|
63.
Takzvané “aliturgické” dni
V kán. 704
CCEO sa uvádza, že “božská liturgia sa môže
chvályhodne sláviť vo všetky dni okrem tých,
ktoré sú vylúčené podľa predpisov
liturgických kníh cirkvi sui iuris, do ktorej kňaz
patrí”. Pri určení, ktoré sú
aliturgické dni, kánon odkazuje na predpisy liturgických
kníh. Tieto predpisy nie sú rovnaké pre všetky cirkvi
sui iuris alebo presnejšie pre veľké rodiny
východných cirkví. Treba si priznať, že tieto
predpisy, hoci sa nachádzajú v liturgických
knihách, a preto sú úradne platné,
v mnohých cirkvách sui iuris sa v ostatných
časoch veľmi často vytratili, a to aj pod vplyvom latinskej
tradície. Táto strata okrem straty starej tradície
aliturgických dní neraz prináša zanechanie
slávenia liturgie vopred posvätených darov. Keď si
uvedomíme, že radostná a sviatočná dimenzia
eucharistie, prežívaná ako udalosť a nie ako zvyk,
žila v kresťanskej antike a zachovala sa vo viacerých
východných liturgiách, zistíme, že zanechanie
takej praxe by prispelo k zníženiu plného zmyslu
božskej liturgie, ktorá sa plne slávi
slávnostným spôsobom ako vyvrcholením a ako
pečaťou celého prípravného putovania,
rozdeleného do slávení rôzneho druhu. Pri
znovunastolení takéhoto významného prvku
dedičstva nerozdelenej Cirkvi bude sa musieť pristúpiť
k opätovnému zavedeniu disciplíny aliturgických
dní tam, kde sa ona v pomerne nedávnych časoch
vytratila.
|