58. Komu prislúcha rozdeľovanie eucharistie

V kán. 709 § 1 CCEO sa určuje, že udeľovať eucharistiu je povinnosťou kňaza alebo aj diakona, ak tak určuje partikulárne právo vlastnej cirkvi sui iuris. Nasledujúci paragraf povoľuje synode biskupov patriarchálnej cirkvi alebo rade hierarchov právo určiť normy, podľa ktorých ju môžu rozdeľovať aj iní veriaci.

Udeliť diakonovi alebo aj iným veriacim úlohu rozdeľovať Božiu eucharistiu záleží teda od rozhodnutia partikulárneho práva. Predsa však je nevyhnutné pripomenúť, že tieto rozhodnutia musia byť v súlade s obsahom typickým liturgickej tradícii, do ktorej sa zaraďujú. Treba pamätať na to, že všetky východné tradície vyzdvihujú veľkosť tajomstva svätého prijímania. Istý starodávny sýrskochaldejský komentátor opisuje udeľovanie svätých darov veriacim nasledujúcimi slovami: “Svätý vystupuje na diskose a v čaši, v sláve a majestáte, sprevádzaný kňazmi a diakonmi vo veľkolepom sprievode. Tisíce anjelov a služobníkov ohňa Ducha predchádzajú telo nášho Pána a oslavujú ho. Všetok ľud a všetky deti Cirkvi sa radujú, keď vidia telo prichádzať zo svätyne”.⁵⁶ Preto ponechanie rozdávania eucharistie kňazom za normálnych okolností má na zreteli aj vyjadrenie jej najvyššej svätosti. Hoci tento prvok vylučuje zhodnotenie iných, a to aj oprávnených kritérií a vyžaduje aj zrieknutie sa istého pohodlia, so zmenou tradičného zvyku hrozí vnesenie neorganického prvku do duchovného obrazu, ktorý sme načrtli. Je preto vhodné, aby sa fakulta rozdeľovať eucharistiu dávala iným, ako sú biskupi, kňazi a diakoni, hoci by to bolo prípustné partikulárnym právom vlastnej cirkvi sui iuris, naozaj len v prípadoch skutočne nevyhnutných.