50. Vysluhovateľ myropomazania

V kán. 694 sa hovorí, že “podľa tradícií východných cirkví myropomazanie udeľuje - buď spolu s krstom, buď oddelene - presbyter” a v kán. 696 § 1 sa spresňuje, že “všetci presbyteri východných cirkví môžu ho udeľovať platne, a to buď spolu s krstom alebo oddelene, všetkým veriacim kresťanom akejkoľvek cirkvi sui iuris, vrátane latinskej cirkvi”.

Presbyteri východných cirkví majú používať vlastnú fakultu udeľovať myropomazanie aj latinským veriacim s veľkou diskrétnosťou a podľa možnosti po konzultácii s kompetentným predstaveným týchto cirkví. V latinskej cirkvi sa totiž birmovanie obyčajne udeľuje deťom oddelene a po katechéze, ktorá taktiež tvorí súčasť kresťanskej iniciácie. Myropomazať latinských veriacich, ktorí nedostali túto formáciu, by znamenalo narušiť organický celok kresťanskej iniciácie, ktorú používa latinská cirkev.

Východná prax sa na rozdiel od latinskej, ktorá podľa kán. 882 CIC vyhlasuje “za riadneho vysluhovateľa birmovania biskupa”, hoci ju môže udeliť aj presbyter, ktorý dostal fakultu “buď samým právom alebo osobitným poverením kompetentnej autority”, odlišuje. Zrodená za odlišných okolností, latinská legislatíva kladie veľký dôraz na princíp, ktorý pochádza od Ignáca Antiochijského, o nevyhnutnej jednote cirkvi a kňazstva okolo biskupa.⁵⁰ Vo východnej tradícii sa tento aspekt nachádza v konsekrácii svätého myra, ktorá je rezervovaná samému biskupovi alebo podľa noriem partikulárneho práva dokonca len samému patriarchovi,⁵¹ ktorý túto konsekráciu slávi veľmi slávnostne. Toto vyhradenie patriarchovi poukazuje na puto jestvujúceho spoločenstva medzi všetkými eparchiami vo vnútri cirkvi sui iuris. Z toho dôvodu sa majú staré tradície verne zachovať.