46. Vysluhovateľ krstu

Na rozdiel od latinskej tradície, ktorá sa opisuje v kán. 861 § 1 CIC, riadne udeľovanie krstu vo všetkých východných tradíciách, spomínané v kán. 667 § 1, je vyhradené tým, ktorí sú “zaodetí” milosťou kňazstva, teda biskupom a kňazom, s vylúčením diakonov, na ktorých sa vkladajú ruky “ nie pre kňazstvo, ale pre službu”.⁴⁷

V naliehavom prípade podľa kán. 677 § 2 ho zasa môže dovolene udeliť popri diakonovi, klerikovi alebo členovi inštitútov zasväteného života aj “hociktorý iný veriaci kresťan”, avšak nie “ktokoľvek, kto má správny úmysel”, ako sa uvádza v kán. 861 § 2 CIC. Tento rozdiel podčiarkuje, že krst zachraňuje jednotlivca začleniac ho do cirkevného spoločenstva. Preto iba člen tohto spoločenstva môže krstiť.

Začlenenie do cirkevného spoločenstva sa zjavuje aj v CCEO, kde sa hovorí, že “jeho vykonanie je v kompetencii farára krstenca alebo iného kňaza s povolením tohto farára alebo miestneho hierarchu” (kán 677 § 1) a že “nikto nesmie krstiť na cudzom území bez náležitého povolenia” (kán. 678 § 1).