|
Kapitola VII. - Sviatosti kresťanskej iniciácie
42. Jednota
medzi sviatosťami iniciácie
Jedným z
usmernení CCEO, ktoré sú v protiklade
k častým zvykom, ba dokonca aj partikulárnym
legislatívam ostatných storočí, je
jednoznačné potvrdenie úzkeho vzťahu, ktorý je
medzi tromi sviatosťami kresťanskej iniciácie, takže
tento vzťah musí byť viditeľný aj zo spôsobu
ich slávenia. Iniciácia je v skutočnosti
jednotné a nedeliteľné slávenie vstupu do života
v Kristovi, do spoločenstva, ktoré v ňom žije.
Tento vstup, ktorý sa začína prvým povolaním k
viere, dosahuje svoj vrchol v paschálnom tajomstve Krista, do smrti
ktorého sme boli ponorení, aby sme vstali z mŕtvych
v jeho vzkriesení, ktoré nás robí Božími
synmi a chrámami Svätého Ducha. “Pomazaní”
Svätým Duchom pre dielo Kráľovstva stali sme sa
hodnými zúčastňovať sa na hostine
Kráľovstva. Tu je motív znenia kánonov 695 a 697,
ktoré predpisujú spojené alebo časovo len málo
vzdialené udelenie troch sviatostí: krstu, myropomazania a
svätej eucharistie.
Podľa
náuky a praxe prvotnej cirkvi, inšpirovanej Novou zmluvou, veriaci,
ktorý prijímal eschatologický dar Ducha
Zmŕtvychvstalého, prijímal aj to, aby ten istý Duch
bol činný v jeho osobe a pripodobňoval ho Kristovi
Pánovi. Krstné znovuzrodenie na Božie deti, dedičov
Kráľovstva, ospravedlnených, vykúpených a
posvätených nieslo so sebou aj plnoprávne začlenenie do
spoločenstva Božieho ľudu. Najvyšší “znak”
tejto udalosti bol v pripustení k hostine v Kráľovstve.
Preto bolo nevyhnutné, aby tieto sviatosti boli udelené
v čo najužšej spojitosti, neoddelene, v kontexte
jediného slávenia. Od tohto momentu bol veriaci
začlenený do Božieho ľudu so všetkými titulmi
a funkciami, ktoré mu jeho nový život v Kristovi a vo
Svätom Duchu (Rim 8, 9) dával bez výnimky. Jediné
slávenie bolo vyjadrením toho, že také je aj
jediné nerozdeliteľné dielo Otcovho a Synovho Ducha.
Takáto bola prax v živote všetkých cirkví
prvých storočí.41
Západná
cirkev túto prax opustila z rozličných
historických a kultúrnych príčin, takže
krstná iniciácia sa v nej udeľovala deťom
v rôznych súvislostiach a časových momentoch. Na
Východe sa však pôvodný zvyk zachoval
neporušený. Jednota týchto sviatostí je tam
taká silná, že v mnohých súvislostiach sa
termínom “krst” rozumejú zvyčajne všetky tri
fázy kresťanskej iniciácie. Toto je titul, ktorý sa
im dáva v mnohých rukopisných alebo
tlačených euchológiách.
V ostatných
storočiach sa však aj v rôznych východných
katolíckych cirkvách táto prax zmenila, a to najmä
vplyvom vonkajších tlakov, vychádzajúcich zo zmien
pastoračných a duchovných postojov Západu,
ktoré sú síce pochopiteľné, ale
z hľadiska východného dedičstva sú cudzie a
sú mimo línie dynamizmu vlastného východnému
dedičstvu. Tam, kde sa tradičná prax stratila, kódex
vyžaduje ozajstnú reformu a aplikáciu
predpísaných noriem podobne, ako si to pre latinskú cirkev
vyžadovala koncilová Konštitúcia o posvätnej
liturgii. Bezpodmienečne sa musí zariadiť
predovšetkým hlbšie štúdium starej praxe. V tom
môže napomôcť porovnávanie rukopisov a
tlačených liturgických kníh, vydaných
východnými katolíkmi, ale aj pravoslávnymi. To je
prvá časť prípravy. Ďalej treba mať na
zreteli aj stále používanú prax
v pravoslávnej cirkvi. Takisto sa treba postarať o
nevyhnutnú výuku, aby dôvody týchto zmien pochopili
všetci: klérus, teológovia, kresťanský ľud.
Zatiaľ, čo sa bude zavádzať obnovená prax, je
potrebná nevyhnutná katechéza neoiniciovaných
detí, len čo budú schopné priblížiť
sa k chápaniu tajomstiev viery a pokračovať v nej,
až kým nedospejú. Už účasť
detí, hoci krátka, ale pravidelná, na bohoslužobných
sláveniach je drahocenným prvkom katechézy, pretože
ich konkrétnym spôsobom vovádza do života cirkvi.
Táto iniciácia je možno málo pojmová alebo rozumová,
avšak účinne ich začleňuje do “klímy”
slávenia, pričom vykonávané gestá a znaky ich
naozaj vovádzajú do neviditeľných
skutočností. Celý proces vyžaduje tvorivé
úsilie, aby sa primerane prešlo k novej praxi
v nadväznosti na súčasný život. Ide sa o
neľahký, ale nevyhnutný zásah, ak skutočne
chceme oživiť vlastné dedičstvo na úžitok
celej Cirkvi.
|