36. Liturgický rok

Ročný cyklus sviatkov, ktorý má vo svojom strede Paschu a ktorý sa člení na sviatky v jednotlivých mesiacoch, na týždenný a denný cyklus, ba aj sám cyklus udalostí života poznamenaný sviatosťami, ktoré sa vzájomne prenikajú a podporujú, čím sa utvára obdivuhodný celok, ktorý sprítomňuje jednotlivé momenty dejín spásy a nimi zasa prúdi celý duchovný život veriacich. Tak sa utvoril kalendár rôznych východných cirkví, charakteristický múdrou duchovnou harmóniou.

Okrem nedieľ a každoročného sviatku Paschy sa vo všetkých východných cirkvách slávia aj iné sviatky s väčším významom. V kán. 880 § 1 CCEO sa určuje, že pokiaľ ide o sviatky spoločné pre všetky východné cirkvi, ich ustanovenie, preloženie alebo zrušenie závisí jedine od najvyššej autority Cirkvi. Ustanoviť, preložiť alebo zrušiť ostatné náleží autorite, ktorej prislúcha ustanoviť partikulárne právo, pričom si však má stále uvedomovať povinnosť zachovať vlastné dedičstvo a nepripustiť zmeny, ak len nie z dôvodu vlastného organického vývoja.³⁴

Niektoré dôležitejšie sviatky sa pokladajú za prikázané a niektoré z nich sú spoločné všetkým východným cirkvám.³⁵ V tieto sviatky sú veriaci kresťania povinní zúčastniť sa na Božom kulte a zdržať sa činností, ktoré by zabránili tejto účasti.³⁶

Okrem sviatočných dní a obyčajne aj prípravných dní na ich slávenie majú sa zachovať aj tzv. kajúcne dni,³⁷ počas ktorých sú veriaci kresťania povinní dodržať pôst a zdržanlivosť spôsobom určeným partikulárnym právom vlastnej cirkvi sui iuris.³⁸

Ak boli v nedávnych časoch do kalendárov východných katolíckych cirkví zavedené sviatky alebo pôsty pochádzajúce z latinskej alebo z iných, nesúvisiacich bohoslužobných tradícií, treba sa s pastoračnou rozvážnosťou postarať o návrat tradičnej štruktúry kalendára, odstrániac prvky nezlučiteľné s duchom a s povahou východného dedičstva.

Dovtedy, kým sa medzi všetkými kresťanmi nedosiahne kýžená zhoda vo veci ustálenia jedného dňa na spoločné slávenie sviatku Paschy, treba podporovať prax, ktorá sa už zaužívala v niektorých katolíckych spoločenstvách, čo žijú v krajinách s pravoslávnou väčšinou, aby sa Pascha slávila v deň, v ktorý ju slávia pravoslávni. Je to aj v súlade s usmernením, formulovaným na II. vatikánskom koncile v Dodatku k Sancrosanctum Concilium a v Orientalium Ecclesiarum č. 20. Okrem toho bude to znakom ekumenického bratstva a veriacim katolíkom sa umožní harmonicky sa včleniť do spoločnej duchovnej klímy, ktorá sa často pociťuje aj v občianskom živote, čím sa napokon zabráni nežiadúcemu časovému posunu.