61. Rozdávaná eucharistia má byť tá, ktorá bola konsekrovaná pri tom istom slávení

V rubrikách všetkých liturgických kníh sa predpokladá, že nebeský chlieb udeľovaný veriacim bude ten, ktorý bol premenený počas toho istého slávenia, vyhýbajúc sa používaniu eucharistickej rezervy okrem prípadov úplnej nevyhnutnosti. Pápeži Benedikt XIV.⁵⁷ a Pius XII.⁵⁸ dôrazne potvrdili tento predpis, ktorý je v plnej zhode s východnou tradíciou. Je jasné, že účastníci na hostine dostávajú jedlo z prestretého stola, pri ktorom sedia, a nie z iného. Každý opačný zvyk zatieňuje zmysel eucharistie, ktorá neznamená len osobné spoločenstvo jednotlivca s Pánom Ježišom, ale aj vzájomné spoločenstvo s mystickým telom Krista, v prvom rade so všetkými prijímajúcimi, ktorí majú účasť na tom istom eucharistickom Kristovom tele. Správny zvyk zodpovedá najmä významu obradov lámania chleba, ktoré existujú už od ustanovenia eucharistie a sú také dôležité, že už v apoštolskom a poapoštolskom období sa stali technickým termínom na označenie eucharistického slávenia. Ide tu o jediný svätý chlieb, lámaný a rozdávaný, a krv jedinej čaše, ktorá bola vyliata za všetkých a všetkým ponúknutá na spásu.