|
36.
Liturgický rok
Ročný
cyklus sviatkov, ktorý má vo svojom strede Paschu a ktorý
sa člení na sviatky v jednotlivých mesiacoch, na
týždenný a denný cyklus, ba aj sám cyklus
udalostí života poznamenaný sviatosťami, ktoré
sa vzájomne prenikajú a podporujú, čím sa
utvára obdivuhodný celok, ktorý sprítomňuje
jednotlivé momenty dejín spásy a nimi zasa prúdi
celý duchovný život veriacich. Tak sa utvoril
kalendár rôznych východných cirkví,
charakteristický múdrou duchovnou harmóniou.
Okrem nedieľ
a každoročného sviatku Paschy sa vo všetkých
východných cirkvách slávia aj iné sviatky
s väčším významom. V kán. 880 § 1 CCEO
sa určuje, že pokiaľ ide o sviatky spoločné pre
všetky východné cirkvi, ich ustanovenie, preloženie
alebo zrušenie závisí jedine od najvyššej autority
Cirkvi. Ustanoviť, preložiť alebo zrušiť
ostatné náleží autorite, ktorej prislúcha
ustanoviť partikulárne právo, pričom si však
má stále uvedomovať povinnosť zachovať
vlastné dedičstvo a nepripustiť zmeny, ak len nie
z dôvodu vlastného organického vývoja.34
Niektoré
dôležitejšie sviatky sa pokladajú za
prikázané a niektoré z nich sú
spoločné všetkým východným
cirkvám.35 V tieto sviatky sú veriaci
kresťania povinní zúčastniť sa na Božom kulte
a zdržať sa činností, ktoré by zabránili
tejto účasti.36
Okrem
sviatočných dní a obyčajne aj prípravných
dní na ich slávenie majú sa zachovať aj tzv.
kajúcne dni,37 počas ktorých sú
veriaci kresťania povinní dodržať pôst a
zdržanlivosť spôsobom určeným partikulárnym
právom vlastnej cirkvi sui iuris.38
Ak boli
v nedávnych časoch do kalendárov
východných katolíckych cirkví zavedené
sviatky alebo pôsty pochádzajúce z latinskej alebo
z iných, nesúvisiacich bohoslužobných
tradícií, treba sa s pastoračnou
rozvážnosťou postarať o návrat tradičnej
štruktúry kalendára, odstrániac prvky
nezlučiteľné s duchom a s povahou
východného dedičstva.
Dovtedy,
kým sa medzi všetkými kresťanmi nedosiahne
kýžená zhoda vo veci ustálenia jedného
dňa na spoločné slávenie sviatku Paschy, treba
podporovať prax, ktorá sa už zaužívala v
niektorých katolíckych spoločenstvách, čo
žijú v krajinách s pravoslávnou
väčšinou, aby sa Pascha slávila v deň,
v ktorý ju slávia pravoslávni. Je to aj v
súlade s usmernením, formulovaným na II.
vatikánskom koncile v Dodatku k Sancrosanctum Concilium a
v Orientalium Ecclesiarum č. 20. Okrem toho bude to znakom
ekumenického bratstva a veriacim katolíkom sa umožní
harmonicky sa včleniť do spoločnej duchovnej klímy,
ktorá sa často pociťuje aj v občianskom živote,
čím sa napokon zabráni nežiadúcemu
časovému posunu.
|