonok primeraným spôsobom vyjadriť
1374 Uvod,1 | sa tu slávi, až kým pri návrate svojho Pána ľudstvo bude
1375 VI,39 | s rozvahou a postupne s návratom k tým prvkom, ktoré sa vytratili.
1376 IV,24 | žiadajú revíziu v zmysle návratu k starootcovským tradíciám.28
1377 XIV,110 | poradiť zlepšenia, alebo navrhnúť eventuálne zásahy. ~
1378 I,5 | rozdelené do jednotlivých návrhov právno-pastoračnej povahy. ~
1379 XI,89 | prax, aspoň nepriamo sa navrhuje v CCEO, v ktorom sa uvádza,
1380 VIII,62 | Pôst vždy vyjadroval a naznačoval starostlivosť o dôkladnú
1381 XIV,107 | 5) a Kristus je v Písme nazvaný Slnkom spravodlivosti (Mal
1382 IX,72 | možnosť iných ministérií s názvom nižšie svätenia (rády). ~
1383 XIV,106 | alebo iné. ~Baptistérium, nazývané aj kolymbethra, bazén ponorenia
1384 Uvod,1 | svojho Syna), ale ktorý sa našiel (Lk 15, 11 - 32). Pri pomazaní
1385 XII,91(77) | on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil” (Iz
1386 III,16 | že by tým spôsobom opäť našla svoje ideálne miesto”.23 ~
1387 III,19 | všetkého by sa nikdy neboli našli správne súradnice, ani oporné
1388 XIV,105 | ustavične ohlasuje evanjelium o našom vzkriesení.84 ~Je preto
1389 XIV,107 | nemu. Keď vystupoval na nebesia, bol vyzdvihnutý na východ
1390 XIV,103 | zemi, kde Boh, ktorý je nad nebesiami, prebýva a kráča”.83 ~
1391 XI,86 | Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo” (Mt 3, 2). Rovnaké
1392 XIV,108 | sprítomňovania a predstavy nebeských skutočností. Početné rozličné
1393 XII,93 | lepšie vzdoroval a prekonával nebezpečenstvá, ohrozujúce dušu a telo.
1394 V,34 | Krista a pritom sa vyhne nebezpečenstvu, že by bolo unášané vetrom
1395 VIII,62 | chleba, ktorý zostúpil z nebies. V úsilí uľahčiť prístup
1396 IX,73 | vlastnej cirkvi sui iuris nebol do tejto eparchie už prijatý”.
1397 XIV,102 | Jeruzaleme už viac chrám nebude, ale uprostred neho bude “
1398 XIV,109 | zverené. Vernosť neobsahuje nečasové zakonzervovanie (anachronistickú
1399 Zhrn,112 | na úplnú obnovu tradície nechce byť na škodu nevyhnutnému
1400 III,20 | musí byť pozorná, aby sa nedala podmieniť inými schémami,
1401 X,85 | spresňuje, že prísľub manželstva nedáva nárok na vymáhanie manželského
1402 VIII,57 | sú odlišné. Je známe, že nedávno zavedená prax v západných
1403 IX,74 | nevhodne zavedená viac-menej v nedávnom období. ~
1404 VIII,59 | Túto prax treba pokladať za nedávnu novotu, úplne cudziu východnej
1405 XIV,107 | katolíckych cirkvách novým a nedávnym západným vplyvom, má teda
1406 VII,42 | v skutočnosti jednotné a nedeliteľné slávenie vstupu do života
1407 VIII,64 | Ecclesiarum, 15: zadosťučiniť nedeľnému príkazu buď účasťou na božskej
1408 VIII,53 | homília, aspoň nikdy nie v nedeľu a prikázané sviatky. ~Bohatstvo
1409 VI,36 | duchovnou harmóniou. ~Okrem nedieľ a každoročného sviatku Paschy
1410 III,18 | progresívnu, namáhavú a nikdy nedokončenú asimiláciu. Mníšske spoločenstvá,
1411 XI,87 | Pokánie v starej tradícii nedosahuje svoje plody spásy výlučne
1412 VI,36 | medzi všetkými kresťanmi nedosiahne kýžená zhoda vo veci ustálenia
1413 VII,42 | pokračovať v nej, až kým nedospejú. Už účasť detí, hoci krátka,
1414 III,15 | čoho vyplýva zmysel pre nedostačujúcosť a pokornú adoráciu. Je to
1415 VII,50 | latinských veriacich, ktorí nedostali túto formáciu, by znamenalo
1416 XIV,111 | objektov. Hierarchovia, ak majú nedostatok vlastných odborníkov, budú
1417 III,17 | osvetlená Svätým Duchom. Ide o nedotknuteľný Boží poklad, ktorého prejav
1418 X,83 | Slávenie v inom obrade je teda nedovolené, ale v jednotlivých prípadoch
1419 II,11 | sa však vzťahuje na každú nedovolenú a nevhodnú prenáhlenosť.
1420 VIII,68 | limitom sa určuje tým, aby nedošlo k pohoršeniu či údivu veriacich.
1421 I,4 | slávení tých cirkví, čo sa nedržia rímskeho rítu. 9 Avšak praktické
1422 III,18 | môže dokonca i na Východe negatívne ovplyvniť vzťah k bohoslužbe.
1423 III,15 | Východe, vyjadruje zmysel nehodnosti a konečnosti pred neopísateľnou
1424 X,80 | používa len termín “krst” a nehovorí o myropomazaní, lebo, ako
1425 XIV,108 | predlohách, ale s tým, že neignorujú dnešnú kultúrnu vnímavosť.
1426 VII,51 | ľudského rastu, môžu azda byť nejako užitočné pre pedagógiu viery
1427 V,33 | odňaté. Tí, čo sú poverení nejakou službou (kňazi, diakoni,
1428 XIV,102 | prítomný stav, keď vidíme len nejasne, akoby v zrkadle (1 Kor
1429 XIV,107 | zúčastňuje. V tomto prípade teda nejde, ako sa to často tvrdí,
1430 VIII,62 | katolíckych cirkvách, zatiaľčo nekatolícke zachovávajú svoje zvyky,
1431 X,81 | zavolať iného kňaza, aj nekatolíckeho, aby požehnal manželstvo (
1432 VIII,68 | aj na reakcie veriacich nekatolíkov, najmä tých, ktorí patria
1433 IV,23 | kán. 199 § 1). Biskup teda nekoná sám, na základe vlastného
1434 III,18 | so Sv. písmom - obsahuje nekonečné poklady. Jej energia má
1435 II,9 | jednotlivou cirkvou sui iuris, má nekonečnú hodnotu a dynamizmus a tvorí
1436 XIV,108 | vystavených západným zvykom, neraz nekvalitným, možno jednoduchším, ale
1437 VIII,67 | väčšine východných cirkví, a nekvaseným chlebom, používaným Arménmi
1438 VII,42 | súčasný život. Ide sa o neľahký, ale nevyhnutný zásah, ak
1439 VIII,57 | Spoluslúžitelia by preto nemali byť v takom počte, žeby
1440 VIII,53 | do duše Boha, Božie telo nemenej ako ľudské telo, Božiu krv
1441 XIV,109 | plnom súlade s hlbokým a nemeniteľným významom toho, čo sa slávi
1442 VIII,55 | tajomstve viery akoby cudzí a nemí pozorovatelia, ale aby ho
1443 XII,94 | o ťažko chorých, alebo v nemocnici. Jednako je lepšie, aby
1444 II,11 | východná ani západná, nikdy nemohla prežiť bez toho, aby sa
1445 XIV,109 | Povinnosť vernosti tradícii ~Nemožno poprieť, že východné katolícke
1446 VIII,68 | okolností, je prípustný, ak by nemožnosť zadovážiť vlastný chlieb
1447 II,11 | Lumen sa osobitne zdôrazňuje nenahraditeľná úloha veriacich východných
1448 VI,37 | základnou normou nájsť funkčné a nenahraditeľné spojenie s Kristom, Pánom.
1449 II,12 | vinou okolnosti alebo osôb nenáležite odchýlili, majú sa usilovať
1450 XIV,107 | obraciame sa na východ. Ide o nenapísanú tradíciu, pochádzajúcu od
1451 XIV,109 | ktoré sú im zverené. Vernosť neobsahuje nečasové zakonzervovanie (
1452 VII,51 | pôvodnú tradíciu, tieto knihy neobsahujú presné smernice, keďže rituál
1453 Uvod,1 | dejinách a v liturgii~Otec, neobsiahnuteľný a nezmeniteľný, zjavil ľuďom
1454 XIII,95 | pripomína “stále sa modliť a neochabovať” (Lk 18, 1). ~
1455 XIII,97 | nám do dedičstva bohatý a neodcudziteľný majetok duchovného života.
1456 VII,42 | čo najužšej spojitosti, neoddelene, v kontexte jediného slávenia.
1457 V,31 | charakter modlitby je predsa neodmysliteľnou a základnou črtou východnej
1458 VIII,57 | byť dôvody, pre ktoré sa neodporúča spoluslúženie, napríklad
1459 IV,24 | k východným bohoslužbám neodškriepiteľným postojom a Apoštolský stolec
1460 XIV,106 | krste a myropomazaní sa neofyta naplno stal členom cirkvi
1461 VII,51 | prijímania eucharistie u neofytov, nenachádzajú sa v legislatíve
1462 VII,42 | potrebná nevyhnutná katechéza neoiniciovaných detí, len čo budú schopné
1463 III,15 | nehodnosti a konečnosti pred neopísateľnou Božou skutočnosťou, ktorá
1464 XII,92 | veriacich v Pána, ktorý nič neopomenie, keď ide o to, aby nás priviedol
1465 Uvod,1 | skúsenosť hriechu, Otec ho neopustil, ale svojím milosrdenstvom
1466 VIII,58 | tradičného zvyku hrozí vnesenie neorganického prvku do duchovného obrazu,
1467 VIII,68 | zovšeobecňovať, avšak isteže neoslobodzuje od povinnosti urobiť všetko
1468 XI,87 | Východu aj Západu už od nepamäti prikazujú modliť sa, a to
1469 XIV,108 | ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo ani do ľudského srdca
1470 IX,75 | úplnosti vykonávať tí, ktorí nepomýšľajú na presbyterát, a v náležitom
1471 XIV,108 | odevov, zariadenia sa totiž neponecháva vkusu jednotlivcov, lebo
1472 X,79 | dobier; umiernenosť, cudnosť, neporušené správanie, pravdu; vernosť
1473 VII,42 | však pôvodný zvyk zachoval neporušený. Jednota týchto sviatostí
1474 IV,29 | Preto treba zabrániť všetkým nepotrebným rozdielom medzi bohoslužobnými
1475 VIII,67 | nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v arménskej cirkvi, a teda
1476 VIII,54 | anafory. Daktoré, dnes už nepoužívané, mali by sa obnoviť. Keďže
1477 IX,75 | cirkvi a teraz už ani v nej nepoužívanej, totiž dať konať služobníkom
1478 I,5 | textoch, hrozí, že zostanú nepovšimnuté, zle skoordinované a interpretované.
1479 III,17 | vývojom, hoci niekedy takmer nepozorovane, a to ani nie tak na základe
1480 X,79 | očistil ju, aby bola svätá a nepoškvrnená (Ef 5, 25-27). ~Vzťah lásky
1481 VI,41 | pred svoju tvár svätých a nepoškvrnených v láske” (Ef 1, 4). ~Tajomstvá
1482 XI,90 | kde sa azda dostačujúco nepraktizoval. ~
1483 X,85 | iných cirkvách sa bežne nepraktizujú. Lepšie pochopenie a ich
1484 VIII,67 | vody. Toto zmiešanie CCEO nepredpisuje, pretože sa nepoužíva v
1485 VIII,65 | pre celú latinskú cirkev, nepredstavuje normy platné pre všetky
1486 III,16 | spoločenstiev, ktoré vynášajú nepreskúmateľné bohatstvá dedičstva, ktoré
1487 III,18 | formula si preto vyžaduje neprestajnú bdelosť, aby bola zachovaná
1488 II,9 | formulách zmysel bohoslužby ako nepretržitej doxológie a ako prosbu o
1489 XI,89 | veriacich. Podobná prax, aspoň nepriamo sa navrhuje v CCEO, v ktorom
1490 III,15 | východné cirkvi, utláčané nepriateľskými režimami prenasledovateľov,
1491 X,79 | prišiel, aby v sebe zničil nepriateľstvo, zjednotil to, čo bolo rozdelené
1492 III,20 | východných katolíckych cirkví: “Nepriľnite s prehnanou improvizáciou
1493 VI,36 | zachovať vlastné dedičstvo a nepripustiť zmeny, ak len nie z dôvodu
1494 II,11 | prežiť bez toho, aby sa stále neprispôsobovala meniacim sa podmienkam života.
1495 VIII,60 | správnu, okrem prijímania neprítomných chorých alebo prijímania
1496 VIII,68 | všetko pre to, aby sa tejto neregulárnosti zabránilo a chlieb a oblečenie
1497 V,31 | modliacej sa cirkvi: “Ako Pán nerobí nič bez Otca, s ktorým je
1498 V,31 | s apoštolmi, tak ani vy nerobte nič bez biskupov a presbyterov ...
1499 VIII,63 | významného prvku dedičstva nerozdelenej Cirkvi bude sa musieť pristúpiť
1500 VII,42 | toho, že také je aj jediné nerozdeliteľné dielo Otcovho a Synovho
1501 XIII,96 | Pána jeho vlastných údov, nerozdeľujte jeho telo, nerozháňajte
1502 XIII,96 | nerozdeľujte jeho telo, nerozháňajte jeho údy, neuprednostňujte
1503 X,80 | podstatnými znakmi jednoty a nerozlučnosti podľa obrazu dokonalej jednoty
1504 VI,38 | veriacich, bolo by vážnou nerozumnosťou a znakom malej pastoračnej
1505 VI,38 | v tom je príčina, že sa nerozvinul komplex pobožností, ktorý
|